Muzikant Janko Filip mal šťastie, že sa mu podarilo založiť spevácky súbor zo žien, ktoré už dospeli do staršieho veku.. Napriek tomu svojimi vystúpeniami vždy rozdávali radosť okolo seba, široko ďaleko. Dušu pohladilo každého, keď ich videl a počul spievať. Aspoň na chvíľku zabudol na každodenné starosti a trápenia a začal si pobrumkávať spolu s nimi, povedzme Seniorské zamyslenie: Dvanásťkrát do roka radosť máme, poštárka pri bránke zazvoní a my ju s radosťou privítame, keď nás zas finančne podporí.
Myslím si, že nie som sám, kto si občas túto pesničku rád vypočuje a že každý senior, či je to muž alebo žena, rád vidí poštárku, keď mu raz za mesiac, teda dvanásťkrát do roka, zazvoní a prinesie dôchodok. Ona za to nemôže, že starým ľuďom to pri dnešnom zdražovaní nestačí ani na prežitie. Nedajbože, ak by sa im pokazila práčka, desia sa z toho, ak by im odišiel televízor, mikrovlnka… nemali by na nový spotrebič, ani na opravu, veď už teraz nemajú dosť pri tom pekelnom zdražovaní potravín a energií, ani na tie základné veci potrebné pre život. A bude vraj ešte horšie. Do uší sa nám dostáva, ÚRSO to tak vypočítal, o koľko by nám mali od Nového roku zase zdražieť, plyn, elektrika a potraviny. Na pánov na úrse sa netreba hnevať, oni to len vypočítali, všetci vieme, kto nás do tohto marazmu stiahol a stále sťahuje. Obral nás už aj o radosť zo života. Raduj sa človeče, ak ti po zaplatení energií a miestnych poplatkov, daní a liekov… ostane vo vrecku zopár eur na deň. A to už nehovorím o tých najbiednejších, čo nepoberajú ani 400-500-eurový dôchodok. Zdražovanie je ako obrovský škrtič, ktorý keď sa ovinie okolo svojej obete, nedá sa mu už ubrániť a prežiť. Seniori sú jeho najčastejšou obeťou. Tento škrtič však má aj svojho pána, ktorý ho naviguje smerom k tým najzraniteľnejším. Aj to už tušíme alebo aj vieme, kto je jeho pánom a kto rozhoduje o našej životnej úrovni.
Predali sme mu, dokonca doslova darovali, všetko, čo sa len dalo. Bolo nám povedané, že len on, ten pán, sa dokáže postarať o náš lepší život. Pôdu, lesy, celú našu ekonomiku má už v rukách – zahraničný kapitál. Nasadil si všade svojich plazov, ktorí mu teraz poslušne slúžia. Zmocnil sa všetkých zdrojov, dedičstva po našich otcoch, ktoré jediné mohlo nám prospievať v týchto dňoch. Je ako bezohľadný predátor, ktorý požiera všetko okolo seba, lebo chce, aby mu všetko patrilo. Spomeňte jednu jedinú krajinu vo svete, ktorá by prosperovala, ak sa v nej objavil. Líbya, Irak, čo všetko mali, akým obrovským bohatstvom disponovali a majú sa tam ľudia teraz lepšie ako za Kaddáfího alebo Husajna? Nie nemajú, lebo, sa tam objavil dravec a vyhlásil – toto všetko je moje. Všetko to bohatstvo, rafinérie…To ja teraz budem rozhodovať o tom, kto bude mať aký dôchodok alebo koľko mu ostane na živobytie. Lebo je to moje. dal všetkým vedieť Tak nejako je to aj s Ukrajinou, cez ktorú by sa chcel dostať k nesmiernemu bohatstvu v Rusku ukrytému v zemi.
Ak všetko toto pochopíme, nehnevajme sa na našu pani poštárku, ak si za dôchodky ktoré nám prináša, doprajeme čoraz menej, Ona za to nemôže A buďme vďační aj ženičkám okolo Janka Filipa, ktoré aj v ťažkých časoch rozdávajú radosť a počúvame ich aj z nahrávok. Pieseň je totiž to jediné, čo prežije diktátora alebo aj tzv. demokrata.
Rudolf Slezák, Vysoká pri Morave
