Občania ešte neokriali z pandemického otrasu, a už im na nervy brnkajú drahota i prichádzajúca zima. Mnohí z nich nehýrili ani dosiaľ, tak ako ich muselo vyplašiť priznanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že „obdobie blahobytu a bezstarostnosti sa končí“. (Pravda.sk, 6. 9. 2022) Bohvieako povzbudzujúco neznel ani odkaz z Bruselu, že odstrihnutie od ruských energií bude „dlhé a zrejme veľmi bolestivé“. (Tamtiež, 8. 9. 2022) Nikto však nepovedal, že úsporne vykurované byty, školy či pracoviská, ale aj úsporné hygienické rituály môžu poznačiť zdravotný stav obyvateľstva. Ani sa nahlas nezamyslel, či slovenské zdravotníctvo v súčasnej forme zvládne napríklad sviečky pod nosom. Namiesto toho nám do duše prehovorila Olena Zelenská. „Zatiaľ, čo vy počítate drobné, my rátame obete.“ (hlavnespravy.sk, 4. 9. 2022)
Manželke ukrajinského prezidenta by mal niekto pripomenúť, že obete rátali aj Iračania, Afganci, Líbyjčania… Brusel to asi nebude, keďže o krv, nárek a slzy v ďalekých končinách sa pričinili vojaci z vyspelej a demokratickej Európy v rámci tzv. koalície ochotných. V Iraku medzi nimi nechýbala – div sa, svete! – Ukrajina. (sk.m.wikipwdia.org) Isteže, z médií dennodenne nehrmeli slová ako agresori, okupácia či vojnové zločiny a vtedajšia migračná vlna sa valila do Európy len z akýchsi vojnových zón. Bez pomenovania Hitlera 21. storočia. Na Kainov neukázali prstom ani bývalí a blahorečení Kristovi zástupcovia na zemi. A keď sa dnes hovorí o politicko-spoločenskom rozvrate v Iraku, Líbyi či Afganistane, spomenie si niekto na jeho pôvodcov?
Posiveného svedka však zaskočilo, keď sa EÚ bez najmenšieho začervenania pasovala na pomstiteľa za narušenie ukrajinských hraníc. Očakával od nej, že domáce európske prostredie využije na reparát z riešenia medzinárodných konfliktov. Vlastným, teda neamerickým spôsobom. No strýko Sam je strýko Sam, kto by mu odolal! EÚ mu odovzdala aj 400 miliónov svojich občanov. Presviedča ich, že posedenie vo svetroch pod vianočným stromčekom bude prejavom solidarity s bojujúcim ukrajinským ľudom. A upokojuje zamýšľaným zmrazovaním či stropovaním cien energií.
Najvyšší predstavitelia EÚ i jednotlivých členských štátov karhajú Putina a okrikujú ruských trollov, ktorí v očiach mocných vystriedali bývalé antisocialistické živly. Niekdajšia vrchnosť im toľko nadávala do amerických zapredancov, až skončila „jako kůl v plotě“. Aby jakešovský osud nepostihol dnešnú vrchnosť, mala by nabrať dubčekovskú odvahu, vzoprieť sa Veľkému bratovi, vyhlásiť mobilizáciu diplomatov a zrušiť sankcie. Už aj pre tikajúci súdok pušného prachu pod EÚ. „Poľská vláda môže čoskoro vzniesť územné nároky voči Českej republike, píše Rzeczpospolita. 368,44 hektára – toľko by mala Praha vrátiť Varšave.“ (hlavnydennik.sk, 8. 9. 2022) „Poľsko bude žiadať od Nemecka vojnové reparácie vo výške 1,3 bilióna eur.“ (sme.sk, 1. 9. 2022) Bodaj by sa najhorlivejšiemu rusofóbovi nezbehli slinky, keď Vladimír Zelenský mediálne „vykostil a uvaril“ nemeckého prezidenta i premiéra. Na Emmanuelovi Macronovi si Zelenský pre zmenu porajtoval. Posivenému svedkovi sa však zdá, že šéf NATO nezačul zlovestné tikanie spod EÚ a prehliadol stisnuté zuby urazených Francúzov. Jens Stoltenberg síce pripúšťa, že nás „čaká tvrdá zima, možno aj nepokoje, ale musíme sa držať nastaveného kurzu“. (Pravda.sk, 7. 9. 2022) Žiaľ, nepovedal, ako sa treba vyrovnať so sociálnymi nepokojmi. No akú reakciu možno očakávať od lídrov, ktorí sa tak vehementne odstrihávali od ruského plynu, až sa odstrihli od občana…
Možno sa spoliehajú na médiá, že nás dostanú na leynovsko-čaputovsko-hegerovskú „palubu“, kde nebudeme poznať väčšie potešenie, ako mrznúť v byte, tlačiť vybitý elektromobil a sliepňať na večernom chodníku. Tak im, Kim Čong-un, pomáhaj!
