Čo sa to deje a čo s tým?

Fašizmus – termín, už bežne používaný pojem, nedajboh už aj „reštartovaný“ symbol (nemám rád slovo reštartovaný, znie nevinne, skôr pozitívne ako negatívne, ale v súčasnej politickej branno-bezpečnostnej praxi skôr spiatočnícky militaristicky a agresívne). Akosi rýchlo a zľahka sme zabudli, že fašizmus je pojem – kategória, ktorá predovšetkým odráža a vyjadruje ideológiu, názor, pozíciu a prax, neuznáva iný názor, iný národ a iné národnosti, inú rasu, len tú svoju „čistú“ a jedinú. Dala by sa ešte hlbšie upresniť z politologických slovníkov a encyklopédií. Teraz nejde len o hru a špekulácie so slovíčkami, pojmami, dokonca ani s kategóriami. Dnes je reč predovšetkým o našom súčasnom živote, v ktorom sa slovo fašizmus vylialo z koryta a straší všetkých nás. Vo vrcholových štruktúrach jednotlivých štátov a medzinárodných organizácií sa stalo bežnou hantírkou. Kto a prečo vypustil tohto džina z fľaše? Prečo slovo fašizmus je len mirnix-dirnix? Napríklad, nie tak dávno sa na Slovensku pri odvolávaní ministra vnútra a taktiež ministra financií používalo slovo fašizmus ako bežné slovo, ako po ruke palica, ktorou môžeš, koho chceš, mlátiť a značkovať…? Je to náhoda alebo zatiaľ iba neznáma, ktorá sa postupne vyvinie a zmení na staronové veľké nešťastie u nás v matičke Európe alebo dokonca v ostatnom svete?

V tejto súvislosti sa bežní ľudia v dedinách a osadách, na lazoch i v mestách a mestečkách nevinne pýtajú: „A ten fašizmus, čo bol pred 84 rokmi, bol zlý, ľudským temnom a zlyhaním, a ten súčasný je už úplne iný, dokonca hodný toho, aby každý, kedy sa mu zachce a ako sa mu hodí, si ho bral do úst a mlátil naokolo hlava-nehlava?“

Netreba, vládni páni, sa s týmto slovom zahrávať, lacno a účelovo ho používať! Lebo to skôr vyzerá a vychádza tak, akoby ste slovo fašizmus viacej propagovali, ako proti nemu bojovali! Nakoniec história usúdi a rozsúdi, kto je dnes fašista či neofašista. História je výnimočná a jedinečná v tom, že nie je poplašená. Pozorne sleduje a porovnáva. Triedi fakty zo všetkých strán a foriem ich prejavu. Nezabúda ani na detaily. Dobre vie, že veľké veci sa skladajú z malých, že sila pravdy a skutočnej historickej výpovede a hodnoty spočíva v každodenných postojoch, činoch a počinoch konkrétnych ľudí vtedy a tam, tu a teraz. To sa týka aj slova fašizmus, aj toho, kto ako, kedy a prečo ho používa, ako s ním narába a účelovo manipuluje. Tu už záleží aj na detailoch a maličkostiach.

Napríklad: 1. Čoraz viacej mladých ľudí má na hrudi, krku, rukách a nohách vytetované fašistické symboly. 2. Pochody fašistov v európskych mestách a veľkomestách narastajú. 3. Konflikty a zrážky (aj krvavé) medzi fašistami a neofašistami rastú ako huby po daždi. 4. Tvoria sa bojové skupiny a oddiely dobre (vy)cvičených vojenských neofašistických zoskupení. 5. Tieto zoskupenia sú oficiálne propagované, vyzdvihované a už aj vyznamenávané vo vojnových konfliktoch v európskom priestore. 6. Vo vojnovom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou je prítomná aj fašistická propaganda a symbolika.

Fašizmus znova brodí po Európe. A to aj na západe, aj na východe.

Spomeňme si na Európu i celý svet v roku 1945. Vtedy bol fašizmus v Európe definitívne rozdrvený, opakujem slovo ROZDRVENÝ. Celé národy boli vo vytržení z víťazstva nad nemeckým fašizmom. Ľudia spievali a tancovali, boli nesmierne šťastní a radostní. Z miliónov ľudských úst zneli vety ako „nikdy viacej fašizmus a vojna v Európe“ i „nulová tolerancia voči fašizmu v Európe“! Toto je principiálny a zásadný záver národov a národností, toto je historická pozícia a hodnota pospolitého ľudu Európy v roku 1945 i po ňom. No spolu s tým, blízko toho mudrci všetkých mudrcov, nie tak v Európe, ale skôr ďaleko od nás za morom, skôr vyplašene, ustráchane, no cielene písali scenáre, že treba urobiť všetko preto, aby mier nebol v celej Európe zjednocujúcou ideou povojnovej Európy po roku 1945.

Vojna, fašizmus a neofašizmus v našich časoch znova brodí po Európe…