Ad: Jak se nepodařilo ukončit studenou válku, Pavel Barša, Slovo 21. 6. 2022
Príspevok je pekným príkladom toho, ako sa dá „veda“ využiť na dôkaz, že nakoniec je za vojnu na Ukrajine zodpovedný Putin. S ohľadom na to, že autor príspevku nijako nerozporuje „vedecký prínos“ Sarotteovej, vychádzam z toho, že s ňou súhlasí. Jej argumentácia, ktorú autor príspevku opakuje, si však zaslúži hlbšiu pozornosť. Konanie človeka sa podľa príspevku opiera o dva zdroje, jedným je existujúca „štruktúra“ skutočnosti, ktorá konateľovi vymedzuje určité možnosti konania. Druhým zdrojom je „slobodné“ rozhodnutie konateľa, avšak v rámci možností, ktoré mu poskytuje existujúca štruktúra skutočnosti, čiže nejde o slobodné rozhodnutie, ako tvrdí autor, ale o limitované slobodné rozhodnutie. Tí, čo argumentujú, že Putin konal z nutnosti, podriaďujú konanie či rozhodnutie Putina nepriamej príčine, ktorou je existujúca štruktúra vzťahov. Takže ak napríklad Chomsky hovorí, že za konflikt je zodpovedná Amerika či NATO, tak len konkretizuje tézu o tom, že štruktúra determinuje rozhodnutie konateľa. Avšak autor príspevku spolu so Sarotteovou sa čitateľovi snažia nahovoriť, že väzba medzi objektívnymi podmienkami konania a rozhodnutím konať nie je daná tlakom objektívnych podmienok, pretože rozhodnutie konateľa sa opiera o interpretáciu štruktúry a koná tak nie na základe objektívne jestvujúcej štruktúry, ale na základe jej subjektívnej interpretácie. Na uvedenom základe potom hlavnú úlohu v konaní človeka nehrajú objektívne podmienky či existujúca štruktúra skutočnosti, ale subjektívne hodnotenie danej štruktúry. Na tom základe sa potom tvrdí, že Putin sa mohol rozhodnúť aj pre iné než vojenské riešenie tlaku štruktúr. Názory tých, ktorí Putinove konanie chápu ako konanie z nutnosti, autor kvalifikuje ako zjednodušené, pretože subjektívne rozhodnutie podriaďujú tlaku existujúcej štruktúry. Je samozrejme nesporné, že objektívne podmienky nášho života či tzv. štruktúry skutočnosti nás nútia rozhodovať sa na základe racionálneho zhodnotenia situácie. Lenže toto racionálne zhodnotenie situácie, či ako autor hovorí, interpretácia existujúcej štruktúry, nemôže znamenať, že ak je pre nás nejaká štruktúra nebezpečná, tak ju racionálne môžem vyhodnoť ako bezpečnú, t.j. tzv. sloboda rozhodovania v existujúcej situácii je limitovaná povahou či podstatou danej situácie či štruktúry. Objektívna štruktúra skutočnosti nie je „mŕtvou“ štruktúrou, ale štruktúrou, ktorá má svoj jednoznačný obsah, podstatu, ktorou nás tlačí k rozhodnutiu. Slobodne sa rozhodovať v rámci danej štruktúry nemôže znamenať, že svojím rozhodnutím „popriem“ jej obsah či podstatu, ale že nájdem nejaké praktické riešenie, ktoré bude v súlade s objektívnou štruktúrou. Ak je štruktúra pre mňa nebezpečná, tak sloboda rozhodovania sa môže pohybovať len v rámci toho, ako túto hrozbu eliminovať a ak tu existujú rôzne možnosti eliminácie danej hrozby, tak sa medzi nimi môžem rozhodovať. My dnes ešte nepoznáme všetky okolnosti rozhodnutia Putina, ale predsa niektoré principiálne okolnosti, či štruktúry, ktoré ho nútili konať, sú všeobecne známe. Odmietnutie USA a NATO uzatvoriť dohodu o oprávnených bezpečnostných požiadavkách Ruska, neplnenie Minských dohôd a osemročný teror obyvateľov Donbasu a Luhanska a šírenie neonacizmu na Ukrajine. Ak by teda chcel autor príspevku hovoriť o tom, že Putin sa rozhodoval ako agresor, a teda mal aj iné možnosti, tak iste by svojmu tvrdeniu dodal argumentačnej istoty a presvedčivosti, ak by na základe uvedených objektívnych faktov, či objektívnej štruktúry, na ktorú Putin reagoval tak, ako reagoval, ukázal, ako mal reagovať tak, aby dosiahol svoj cieľ a pritom nezačal špeciálnu vojenskú operáciu.
(Status na FB 26. júna 2022, titulok Slovo)
Úvodná ilustrácia: www.pixabay.com
SÚVISIACE: Jak se nepodařilo ukončit studenou válku
