V úvode si len pripomeňme, že (relatívne) už v ďalekom roku 1992 podpisujú (15. mája 1992) v stredoázijskom Taškente hlavy štátov Arménska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruskej federácie, Tadžikistanu a Uzbekistanu Zmluvu o kolektívnej bezpečnosti.
Jerevan 23. novembra 2022.
V septembri 1993 sa k dokumentu pripojil Azerbajdžan a v decembri toho istého roku ešte Gruzínsko a Bielorusko.
Zmluva ako medzinárodnoprávny dokument vstúpila do platnosti 20. apríla 1994 s obmedzenou dobou platnosti na päť rokov.
V apríli 1999 príslušný Protokol o prolongácií pôvodnej zmluvy podpísali okrem Azerbajdžanu, Gruzínska a Uzbekistanu ostatné pôvodno-zakladajúce krajiny.
Až prišiel 14. máj 2002, keď sa Zmluva o kolektívnej bezpečnostitransformovala na Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – OZKB (Организация Договора о коллективной безопасности – ОДКБ).
K dnešnému dňu sú členmi OZKB postsovietska šestica: Arménsko (v roku 2022 predsedá organizácii), Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Ruská federácia a Tadžikistan.
Pred pár dňami, 23. novembra 2022,sa v Jerevane uskutočnilo zasadnutie najvyššieho orgánu Rady kolektívnej bezpečnosti OZKB (na úrovni hláv štátov).
V rámci tohto summitu bola vysoko hodnotená operácia OZKB v januári 2022, ktorá de facto zastavila náznaky farebnej revolúcie a bratovražednú vojnu v Kazachstane.
Ale bola aj (ostrá) kritika zo strany predsedajúcej krajiny (predseda vlády N. Pašinjan nešetril kritikou a povzdychmi), že vklad OZKB k ochrane Arménska pred turkickým tlakom Azerbajdžanu (v závese s Tureckom) nezodpovedá realite a geopolitickému nebezpečenstvu nárastu turkického vplyvu v priestore Kaukazu a Kaspického mora. Otázkou ale je, či Rusko – ako hlavný vojensko-technický – nositeľ OZKB má ešte (v rámci ukrajinskej denacifiakčnej misie) na to kapacity.
V Jerevane sa okrem spomenutých geopolitických diskusií uskutočnilo aj – podľa názoru autora – zásadné personálne rozhodnutie. Od nového roku 2023 nahradí na poste generálneho tajomníka doterajšieho predstaviteľa Bieloruska – generálporučíka Stanislava Vjačeslavoviča Zasja – zástupca Kazachstanu (s mandátom na tri roky). Bude ním veľmi vplyvný kazašský politiky (čo sa týka vnútropolitickej váhy) a diplomat (naposledy bol veľvyslancom Kazachstanu v Ruskej federácii)Imangali Nurganliuly Tasmagambetov (Иманғали Нұрғалиұлы Тасмағамбетов).[1] Bol a je to určite dobrý darček novozvolenému prezidentovi Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajevovi, ktorý za toto rozhodnutie v Jerevane osobne loboval a s radosťou si ho vypočul.
Autor je vysokoškolský učiteľ.
Snímky: www.odkb-csto.org a archív autora
[1] Podrobnejšie pozri: Имангали Тасмагамбетов – Википедия (turbopages.org)
