Ešte sa ani neskončil trojdňový samit NATO v Madride a médiá na Slovensku sa už vytešovali, ako sa zvýši prítomnosť vojakov USA a armád NATO v Európe. Pretože to vyhlásil „starký“ Biden na uvedenom stretnutí. Teda, prečítal z papierika. Dôvodom je, samozrejme, „agresivita Ruska“ a jeho „vojna na Ukrajine“. A tak ako médiá aj osôbky v slovenskej politike, ktoré tvrdia to isté, si myslia, že všetci občania Slovenska im takéto zdôvodnenie uveria.
Väčšina premýšľajúcich občanov Slovenska už dávno vie, že Američania aj doteraz zvyšovali a zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe, ale aj kdekoľvek na svete, kedy chcú a ako chcú. Dôvody si vždy našli. Dodnes korčekovia, klusovia, demešovia, mesežnikovia, krupovia či naďovia a im podobní, nepochybujú o legálnosti zvyšovania americkej vojenskej prítomnosti pri bombardovaní územia bývalej Juhoslávie, pri napadnutí Iraku, Afganistanu, Líbye či Sýrie. Ktorej oni a im podobní v konečnom dôsledku „tlieskajú“ a takmer úplne ju ospravedlňujú. Tak ako aj jej dôsledky v podobe státisícov mŕtvych, miliónov utečencov a miliardových materiálnych škodách spôsobených týmto krajinám.
Títo ľudkovia nie sú schopní uvažovať realisticky a uvedomiť si, že ruskí vojaci odišli z Nemecka /Východného/ na základe rozhodnutia vlastnej vlády. Ak by Rusko nebolo chcelo, nepohnú s ich vojakmi ani traja americkí prezidenti a boli by tam dodnes. Nechcú pochopiť ani skutočnosť, že aj z Československa ruskí vojaci odišli na základe vlastného rozhodnutia. Tiež by s nimi nepohli ani dvaja americkí prezidenti, nie to už jeden fidlikant a jeden druhoradý generál, ako to niektorí u nás prezentujú. Ak by boli chceli v Európe zotrvať, boli by tu dodnes. Ruské štátne vedenie však uverilo, že odchod ruských vojakov na územie vlastného štátu prispeje aj k odchodu amerických vojsk na americký kontinent.
Ďalší vývoj ukázal nielen Rusom, ale aj občanom ostatnej Európy, že vojská USA sa nechystajú nikam odchádzať. Naopak, snažia sa k Rusku približovať čoraz bližšie a bližšie.
USA už od momentu oddelenia Ukrajiny od ZSSR /mimochodom, pravdepodobne nezákonného/, robili všetko možné, aby Ukrajinu a Ukrajincov postavili jednoznačne proti Rusku a proti priateľským vzťahom s ním. S cieľom, aby tam mohli bez prekážok uplatniť svoj vplyv a svoju všestrannú prítomnosť. Vrátane vojenskej. Dnes o tom pochybujú už len najväčší obmedzenci. Štátny prevrat na Ukrajine vo forme takzvaného „Majdanu“ zorganizovali tajné služby USA v spolupráci s adekvátnymi službami niektorých krajín NATO. Od tej doby sa prítomnosť vojakov a vojenskej výzbroje a techniky USA a NATO na Ukrajine každoročne zvyšovala a ich činnosť zintenzívňovala. Aj keď skryte. Je zrejmé, že nie z dôvodov priateľstva a spolupráce s Ruskou federáciou. Zároveň s týmito aktivitami vyzývali Rusov na „stiahnutie“ svojej techniky na väčšiu vzdialenosť od ich vlastných hraníc a prijímali už vtedy ekonomické a politické sankcie voči Rusku a jeho občanom „za neplnenie požiadaviek Západu“.
Keď ruskej strane napokon došla trpezlivosť a Rusko sa energicky postavilo proti ďalšiemu ohrozovaniu svojej bezpečnosti a ponižovaniu rusky hovoriacich občanov na východnej Ukrajine, ukázalo sa, že tadeto cesta „zvyšovania americkej vojenskej prítomnosti“ nevedie. No a tak si ďalšími politickými, ekonomickými a vojenskými „hrami“ Američania vytvorili podmienky, aby sa ich vojská a vojenské základne mohli dostať do Európy. Samozrejme, za výdatnej podpory a pomoci i slovenských pätolizačov, s nulovou zodpovednosťou za to, do akej situácie a do akých podmienok tým „vedú“ svoju krajinu a svojich občanov.
Títo ľudia nemajú ani poňatia o tom, aký je rozdiel medzi bombardovaním a ostreľovaním, medzi leteckým či raketovým úderom a delostreleckou paľbou. Nevedia, čo je húfnica a čo kanón a načo slúžia. Títo ľudia nevnímajú, čo znamená nechať si na vlastnom území cudzie vojenské základne a odpaľovacie zariadenia. No dnes môžu rozhodovať o tom rozhodovať. A tým priamo vytvárajú podmienky pre naše možné ohrozenie bez nášho vlastného pričinenia a existujúceho dôvodu. Je najvyšší čas zbaviť ich vládnutia a poslať ďaleko od miest, z ktorých môžu rozhodovať za nás občanov.
