Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev predniesol v pondelok 2. septembra 2024 svoje pravidelné poslanie ľudu Kazachstanu, ktoré si prioritne vypočuli poslanci Mažilisu Parlamentu Kazachstanu a senátori Senátu Parlamentu Kazachstanu.[1]
Tohtoročný názov poslania bol podľa nášho názoru veľmi príťažlivý a pravdivý: Spravodlivý Kazachstan: právo a poriadok, hospodársky rast, optimizmus v spoločnosti (Справедливый Казахстан: закон и порядок, экономический рост, общественный оптимизм). Najmä to, že sa hovorí o optimizme v spoločnosti, stojí za zamyslenie.
Lenže…
Nebudeme analyzovať tento text (18 strán formátu A4) ako celok, ani jeden z deviatich jeho koncepčných bodov, nateraz sa pristavíme pri jednom zásadnom momente. Prezident Kazachstanu oznámil, že v krajine sa uskutoční referendum o ne/budovaní jadrovej elektrárne v Kazachstane. Tak sa potvrdili prognózy, že tohtoročné poslanie prezidenta sa sústredí na ekonomickú situáciu v krajine (rozpočtová kríza, spomalenie expanzie miestneho biznisu, spracovanie zdrojov, zahraničné investície…).
Treba vedieť, že krajina doteraz nevyužíva jadrovú energiu na energetické účely a v spoločnosti je (podobne ako v Rakúsku) po dlhoročnej výchove, „antijadro“ nálada.
Referendum sa bude podľa následne vydaného výnosu prezidenta (№ 636 z 2. 9. 2024), odvolávajúc sa na článok 44, bod 10 Ústavy Kazachstanu, konať v nedeľu 6. októbra 2024.[2]
Korektne treba pripomenúť, že toto rozhodnutie prezidenta bolo prijaté prakticky po roku príprav a taktiež po tom, čo je stále jasnejšie, že jadrová energetika je budúcnosťou. No a nezabúdajme na koncept tzv. „… načúvajúceho štátu…“, čiže referendum de facto bude dôkazom toho, že v Kazachstane nastúpili na cestu nových štandardov prijímania kľúčových rozhodnutí na úrovni štátu.
Len či sa tie rozhodnutia budú opierať o marketingové spracovanie, alebo o skutočnú vôľu voličov, to je na diskusiu. Zo skúsenostného poznania skôr nie, ale aj to je na (odbornú, a nie ideologicky-zaslepenú) diskusiu.
Aké sú plusy a aké mínusy
Ako každé rozhodnutie, má aj toto svoje plusy a mínusy, čo sa nakoniec zrkadlilo v doterajšej internej diskusii, ktorá rozdelila kazašskú spoločnosť na dva tábory. Na formálne „plusový“ a formálne „mínusový“.
Tak medzi plusové argumenty možno zaradiť:
- v budúcnosti (nehľadiac na to, že výstavba je v polohe 10+ rokov) de facto vyriešiť deficit elektrickej energie pre dynamicky sa rozvíjajúcu krajinu;
- dostatok vlastného uránu[3];
- riešenie problému uhlíkovej neutrality[4];
- vybudovanie a prevádzkovanie jadrovej elektrárne na vlastnom území má prestížny charakter v geopolitickom geoekonomickom prostredí.
No a medzi fakty s mínusovým označením možno zaradiť:
- aktuálna ekonomická náročnosť projektu s malou perspektívou ekonomickej samostatočnosti;
- spoločnosť v Kazachstane, tridsaťtri rokov vychovaná na projekte Semipalatinsk-Nevada, neverí v jadro – plus je tu skúsenosť z Černobyľu (keď sa povolávali kazašskí chlapci na hasenie a nevrátili sa) a z Fukušimy.
Spomenutý výnos prezidenta o referende hovorí, resp. predpokladá aj vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na plebiscit – 15,5 mld. tenge[5].
