Bola raz jedna priemerná počítačová myš, takej strednej kategórie. Optická, bezkáblová, skromná, dobre mi slúžila a okrem mojich prianí sa o nič nezaujímala. Jeden deň sa stalo, že som sa potreboval vrátiť k staršiemu počítaču, v ktorom som mal uložené niektoré údaje. Nanešťastie, som to urobil v prítomnosti nového počítača. Novšia myš si starý počítač lepšie popozerala a zistila, že stará myš je menšia, škaredšia a napojená k počítaču káblom. To jej nedalo pokoj. Keď som nepoužíval počítač a nechal ho zapnutý, začala pátrať, surfovať po internete, čo sa to vo svete robí.
Najviac ju zaujali voľby miss. Začalo ju to mátať v jej jednoduchých elektronických obvodoch a chcela by sa aj ona zúčastniť súťaže Miss Myš. Zmienil som sa o svojom probléme s myšou jednému IT odborníkovi, ten mal zmysel pre humor a navrhol, aby som takúto súťaž zorganizoval. Dodal mi niekoľko starých, ošúchaných myší, u niektorých sa kurzor na počítači dokonca riadil ešte mechanicky pomocou guľôčky. (Kto si na ňu nepamätá, ešte sa dajú na internete nájsť jej obrázky aj schéma). Porotu zostavil z počítačov od prvých, ako boli PMD 85 až po najmodernejšie modely. Počítače boli naprogramované tak, aby zvíťazila myš, ktorá súťaž navrhla.
Myš bola chvíľu spokojná, kým neprišla na to, že v ľudskej spoločnosti najnovšie existuje problém rozhodnúť sa medzi tým, čím človek je, a tým čím sa cíti. Niektorí sa cítia ako mačka, alebo ako stolička a pod. Tak si pomyslela: „A čo ja som horšia ako ľudia?!“ Raz chcela byť korytnačkou, potom žabou, autíčkom, ponorkou. IT odborník zmanipuloval program tak, že v podstate ostala obyčajnou počítačovou myšou, ale cítila sa ako vybrané zviera alebo vec. Videla sa tak aj v zrkadle. Nakoniec sa niečo dozvedela o dúhovej komunite, tak sa chcela stať pstruhom americkým dúhovým. Aj to sa jej splnilo. Potom si asi „šľahla“ z internetu nejaký opiátový program a chcela byť Miss dobrej nádeje. To môj známy IT-čkár už nevydržal a vymazal z nej program, ktorý ju modifikoval podľa jej prianí a vrátil do pôvodného stavu. Myši sa to veľmi dotklo a rozhodla sa, že mi ujde. Ráno, keď som chcel zapnúť počítač, myši nebolo. Hľadal som ju po celom byte, no nikde nebola.
Zadovážil som si staršiu myš, s káblom, ktorá mi neutečie a na pôvodnú myš som pomaly zabúdal. Keď manželka robila väčší poriadok, našla pôvodnú myš krčiť sa a fňukať v kúte pod stolom. Aj som sa jej potešil a odpustil jej predchádzajúce avantúry, no zistil som, že má zlomenú pravú stranu a už nefunguje. Po svojich potulkách po internete zabudla na to, že okrem súťaží o miss a iný bulvár, existujú aj iné zaujímavosti, ako sú napríklad fyzikálne zákony a pád takej myši z výšky 80 cm na kameninovú podlahu môže skončiť fatálne. Neostávalo mi nič iné, ako myš utratiť, dal som ju do zberu poškodenej a nefunkčnej elektroniky.
Stará múdrosť hovorí „Šuster drž sa svojho kopyta!“
Venované našim poslancom a vláde.
