Povzdychy nad rozpoltenosťou spoločnosti začínajú vyznievať čoraz falošnejšie. Ukazuje sa, že aktuálna atmosféra na Slovensku mnohým vlastne vyhovuje. Napríklad moralizátorom na osobné zviditeľnenie. Politickým stranám, lebo ich fanúšikov udržiava vo volebnej pohotovosti. Médiám, ktoré si pozvánkami na výbušné názorové súboje zvyšujú sledovanosť. Prieskumným agentúram, ktoré žnú, keď „to žije a vrie“. Aj politológovia robia, čo môžu, aby sa z nadržaného voliča ani na okamih nestal občan s nadhľadom. Mohol by uzrieť, že nech volí kohokoľvek a nech ktokoľvek usadne vo vláde, víťazom volieb je vždy kapitalizmus.
A predovšetkým, občan by mohol pochopiť, že jeho protivníkom nie sú tí na opačnej strane barikády, ale politicko-hospodársky systém, ktorý sme si vyzvonili kľúčmi. Po rokoch sa už ani nepýtame, kam sa podel najväčší dar Novembra 89, ktorým bola názorová pluralita s Masarykovou čerešničkou: „Demokracie toť diskuse.“ Rovnako skončila aj ospevovaná neviditeľná ruka trhu a jej heslo: Čím menej štátu, tým lepšie. Do výrobno-obchodného priestoru, do ktorého nemala vstupovať ideológia, štáty bez zaváhania nahádzali protiruské sankcie a proti „znepriateleným“ konkurentom v otvorenej súťaži produktov vyťahujú zvýšené clá. A div sa, svete, reformný ekonóm Ivan Mikloš namiesto toho, aby ten priestor bránil vlastným telom, vyhlásil, že sankcie mali byť tvrdšie. „Ako sprísniť a rozšíriť protiruské sankcie a urýchliť ukončenie vojny.“ (https://e.dennikn.sk, 23. 4. 2023) Posivený svedok by sa od neho radšej dozvedel, prečo neviditeľná ruka trhu za 35 rokov nedokázala prepojiť Slovensko diaľnicou…
Hlavný vinník vytrvalo verklíkuje „Ja nič, ja kapitalizmus!“ a zdá sa, že mu to vychádza. Zatiaľ, čo socializmus hodnotíme ako celok, jeho hodnotíme rozkúskovane, po volebných obdobiach. A tak zo straníckych centrál počúvame výhovorky: lebomečiar, lebodzurinda, lebofico, lebomatovič… Na výhovorku „lebokapitalizmus“ zrejme chýba odvaha. No kým sa uvážlivo a dôstojne nevyrovnáme s kapitalizmom, zmieru v spoločnosti sa nedočkáme a ďalej budeme počúvať obvinenia, kto a čo rozkradol, kto a čo zbabral, kto nám robí pred svetom hanbu. Žiaľ, kapitalizmu na zúbky sa nehodlá pozrieť ani súčasná vláda, hoci v nej sedia dve podoby ľavice. Medzi nami, ako jedna trochu a druhá viac tehotná žena.
Posivený svedok sa však obáva, že rozpoltená verejnosť je najnovší trend medzinárodného dirigizmu. Rozdeľuj a panuj! Ak sa Bruselu niekde nevydaria voľby, napríklad prezidentské v Rumunsku, tamojší Ústavný súd ich pohotovo anuluje. Keby rumunská verejnosť bola v zásadných otázkach jednotná, vzoprela by sa verdiktu.
Vďaka rozpoltenej spoločnosti EÚ a NATO navyše nebudú strácať dôveru celých štátov, iba „proruskej“ časti ich obyvateľstva. Keďže moc priťahuje ako lampa nočného motýľa, „proeurópska“ časť obyvateľstva s ambicióznymi lídrami ochotne zatlieska každému bruselskému úradnému papieru alebo vojenskému povelu…
Jedna odpoveď
Premisa :
“ Na vine je politicko – hospodársky systém, ktorí sme si vyzvonili „.
Dovolím si úprimne pochybovať, že politicko-ideologický vývoj spoločnosti je závislý od akéhokoľvek množstva ľudí zvoniacich kľúčmi.
Potom by sa história ľudstva vysvetľovala ľahúčko.
Lebo patriarchát, lebo matriarchát, lebo feudalizmus, lebo komunizmus, atď.
Domnievam sa, že zo svojho vnútra ľudstvo nemá nato, aby sa umravnilo a že lepšie to nebude.
Nezostáva ako dúfať záchranu zvonka :
1. II. príchd Mesiáša
2. Návšteva mimozemšťanov
3. Nadvláda umelej inteligencie
…
Vyberte si podľa svojho gusta.