Naši poslanci a politici sa momentálne zaoberajú zásadnou otázkou, ktorá čo nevidieť začne hýbať našou galaxiou (len my sprostí, nevzdelanci si to neuvedomujeme), aký trest vymerať osobám, ktoré neuznávajú viac pohlaví ako dve, ktoré nám príroda určila. Navrhujú niekoľkoročný trest pre tých, ktorí nebudú rešpektovať pohlavie, alebo ako nazvať rôzne čudá, za ktoré sa mnohí naši spoluobčania vyhlasujú. Tieto čudá priam nabádajú malé deti, aby porozmýšľali nad tým, či sa cítia ako chlapec, dievča, mačka, dokonca naraz aj ako tri oriešky pre Popolušku, podľa denného obdobia (ranné, popoludňajšie a večerné). Učitelia na vyučovacích hodinách sú potom povinní rešpektovať ich pocity a prejavy (štekanie, mravčanie, bzučanie ako mucha a pod). No ako má učiteľ vyriešiť takúto situáciu? V prípade mačky a psa je to pomerne jednoduché – zavolá do útulku zvierat a mohol by mať po probléme. Ak by sa v takomto útulku nachádzal aj nejaký poslanec, poslankyňa, rád ich pôjdem „venčiť“. Aj nejakú konzervu alebo hračku z predajne pre zvieratá by som im doniesol. Ale čo s takým, ktorý sa cíti ako oriešok pre Popolušku, môžem použiť luskáčik na orechy a rozbiť ho? Zničiť takto identitu tohto tvora, lebo sa práve jeho spolužiak vyhlásil za Popolušku a chce mať šaty práve z tohto orieška? Ako by dopadol učiteľ, ktorý by tvora, vydávajúceho sa za muchu, zabil „plácačkou“ na muchy. Bola by to vražda? Je jedna pesnička od Suchého a Šlitra z divadla Semafor, volá sa Škrhola, ktorý na odohnanie muchy z nosa pána kráľa použil kyjak a bolo po muche aj kráľovi. Poučenie z tejto príhody: „Drobné věci řešte ruky mávnutím“. Pesničku aj text ľahko nájdete na internete.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Nerád cestujem, no jeden kamarát ma presvedčil, že ma na dovolenku zoberie do takého kúta sveta, kde nie sú mobilné telefóny, autá, dokonca ani elektrické, televízia, plastové fľaše (ani zálohované), peniaze, len jednoduchí príjemní ľudia, žijúci v absolútnom súlade s prírodou. Po niekoľkodňovom predieraní džungľou sme sa dostali na územie takéhoto kmeňa. Presne takého, ako je to v pesničke Voskovca a Wericha Když ještě civilizace nebyla z hry Osel a stín. Vrelo nás privítali, zatancovali nám ich tradičné tance, urobili nám tetovanie, čím sme sa stali príslušníkmi ich kmeňa (v našej civilizácii niečo ako člen korešpondent SAV). Obed a večera boli vynikajúce. Spýtali sme sa ich na recept. Bolo to jedlo z korytnačky morskej. Čudoval som sa, ako sa vo vnútrozemí takýto tvor vyskytol. No vysvetlili mi, že tam prišla nejaká žena (ale nebola to v skutočnosti žena?). Predstavila sa, že je korytnačkou morskou a že jej mäso je veľmi chutné. Tak ju na našu počesť zabili, uvarili a spolu sme ju zjedli. Neviem, či teraz nebude chýbať nejaká osoba v Národnej rade SR? Oblial ma aj studený pot (ako je pri takomto zistení zvykom) a teraz čo? Som ľudožrút?! Prídu po mňa Psohlavci?
Zachránila ma ako vždy manželka. Čo toľko spíš, už tretíkrát od rána odháňam z lodžie holuby, urob s tým niečo, lebo sa nám tu zahniezdia a potom, ktovie či sú to vôbec holuby, a nie nejaké tvory z inej komunity.
