Krátky pohľad do minulosti na dianie v Strednej Ázii signalizuje, že ubehli už (alebo až) dva roky od tragických udalostí, ktoré sa odohrali najmä v Almaty a zásadne politicky, spoločensky a geopoliticky poznačili Kazachstan.
Čo sa teda v Kazachstane vtedy – začiatkom januára 2022 – stalo, ale najmä, kam sa nutne musel Kazachstan po tomto januárovom extempore (jasný pokus o farebnú revolúciu), posunúť?
Po týchto udalostiach, ktoré boli vyriešené vďaka operatívnemu zásahu Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti OZKB (t.j. de facto zásahom Moskvy), sa v Kazachstane dôvera k mocenským inštitúciám (parlament, vláda, regionálne parlamenty, oblastní akimovia…) dostala na bod mrazu, ale stále bola väčšia, než ju mali v tom čase obdobné štruktúry na Slovensku.
Dnes je však situácia v Kazachstane zásadne iná! Ako sa vyvíjala, tomu sme na stránkach SLOVA v roku 2022 podrobne venovali. Prvotná informácia bola sumarizovaná v texte: Kazachstan – pokus o farebnú revolúciu ako z učebnice[1].
A následne sme vývoj v roku 2022 v krajine sledovali na stránkach SLOVA v materiáloch: Kazachstan po potlačenom pokuse o prevrat; Exprezident Nursultan Nazarbajev v novej pozícii: zatiaľ dôchodca; „Denazarbajevizácia“ Kazachstanu: síce plazivo, ale pokračuje…; Nur Otan a rezidencia N. Nazarbajeva v Almaty – minulosť; Kasym-Žomart Tokajev – už ako nestranícky prezident; Kazašské referendum a nová ústava; Kazašský rebel?; Kazachstan – náš vzor!; Denazarbajevizácia – Step by Step; Kazachstan – budúcnosť sa začína už dnes; Astana – predvolebná aktualita; Amnestia v Kazachstane; Predčasné voľby prezidenta v Kazachstane – status quo. Nakoniec, všetky texty sú dostupné v archíve SLOVA.[2]
Kazachstan na hrane
V januári 2022 bola v Kazachstane mimoriadne zložitá a napätá situácia – na hrane štátneho prevratu a chaosu. Prezidentovi Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi hrozili smrťou, ale po nástupe výsadkárov OZKB, ktorí obsadili nielen letisko v Almaty, vládne budovy v Astane, Almaty a v iných rozhodujúcich mestách, strategické objekty, ale aj biologické laboratóriá, kde sa rozťahovali US boys, sa situácia začala postupne v Kazachstane normalizovať. Inak, kazašský prezident bol celý čas silového napätia v Astane a z Akordy, sídla prezidenta, riadil procesy, pričom jeho hlavná úloha spočívala v tom, aby nedošlo k deštrukcii štátu a v Kazachstan sa znovu vrátil k parametrom právneho štátu.
Treba ale priznať, že spočiatku zabezpečovali ochranu Akordy spoločne kazašské bezpečnostné zložky a výsadkári OZKB, ktorí po stabilizácii odovzdali časť svojich povinností výlučne do rúk preverených a lojálnych štruktúr domácich bezpečnostných zložiek.
Udalosti januára 2022 si treba pripomenúť aj v kontexte s dátumom 16. december 1991, keď bol prijatý ústavný zákon O štátnej nezávislosti Kazašskej republiky (О государственной Независимости Республики Казахстан»)[3], v ktorom sa o.i. hovorí, že Kazachstan sa týmto stáva nezávislý, demokratický a právny štát. Ak by sa iniciátorom a aktérom januára 2022 podarilo kyvadlo dejín pretiahnuť na svoju stranu, potom by sa to, čo je v uvedenom ústavnom zákone, sa stalo minulosťou.
Ale nepodarilo sa to! Farebná revolúcia vďaka rozhodnosti prezidenta a profesionalizmu výsadkárov OZKB – vybledla!
