Plyn ako energetické médium sa (nielen na Slovensku) skloňuje na všetkých poschodiach súčasnej svetovej politiky.
Nútená jednostranná transformácia svetového trhu s energonosičmi v prospech zámorského hráča, na čo Brusel naletel ako naivná sedemnástka, sa nemohla nedotknúť regiónu Strednej Ázie, resp. Ázie ako celku.
Priestor Ázie sa dynamicky rozvíja a ako odhadujú experti na energetiku, z pohľadu dodávateľov ide (a tých nie je veľa!) o perspektívny región. Reč je predovšetkým o plyne.
V tejto súvislosti nie je náhodou (nakoniec medzinárodnej politike a v rámci medzinárodných vzťahov sa nič nedeje náhodou), že práve v týchto dňoch znovu ožil projekt, ktorý vznikol pred rokmi, ale bol zatiaľ zamknutý niekde v sklade. Ide o budovanie, resp. dobudovanie plynovodu Turkménsko-Afganistan-Pakistan-India.
Projekt je známy pod skratkou TAPI
Len si pripomeňme, že v ďalekých deväťdesiatych rokoch sa prvý raz začala diskutovať téma Turkmenistanu a jeho zásob plynu (cca štvrtý objem podzemných zásob na svete).
Hovoríme o plynovode o dĺžke cca 1 800 km (200 km v Turkménsku, 773 km v Afganistane a 827 km v Pakistane…). Analytici otvorene hovoria, že Afganistan môže ročne z tohto projektu (len z tohto projektu!) využívať cca 5 mil. m3 plynu a Pakistan + India cca 14 mld. m3 – opäť len z tohto projektu. Pre poriadok Slovensko vykazuje spotrebu plynu cca na úrovni 4,3 mld. m3/ rok.
V roku 2018 sa začala výstavba afganskej časti plynovodu a v roku 2019 aj na území Pakistanu. Po tomto roku US partneri od projektu odstúpili a začali (najmä pre pakistanskú časť plynovodu) problémy. Čas však lieči všetko.
Začatie prác v Afganistane je nielen v záujme Talibanu, ale umožní krajine mať tridsaťročný príjem za tranzit plynu (podľa odhadov cca 80 % rozpočtovaných príjmov štátu) a Talibanu vymanenie sa pred svetom zo siete označenie – teroristická organizácia.
No a tu hľadajme dôvod, prečo aj Talibanu záleží na tom, aby sa projekt TAPI stal energo-geopolitickou realitou.
Hľadanie reality
A Turkménsko? Nuž po tom, čo sa energeticky (a nielen) Európa zbláznila, nemôže nikto inak konať, teda zvýšiť export svojho plynu do priestoru, kde nie sú pri moci rôzne indivídua.
Samotnému Turkménsku, ak sa podarí dobudovať TAPI, to umožní diverzifikovať exportné portfólium a odpútať sa od exportnej závislosti od Číny. A navyše, európski mudrci ohľadne ľudských práv si svoje referáty môžu strčiť tam, kam treba. A je tu ešte niečo. Ak sa Pakistan dostane k stabilnému zdroju (a tranzitu) plynu, môže sa inak tváriť pri prihraničných sporoch s Indiou a inak diskutovať s Čínou. Ale to nám na Slovensku viac-menej uniká…
Realizácia (myslí sa tým plná realizácia plynovodu od Turkménska do Indie) má aj ekonomicky, geopoliticky a geoenertgeticky iný význam. Autor má na mysli humanitárny rozmer, na ktorý sa tak s obľubou zabúda.
Ale čo už, taký je kapitalizmus! Vymačkať tekutinu (téza V .I. Lenina o vyžmýkaní citróna je večne živá), okradnúť všetkých a o všetko. Tak nech žije človek! Ak si to nechcete analyzovať v textovej podobe, tak si pustite vynikajúcu skladbu s rovnakým názvom z dielne Mariána Vargu a jeho skupiny Colegium musicum.[1]
Moskve sa to nepáči
Pri komplexnejšom pohľade je jasné, že Moskva nie je s týmto projektom stotožnená, nehľadiac na to že všetci tvrdia, že ruské spoločnosti môžu na projekte participovať.
