Dnes som si vypočul na Rádiu Slovensko rozhovor s P. Pellegrinim, kandidátom na prezidenta. Zaujal ma jeho názor na mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Hlavná idea P. Pellegriniho, ako aj R. Fica, ktorý prezentoval svoj názor v rozhovore s D. Danišom, spočíva v tom, že v prvom rade je potrebné zastaviť paľbu a následne rokovať o mierovom riešení konfliktu.
Je to náhoda, ale práve dnes publikovali noviny RIA Novosti dlhý rozhovor prezidenta V. Putina s novinárom D. Kiselevom a jedna časť rozhovoru sa priamo dotýka možných mierových rozhovorov zameraných na ukončenie vojnového konfliktu na Ukrajine.
Názor V. Putina však zásadne odporuje predstavám našich politikov. Domnievam sa, že základom názoru V. Putina na mierové rokovania je v prvom rade jeho nedôvera či už k USA, NATO alebo EÚ, nedôvera, ktorá sa opiera o desaťročia politických nesplnených sľubov západných krajín voči Ruskej federácii.
Rokovania sa nemôžu začať zastavením paľby, pretože tu nie je dôvera v to, že Ukrajina za podpory západných krajín nebude považovať zastavenie paľby len za príležitosť k obnove svojej vojenskej sily, a nie za príležitosť na mierové riešenie konfliktu. Takto predsa postupovalo Nemecko, Francúzsko a Ukrajina pri Minských dohodách. Tie využil Západ a Ukrajina nie na politické riešenie konfliktu na východe Ukrajiny, ale na prípravu vojenského riešenia konfliktu.
V. Putin trvá na tom, že Rusko je ochotné začať rozhovory kedykoľvek, ale tie nemôžu vychádzať z toho, čo sa komu zachce – ale musia vychádzať z reálneho vojensko-politického stavu dosiahnutého priebehom vojenského konfliktu, ktorý mohol byť už dávno zastavený, ak by to nebol opäť Západ, ktorý zmaril v Istanbule dosiahnuté dohody medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou hneď na počiatku konfliktu. Vážne mierové rozhovory sa môžu začať už počas prebiehajúceho konfliktu, ale v prvom rade musia garantovať bezpečnostné záujmy Ruskej federácie, ktoré boli a stále sú ohrozované politikou USA, NATO a EÚ.
Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, že volanie po mieri nadobúda formu reálneho volania po mieri len potiaľ, pokiaľ nevychádza z len prirodzenej túžby človeka žiť v mieri, ale súčasne vychádza aj z objektívnej reality, t. j. nielen z daného stavu, ale hlavne z objektívnych príčin, ktoré nás k vojnovému konfliktu priviedli. Príčinou súčasnej ukrajinskej reality nie je ruská agresívna politika, ale desaťročia trvajúca agresívna politika USA a NATO voči Ruskej federácii.
Stanovisko Pápeža Františka, volajúceho po odvahe Ukrajiny pozrieť sa realite do očí, vyvesiť „bielu vlajku“ a začať rokovať s Ruskom o mieri, pokiaľ sa situácia ešte viac nezhorší, je nesporne realistickejším prístupom k mierovým rokovaniam ako volanie po zastavení paľby. Zastavenie paľby príčiny konfliktu nerieši a nedáva ani záruku, že sa tieto príčiny riešiť budú. Aj sám P. Pellegrini v danom rozhovore konštatoval, že sa nevie, či by zastavenie paľby viedlo k mierovej dohode alebo by sa prerušenie paľby skončilo obnovením vojenských operácií.
Na základe rozhovoru V. Putina je zrejmé, že Rusko takúto formu mierového riešenia konfliktu akceptovať nebude.
V stanovisku Pápeža Františka by som zdôraznil moment, že východiskom k mieru je odvaha „pozrieť sa pravde do očí“ a nie uhýbať pohľadom napravo či naľavo. Platí to nielen pre Ukrajinu, ale rovnako to platí pre USA, NATO, EÚ, ako aj našich politikov.
Ilustračná snímka: www.wikimedia.commons