Reformy po pokuse o farebnú revolúciu
Reformy, ktoré nasledovali po januári 2022, zásadne politicky a spoločensky zmenili Kazachstan. Novelizáciou Ústavy Kazachstanu sa krajina posunula zo superprezidentskej formy moci k prezidentskej republike so silným (dvojkomorovým) parlamentom. Výsledkom reforiem bolo tiež zriadenie Ústavného súdu Kazachstanu a tiež Národného kurultaju (Ľudového zhromaždenia) s cieľom maximalizovať možnosť rozšírenia účasti všetkých vrstiev spoločnosti na verejnom živote. V septembri uvedeného roku prezident ohlásil prechod krajiny k novému ekonomickému modelu, ktorý obsahoval aj demonopolizáciu a diverzifikáciu ekonomiky s orientáciou na inkluzivitu a spravodlivý pragmatizmus.
A výsledok? Len za roky 2022 a 2023 Kazachstan hlási 41,3 mld. $ priamych zahraničných investícií do kazašskej ekonomiky. No a evidujme, že do konca roku 2029 by sa táto hodnota mala vyšplhať na úroveň 150 mld.$.
Pri bilančnom listovaní toho, čo sa Kazachstanu podarilo po januári 2022, nie je možné obísť ani to, čo má v kazašskej spoločnosti „silné echo“ – návrat oligarchami ukradnutých štátnych aktív, ktoré sa zdali byť v nenávratne.
Tak sa do kompetencie Špeciálneho štátneho fondu (tzv. Спецгосфонд), ktorý je určený na financovanie sociálnych a sociálno-ekonomických projektov, podarilo spätne dostať cca 1 trilión tenge, vrátane 600 mil. $, ako aktíva zo zahraničia. Kazašské zdroje uvádzajú, že z Lichtenštajnska to bolo: 260 mil. $, z Rakúska: 82 mil. $, zo SAE 15 mil. $, z Hongkongu 2 mil. $ a zoznam sa postupne rozširuje. Zaujímavá je skutočnosť, že 325 mil. $ z celkového objemu repatriovaných financií Kazachstan vyčlenil na stavbu 70 moderných základných škôl po celej krajine. Aj Slovensko by z tohto procesu mohlo čerpať skúsenosti!
Algoritmy prezidenta
V čase pokusu o farebnú revolúciu v Kazachstane bol prezidentom K-Ž. Tokajev, ktorý – ako sme už neraz uviedli – nie je „prisatý US prsia“, ale je autonómnym prezidentom. Takže, čo stihol autonómny prezident, ktorý nerandí a sa neradí s US veľvyslancom v Astane, za roky, čo sa stal (rok 2019) prezidentom? Sumarizujúc:
Rok 2019 – prijatie koncepcie prezidentského programu „počúvajúci štát“. Jeho podstatou je téza, že občan tu nie je pre štát, ale štát je tu pre občana…
Rok 2020 – rok, ktorý na Západe (a najmä na Slovensku) politicky zneužili voči svojim občanom z dôvodu COVID-u. Prezident Kazachstanu presadil, že v krajine boli zvýšené dôchodky o 10 % a malý a stredný biznis bol vyňatý z platby daní (všeobecne).
Rok 2021 – politické reformy dostali nový impulz. Po prvé, voľby do dolnej komory parlamentu a do oblastných a regionálnych zastupiteľských zborov sa konali čiastočne v jednomandátových okruhoch; po druhé, akimovia a ich zástupcovia dostali zákaz fungovať súbežne v rámci politických strán; po tretie, spúšťa sa iniciatíva digitalizácie vzťahov občana a štátu s cieľom vynulovať možné korupčné postupy v rámci štátu.
Rok 2022 – tento rok môžeme vnímať ako rozhodujúci rok politickej modernizácie Kazachstanu. Ide o prechod na jednomandátové prezidentské obdobie (7 rokov). Ďalej časť doterajších kompetencií prechádza na vládu a parlament, pričom prezident bude musieť byť nestranícky. Novelizovaná Ústava Kazachstanu tiež zakotvila princíp, že pôda, voda a nerastné suroviny sú výlučne v rukách občanov Kazachstanu. No a na záver, bol zriadený Ústavný súd Kazachstanu.
Rok 2023 – do platnosti sa dostáva princíp volieb akimov všeobecne. Ďalej sa funkčným stáva inštitút on-line petícií. Jedným z výsledkov takejto petície bol aj návrat mena hlavného mesta Kazachstanu z Nur-Sultan spať k Astane.