Lenže, existuje lenže a to sa stále viac motá okolo turkménskeho plynu.
To lenže je v tom, že teoreticky existuje projekt „Pakistanský potok“. Ide o predpokladaný plynovod v dĺžke 1 100 km s kapacitou 12,4 mld. m3, ktorý by mal spojiť Ruskú federáciu s pakistanským Karáčim (na juhu) a s Lachormom (na severe).
Aj preto sa Moskve TAPI strategicky nepáči, pretože potom by iný plynovod – „Pakistanský potok“ – stratil technicky, technologicky a geoenergeticky, resp. ekonomicky zmysel.
Pripomeňme si, o čom je reč
Celková dĺžka plynovodu TAPI je cca 1 814 km (207 km na území Turkménska, trasa je dobudovaná) a spomenutých 774 km (čo Afganistan deklaruje, že ich buduje, resp. začína budovať) a 826 km je v réžii Pakistanu (tam sú informácie nejasné).
Ak zoberieme do úvahy kľúčový energeticko-plynový význam Turkménska v rámci Strednej Ázie a sveta[2], aj pre samotný Ašchabad je dôležitá diverzifikácia hlavných importérov turkménskeho plynu. Hlavného odberateľa Ruskú federáciu doplnila Čína a teraz sa môže do partie dostať aj India.
História TAPI sa vlastne začala 15. marca 1995 podpisom dokumentu medzi Pakistanom a Turkménskom a samotné slávnostné spustenie projektu je z roku 1997. Dnes máme 2024, jednoducho je to beh na dlhé trate.
Logika Turkménska
V súčasnosti Turkménsko potrebuje – aj pre Ašchabad je to arcidôležité –, aby sa vymanil z celkovej krízy exportu svojho plynu. Ak napríklad v roku 2008 exportoval smerom na Ruskú federáciu 42,3 mld.m3 plynu, v roku 2015 to už bolo len 4 mld. m3 z turkménskych nálezísk.[3]
Od roku 2016 de facto Moskva turkménsky plyn neodoberá vôbec, čo je tak trochu aj dôsledok (po prvé) sporu medzi Moskvou a Ašchabadom z roku 2009, kedy došlo k (zatiaľ nevyjasnenej) havárii na plynovode z Turkménska do Ruskej federácie; HDP Turkménska sa vtedy prepadol o 25%.
No a po druhé, medzitým bol dobudovaný plynovod Stredná Ázia (Turkménsko) – Čína, ktorý zmenil geoenergetické akcenty Ašchabadu. Inak, Čína 35,8 % svojho plynového apetítu rieši práve dodávkami z Turkménska.
Po tretie – Gazprom sa vyjadril, že má dostatok kapacít a kapacity z Turkménska nepotrebuje, resp. ich nákup sa javí ekonomicky nevýhodný.
Ďalej (po štvrté), bezproblémové dodávky plynu z Turkménska do Iránu nie sú témou dňa a navyše po utiliziácii problému s Náhorným Karabachom skôr pôjdu energonosiče z Ruska smerom na Irán po brehu Kaspického mora a Jerevan nebude mať čo (a čím) k tomu dodať.
O čo teda ide
Či sa to niekomu páči, alebo nie, projekt TAPI má pre izolované Turkménsko kľúčový význam.
Samozrejme je na stole otázka prečo? Nuž preto, lebo je to cesta k diverzifikácii (dobrých) odberateľov, čo vníma Ašchabad ako prioritu číslo jeden.
Čína vystriedala Ruskú federáciu na prvom mieste partnerov pri nákupe plyn z Turkménska. V rokoch 2009 až 2013 bol nárast o 800 %. Čína importovala z Turkménska 35,8 % objemu celkovej spotreby plynu a Turkménsko exportovalo celkom 81 % svojho vyťaženého plynu do Číny a TAPI by to malo zmeniť.
Preložené a znovunapísané, TAPI má v tejto chvíli kruciálny význam pre Ašchabad. Pochopiac potrebu zníženia historickej exportnej závislosti od Moskvy a historicky najnovšej aj od Pekingu je hnacím motorom priorizácie projektu TAPI. Nakoľko bude priorizácia úspešná, ukáže čas.
