V týchto dňoch sa médiá veľmi intenzívne zaoberajú „pokusom o prevrat“ v Rusku a špekuláciami o budúcnosti Ruska. S jednoznačnou tendenciou „radosti“ z danej udalosti a snahou tvrdiť, že Rusko je takmer na pokraji krachu a blížiaceho sa neúspechu v prebiehajúcej vojenskej operácii. Politici, novinári, politológovia, bývalí generálikovia, a ďalší „odborníci“ vydávajú akciu súkromnej armády „Wagner“ za niečo, čo zvráti celý ďalší vývoj v Rusku i v jeho terajšej snahe o zaistenie svojej bezpečnosti.
Svojimi „špekuláciami“ sa opäť snažia zakamuflovať skutočný stav a zmanipulovať názory občanov smerom, akým si to želajú USA a ich západoeurópski spojenci. Pritom si myslia, že nikto nemá svoj vlastný pohľad a hodnotenie situácie, ktorá vznikla. Pritom ide o normálny jav v kapitalistickej spoločnosti, kde súkromné záujmy jednotlivcov, hlavne podnikateľov a oligarchov boli a sú vždycky stavané nad záujmy ostatných občanov. Aj nad záujmy štátu ako inštitúcie.
Aj v Rusku, podobne ako v niektorých iných krajinách, sa súkromné armády, tak ako aj súkromné bezpečnostné služby, záchranné služby, predaj zbraní a podobne stali predmetom súkromného podnikania. Tak ako je autodoprava, železničná doprava, preprava nebezpečných nákladov, alebo aj biolaboratóriá a podobne. Fungujú na princípe, že štát, alebo aj súkromná inštitúcia si ich objedná na zabezpečenie nejakej úlohy, alebo dosiahnutie nejakého cieľa, za dohodnutú finančnú náhradu. Pre štát je to však potenciálne nebezpečenstvo, pretože nesie so sebou hrozbu zneužitia týchto služieb proti štátu alebo niektorým skupinám jeho občanov. Nikdy totiž nie je garantované, že takéto zložky alebo ich časti, okrem plnenia legálnych cieľov sa nebudú zaoberať aj nezákonnou ilegálnou činnosťou, ktorá ich majiteľom zabezpečí ešte vyššie zisky. A nebude v súlade so záujmami štátu a jeho občanov.
Súkromná armáda ruského oligarchu Prigožina bola nasadená v špeciálnej operácii na Ukrajine pravdepodobne tiež na základe dohody so štátom. Teda s určitými podmienkami a za určitú finančnú úhradu. Už pred niekoľkými mesiacmi sa objavovali informácie o nespokojnosti takzvaných „wagnerovcov“ so zásobovaním muníciou i logistickým zabezpečením. Ako aj s hodnotením ich zásluh na niektorých operáciách. Boli sťažnosti na spoluprácu s armádnym velením a na súčinnosť s inými druhmi vojsk. Keď boli jednotky súkromnej armády stiahnuté z niektorých úsekov bojovej činnosti a objavili sa aj informácie o ich možnom rozpustení, vznikol „pokus o prevrat“. Z dôvodu údajnej nespokojnosti ich majiteľa Prigožina s velením vojenskej operácie a s najvyšším vojenským velením, teda s ministerstvom obrany. Pod zámienkou „pochodu spravodlivých“ sa tak majiteľ-podnikateľ rozhodol vydať s časťou svojich „zamestnancov“ na Moskvu, kde by vyjadril svoju nespokojnosť. Jednoducho, aby bránil svoj „biznis“. Podobne, ako to aj na Slovensku robili autodopravcovia, poľnohospodári, učitelia, oceliari, študenti a iné skupiny pri „pochodoch“ pred vládne budovy v Bratislave. Samozrejme, v prípade súkromnej armády Prigožina je to „iné kafé“, pretože okolo 25 tisíc ozbrojencov môže narobiť „iné problémy“ ako neozbrojení demonštranti.
Na druhej strane, nie je to taká sila, aby si s ňou ruská armáda neporadila a neuviedla veci do normálneho stavu. Čo sa aj stalo. Zaráža len to, čo sú to za „odborníci“, ak si myslia a šíria to, ako daná udalosť ohrozuje Rusko a jeho prezidenta, aký je to výraz „nespokojnosti“ Rusov s prezidentom, aký je to signál „rozpadu Ruska“. Pritom je zrejme, že je to viac ich želanie ako objektívna pravda. Aj keď je pravda, že časť ľudí v Rusku je nespokojná. Ale je to nespokojnosť s kapitalistickým smerovaním a oligarchickou vládnou mocou, proliberálnymi politickými krokmi vlády či jednotlivých ministrov. A volá po ľavicovo-vlasteneckom smerovaní krajiny.
Je zrejme, že v tomto prípade, je spochybňovanie Ruska a jeho politiky objednávkou „vedúcich rusofóbov“, ktorí preškolili vhodných ľudí k uvedenej rusofóbskej rétorike a k praktickým činom vo východoeurópskych krajinách. Pritom oháňajúcich sa slobodou, demokraciou, spravodlivosťou a všeličím iným. Je už ich vecou, či tomu čo hovoria, aj vnútorne veria, alebo to len hrajú. Či sú ozaj tak málo gramotní a povrchní, alebo len plnia svoje záväzky pred tými, ktorí im za to platia „judášskymi grošmi“. Čoraz viac občanov Slovenska ich však „prekuklo“ a robí si vlastné závery.
Úvodné foto: Vlajka skupiny Wagner | Wikipedia.org