Delikátne, ale nekompromisne
Kazachstanská spoločnosť, ktorú tvoria nielen Kazaši, ale najmä Kazachstanci, je teda charakteristická tým, že je mnohonárodnostná. Tento fenomén musia jeho politickí vodcovia mať pri postupnej modernizácii krajiny, ktorá svoju modernú históriu odpočítava od 16. decembra 1991, neustále na zreteli. Znalci, ale aj laici v oblasti geopolitiky vedia, že najjednoduchším spôsobom, ako destabilizovať ktorýkoľvek štát, je erodovať ho zvnútra. Teda destabilizovať medziľudské vzťahy, destabilizovať – pomocou poplatných médií a mimovládnych organizácií – všetko, čo doteraz v krajine fungovalo a funguje.
Slovensko bolo v decembri 2023, resp. v januári 2024 je priam ukážkovým príkladom tohto prístupu; ale vráťme sa ku Kazachstanu. K-Ž. Tokajev na zasadnutí Zhromaždenia národa Kazachstanu (Ассамблеи народа Казахстана) na jar 2023, uvedomujúc si, odkiaľ Kazachstanu hrozí nebezpečenstvo (zahraničné mimovládne organizácie, poplatné médiá, skrachovaní jedinci…), konštatoval: „…musíme byť delikátni, ale tvrdí! A spravodliví…“
De gustibus non est disputandum
Podľa výsledkov jedného sociologického prieskumu z marca 2023, ktorý uskutočnil Kazašský inštitút strategických štúdií pri prezidentovi Kazachstanu[4], až 71% respondentov si v danom čase myslelo, že krajina sa pohybuje správnym smerom.
Ak si uvedomíme, že 60 % obyvateľov Kazachstanu tvoria ľudia vo veku do 30 rokov, tak potom takáto vysoká percentuálna podpora signalizuje, že práve táto skupina jasne definuje zadanie pre politikov na svoju budúcnosť. A prezident K.-Ž. Tokajev na tento trend reagoval a reaguje.
Výsledkom reakcie je aj fakt, že v rámci Strednej Ázie Kazachstan „prepotvrdil“ svoje geopolitické postavenie. Tu si pripomeňme jedno kazašské príslovie: Žiaden štít nie je nedostupný („Асу бермес асқар жоқ”)!
Kantar, v kazaštine január, presnejšie tragické udalosti v januári roku 2022 vyprovokovali tzv. tokajevovské reformy, ktorých dôsledkom je okrem iného aj to, že oligopolné skupiny v Kazachstane už (asi navždy) pochopili, že bol urobený kríž nad ich nazarbajevským parazitovaní na štáte.
Takže proti politickému gustu Astany – žiaden dišputát!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
[1] Pozri: Kazachstan – pokus o farebnú revolúciu ako z učebnice – Noveslovo
[2] Pozri: Kazachstan po potlačenom pokuse o prevrat – Noveslovo; Exprezident Nursultan Nazarbajev v novej pozícii: zatiaľ dôchodca – Noveslovo; „Denazarbajevizácia“ Kazachstanu: síce plazivo, ale pokračuje… – Noveslovo; Nur Otan a rezidencia N. Nazarbajeva v Almaty – minulosť – Noveslovo; Kasym-Žomart Tokajev – už ako nestranícky prezident – Noveslovo; Kazašské referendum a nová ústava – Noveslovo; Kazašský rebel? – Noveslovo; Kazachstan – náš vzor! – Noveslovo; Denazarbajevizácia – Step by Step – Noveslovo; Kazachstan – budúcnosť sa začína už dnes – Noveslovo; Astana – predvolebná aktualita – Noveslovo; Amnestia v Kazachstane – Noveslovo; Predčasné voľby prezidenta v Kazachstane – status quo – Noveslovo.
[3] Plný text pozri: Конституционный закон Республики Казахстан от 16 декабря 1991 года № 1007-XII «О государственной независимости Республики Казахстан» (zakon.kz)
[4] Pozri: Басты бет – ҚАЗАҚСТАН РЕСПУБЛИКАСЫНЫҢ ПРЕЗИДЕНТІ ЖАНЫНДАҒЫ ҚАЗАҚСТАННЫҢ СТРАТЕГИЯЛЫҚ ЗЕРТТЕУЛЕР ИНСТИТУТЫ (kisi.kz)