No ak si niekto na Slovensku myslí (napríklad reg.č.36 140 s krycím menom „Karel“, alebo reg. Č. 35 683. s krycím menom „Vedec“), že plyn z Turkménska nás zachráni a teraz musíme ísť proti Rusku, sa buď mýli, alebo jednoducho klame!
Prečo hovoríme o projekte TAPI práve teraz pred Vianocami?
Pred pár dňami sa začali práce na budovaní tohto plynovodu na území Afganistanu z Turkménska do Indie.
Aspoň tak o tom informoval Zabichulla Madžahid, ktorý je oficiálnym predstaviteľom hnutia Taliban, politicky (aj de facto) vládnuceho v Afganistane. O.i. povedal, že technické zabezpečenie na realizáciu projektu už bolo skoncentrované na trase a v prihraničnej oblasti medzi Afganistanom a Turkménskom sa praktické práce, ktoré dlhé roky stagnovali, už začali.
Podľa Z. Madžahida „… už v tejto chvíli na projekte pracuje dostatočné množstvo špecialistov a jeho prvá etapa bude ukončená do dvoch rokov…“[4]
Pri všetkých okolnostiach nezabudnime, že pri budovaní TAPI bude vytvorených cca 12 000 pracovných miest pre domácich (plus cca 1,- mld. USD do štátneho rozpočtu Afganistanu). A to nie je nepodstatný údaj. No a nezabúdajme ani na to, že budovanie plynovodu bude akcelerátorom ekonomickej dynamizácie Afganistanu.
Samozrejme, ak sa projekt dokáže dotiahnuť do konca. Lenže stabilitu v Afganistane a nebodaj ešte energetický koridor TAPI niekto veľmi nechce. Buďme konkrétnejší – anglojazyčný svet nechce stabilitu na svete, anglojazyčný svet chce vojnu! Ale o tom všetci vieme a, žiaľ, to tolerujeme!
V rámci témy ešte pripomeňme, že je tu projekt CASA-100. Ide o prepojenie elektrickými sieťami Strednej Ázie a južnej Ázie. Ale to je na inú diskusiu.
Argumenty proti
Samozrejme, každý cezhraničný projekt, o projekte TAPI nehovoriac, má aj svoje mínusy, resp. veľa toho, čo je proti jeho realizácii
Nakoľko Afganistan má objektívne limitované finančné možnosti, vydelenie cca 300 mil. USD na výstavbu plynovodu je problém, ale nie neriešiteľný.
Konzorcium Turkmengaz (Turkménsko), Gas Transit (Afganistan), Inter Gas System (Pakistan) a GAIL (India) je, ako sa zdá, schopné projekt financovať.
Najslabším ohnivkom konzorcia však je Turkmengaz, lenže Islamská banka rozvoja už verejne deklarovala, že projekt a samotný Turkmengaz podporí.
A Pakistan doplnkovo hlási, že získal podporu Číny (lebo dodávky plynu do krajiny to neohrozuje) v rámci investičného projektu „Ekonomický koridor Čína-Pakistan“ (cca 46 mld. USD).
Ozaj všimli ste si, že degenerovaná a degradovaná Európska únia v súvislosti s týmto (a nielen týmto) energetickým projektom sa vôbec nespomína ani okrajovo?
Dobré ráno občania Európskej únie. A bude energeticky smutnejšie.
Banderovská Ukrajina nás rukami neoliberálov a neomarxistov nielen energeticky, finančne – ale najmä morálne – sparalyzovala.
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Mapky: www.trtavar.com.tr; tngirt.gov.tm; eussiancoumcil.ru
[1] Pozri: Nech žije človek – YouTube
[2] Pozn.: Turkménsko patrí do prvej desiatky výrobcov plynu na svete, a jeho podzemné zásoby ho radia na štvrté miesto vo svete, čím je potvrdený jeho exportný potenciál.
[3] Policy-Brief-27-June-2015.pdf
[4] Pozri: Талибы объявили о запуске строительства газопровода ТАПИ на границе с Туркменистаном