Rozkol v spoločnosti?
V Kazachstane sú historicky silné antijadrové nálady, ktoré vyvrcholili koncom 80. – 90-tych rokov minulého storočia. Spomenuté hnutie Semipalatinsk-Nevada sa stalo kvitensenciou a základným pilierom nezávislosti Kazachstanu po roku 1991, pričom vtedajšie (a zväčša aj dnešné) politické elity využívali tento antijadrový naratív výlučne pre svoje politické ciele, ktoré sa kantarom 2022 zrútili.
Antijadrová manipulácia v minulosti sa tak dnes stáva politickou záťažou. Inak povedané, tie politické sily a politické elity, ktoré sa dostali k moci na antijadrovej paradigme, dnes budú musieť presvedčiť spoločnosť o inom.
A ešte sa tu prifarila jedna téma. Nikoho netrápi, že zariadenie by sa malo stavať v seizmicky aktívnej Almatinskej oblasti, s tým, že voda na chladenie by sa mala čerpať, aj tak už dnes ťažko skúšaného jazera Balchaš.
Dôležité pre iniciátorov je, že ak áno, kto zoberie províziu za to, kto bude tento energetický kolos stavať.
Čiže proces je pre iniciátorov dôležitejší než výsledok. A vôbec ich nezaujíma fakt, že cez referendum by kazašská spoločnosť mala pochopiť dôležitosť svojho rozhodnutia pre dnešok a budúcnosť. Pri dnešku a budúcnosti hovoríme o geopolitickej orientácii. Zjednodušene, kto to bude (ak bude) stavať.
Počkajme si na referendum
O výsledku referenda môžeme pred jeho konaním pochybovať. To je v poriadku, ale po tom, čo na Slovensku bola vďaka Shavivu[6] zvolená za prezidentku Z. Čaputová (áno, to je tá osoba, ktorá, nehľadiac na to, že má ako poberateľka celoživotnej renty protokolárne povinnosti, najnovšie ignorovala 80. výročie Slovenského národného povstania), tak potom je viac ako isté, že tridsaťtri rokov protijadrovo vychovávaná kazašská spoločnosť bude – vďaka Shavivu – asi za!
Len v Astane sami zatiaľ nevedia – za čo a najmä – prečo…! Tá faktúra za klamstvá, ktoré budú ošetrené touto agentúrou v rámci referenda však skoro, či skôr/neskôr príde, aj do Astany.
Najmä, ak hlavnou témou je to, len aby to (ne)staval ruský Rosatom a možno sa budeme aj my na Slovensku o chvíľu pýtať, prečo nejde slovenský premiér rokovať do Moskvy, ale sa chystá až do Soulu.
Prečo?
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Ilustračné foto: www.arbatmedia.kz
[1] Video pozri: Мемлекет басшысы Қасым-Жомарт Тоқаевтың Қазақстан халқына Жолдауы. Президент. Қазақстан бүгін (youtube.com)
Text vystúpenia pozri: Послание Главы государства Касым-Жомарта Токаева народу Казахстана «Справедливый Казахстан: закон и порядок, экономический рост, общественный оптимизм» — Официальный сайт Президента Республики Казахстан (akorda.kz)
[2] Pozri: О проведении 6 октября 2024 года республиканского референдума — Официальный сайт Президента Республики Казахстан (akorda.kz)
[3] Pozn.: Kazachstan je na druhom mieste (svetového objemu zásob – 14%) a na prvom mieste (ťažba), čo sa týka uránu. Teda Kazachstan je schopný sám seba zabezpečiť materiálom na jadrové palivo, aj keď cesta od uránovej rudy k upravenému palivu je dosť náročná a dlhá.
[4] pozn.: Astana prevzala na seba záväzok do roku 2060 vyriešiť tému uhlíkovej neutrality.
[5] 1 tenge = 0,0019 €;
[6] Shaviv Strategy and Campaigns
