Mesto Šuša, nazývané aj perla Karabachu, je hlavným mestom kultúry turkického sveta na roky 2023 – 2024. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa práve v tomto meste konal 6. júla 2024 neformálny summit Organizácie turkických štátov (OTŠ; Organization of Turkic States).[1] Jeho hlavné motto znelo: „Budovanie udržateľnej budúcnosti prostredníctvom dopravy, prepojenosti a opatrení v oblasti klímy“.
Druhým dôvodom výberu miesta summitu, z iniciatívy Azerbajdžanu[2], bol ideologicko-mocenský fakt. Perla Karabachu, resp. karabašský Jeruzalem symbolizuje, že téma Náhorného Karabachu sa z pohľadu Baku javí ako vyriešená a Jerevan má len oči pre plač. Ale to je len naša domnienka!
Inak v Ankare sa dňa 16. marca 2023 konal na úrovni hláv štátov iný – mimoriadny – summit Organizácie turkických štátov. Jeho mimoriadnosť bola vtedy zdôvodnená situáciou v Turecku po ničivom februárovom zemetrasení.
Neformálny summit po summite
Aktuálny neformálny summit OTŠ v Šuše možno vnímať ako voľné pokračovanie summitu hláv štátov Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Astane pár dní predtým.[3] V záverečnej deklarácii totiž členovia ŠOS označili Strednú Áziu za jadro ŠOS a jadrom Strednej Ázie sú turkické krajiny. No a tiež sa tam zaviazali k ďalšiemu rozvoju spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti a v oblasti klimatických zmien.
Na summite, ktorý inicioval prezident Azerbajdžanu Ilcham Alijev, sa zúčastnili prezidenti Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, Kirgizska Sadyr Žaparov, Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev a Severocyperskej tureckej republiky Ersin Tatar. Ďalej viceprezident Turecka Cevdet Yilmaz (prezident R. Erdogan v tom čase podporoval tureckú futbalovú reprezenzáciu na ME v Nemecku)amaďarský predseda vlády Viktor Orbán. No a aby sedeli počty na fotografiách, aj generálny tajomník OTŠ Kubanyčbek Omuraliev.
Zo stredoázijských turkických a turkojazyčných krajín sa na summitu nezúčastnilo Turkménsko (je pozorovateľ), ktorého prezident v tom čase hostil v Ašchabade gtenerálneho tajomníka OSN A. Guterresa.
Určený obsah
Prezident I. Alijev v prejave zdôraznil, že transportná téma je pre Azerbajdžan kruciálna. Ide o trasy Európa – Kaukaz – Ázia, Transkaspická dopravná trasa (Čína, Kazachstan, Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko, Turecko, južná Európa). Ďalej zdôraznil, že: „…našou úlohou je transformovať tento potenciál vo veľkú silu svetového významu…“
Prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev vyzval členské krajiny OTŠ k „…zvyšovaniu obchodných vzťahov a transportných kapacít, využívajúc potenciál Transkaspickej dopravnej trasy…“
Š. Mirzijojev pripomenul, že bolo založené a funguje Riaditeľstvo železničných administrácii krajín OTŠ so sídlom v Taškente a navrhol „…vypracovať plán maximalizácie dopravných trás, informatizácie cestnej dopravy a zriadenie zelených dopravných koridorov…“ Tak ako prezident Kazachstanu, aj prezident Uzbekistanu vyzval k spoločnému úsiliu riešiť ekologické problémy Aralského a Kaspického mora. Kirgizský prezident S. Žaparov sa vyjadril, že „…upevneniu prepojenia krajín môže napomôcť realizácia projektu železničnej trasy Čína – Kirgizsko – Uzbekistan, nakoľko geopolitická konkurencia si práve takúto spoluprácu vyžaduje…“
Deklarácia na záver
Na záver summitu bola prijatá Karabašská deklarácia neformálneho summitu Organizácie turkických štátov (Garabagh declaration of the Informal Summit of the Organization of Turkic States).[4]
Na piatich stranách, po hutnej preambule, signatári v 31 bodoch vyjadrili svoje aktuálne postoje a pozície konštruované na turkickej platforme, ktorá sa stále pevnejšie ukotvuje v priestore južného Kaukazu a Strednej Ázie.
Tak napríklad v deklarácii sa v bode č. 2 uvádza: „…potvrdzujeme dôležitosť využitia plného potenciálu a schopností turkických štátov v politickej, hospodárskej, dopravnej, vojensko-priemyselnej, humanitárnej, vzdelávacej a kultúrnej oblasti na ďalšie posilnenie a prehĺbenie ich strategického partnerstva a vytvorenie kolektívnej stratégie rozvoja…“
Ďalej bod č. 25: „…vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad katastrofickou humanitárnou situáciou v Gaze a odsudzujeme nevyberané útoky na civilistov, vyzývame na okamžité a konečné prímerie a neobmedzený tok humanitárnej pomoci do Gazy, ako aj plné dodržiavanie medzinárodného práva vrátane príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN… a ďalej požadujeme spravodlivé a trvalé urovnanie izraelského konfliktu-palestínskeho konfliktu založeného na riešení dvoch štátov…“
No a treba spomenúť aj bod č. 26, ktorý sa priamo dotýka južnej a stredne Európy: „…vítame cenné príspevky Maďarska, Turkménska a Severocyperskej tureckej republiky k práci OTŠ ako pozorovateľov…“
Samotný dokument bol schválený a podpísaný v piatich jazykoch – azerbajdžanskom, kazašskom, kirgizskom, tureckom a uzbeckom. Už to, že sa nepoužíva žiaden „univerzálny“ jazyk, potvrdzuje sebavedomie turkických lídrov o úlohe turkických jazykov. Nakoniec bod č. 2 citovanej deklarácie to len a len potvrdzuje.
Preto pozor, aby nám neušiel ďalší vlak!
Biškek sa pripravuje
Budúci summit hláv štátov OTŠ by sa mal podľa plánu uskutočniť v polovici októbra 2024 v hlavnom meste Kirgizska, v Biškeku. Jeho hlavným zameraním by mala byť celková bezpečnosť (Afganistan) v širokom kontexte ekonomiky, obchodných vzťahov a dopravných projektov.
A ešte niečo na záver. Tieto summity výrazne zvyšujú autoritu turkického sveta na medzinárodnej úrovni. A na tomto zvyšovaní cielene participuje aj náš južný sused.
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Snímky: www.president.az, www.akorda.kz
SÚVISIACE:
Peter Juza: Turkojazyčný svet podľa stredoázijského strihu
Peter Juza: Turkický svet – randevú v Samarkande
[1] Pozri: Türk Devletleri Teşkilatı (turkicstates.org)
[2] Zdroj: В Шуше состоялась церемония подписания Карабахской декларации Саммита Организации тюркских государств » Официальный сайт президента Азербайджанской Республики (president.az)[3] Astana opäť ako geopolitický stred Eurázie (…a možno aj sveta…) – Noveslovo
[4] Plný text pozri: garabagh-declaration-3357-261.pdf (turkicstates.org)
[4] Plný text pozri: garabagh-declaration-3357-261.pdf (turkicstates.org)
