Európa sa dnes nachádza v období zložitého prechodu, ktoré zasahuje všetky oblasti života obyvateľov. Hospodárske a migračné krízy ovplyvňujú nielen verejnú mienku, ale aj kvalitu života. Občania v mnohých krajinách únie dnes žijú horšie než pred desiatimi rokmi – príjmy stagnujú, zatiaľ čo ceny potravín, bývania a služieb neustále rastú. Slovensko nie je výnimkou. Životná úroveň sa v posledných rokoch výrazne zhoršila, pričom mnohí občania pociťujú nárast cien energií, potravín a bývania. K tomu sa pridávajú aj obavy z narastajúcej inflácie, ktorá v kombinácii s energetickou krízou vyvoláva napätie v spoločnosti.
K ďalším problémom patrí strata národnej identity a tlak na spoločenské zmeny, ktoré prichádzajú s globalizáciou a migračnou krízou. Pre Slovensko, ktoré si dlhodobo zakladá na svojich kultúrnych tradíciách a konzervatívnej spoločnosti, tieto zmeny znamenajú výzvu pre udržanie vlastnej identity a hodnôt. Čoraz vyššie životné náklady a ekonomické neistoty tak prispievajú k pocitu, že kvalita života sa zhoršuje, a občania čelia otázke, ako bude budúcnosť vyzerať.
Energetika hrá kľúčovú úlohu v európskej aj slovenskej ekonomike. Plyn a ropa sú hlavnými zdrojmi energie nielen pre priemysel, ale aj pre bežné domácnosti. Pokiaľ ide o plyn, Európa je dlhodobo závislá od importu, pričom najväčším dodávateľom bola práve Ruská federácia. Pred vojnou na Ukrajine Rusko pokrývalo približne 40 % spotreby plynu v Európe, čo predstavovalo viac ako 150 miliárd kubických metrov plynu ročne. Pre Slovensko, kde viac ako 80 % plynu pochádzalo z Ruska, je situácia ešte kritickejšia.
Po vypuknutí konfliktu a následnom zavedení sankcií voči Rusku sa Slovensko ocitlo v podobnej situácii ako ostatné európske krajiny – muselo hľadať alternatívne zdroje. Dovážaný skvapalnený plyn (LNG) z USA, Nórska alebo Kataru sa stal dočasným riešením, avšak tieto zdroje sú často drahšie a infraštruktúra na ich spracovanie a distribúciu je zatiaľ obmedzená. V roku 2022 Slovensko zaznamenalo nárast cien plynu o viac než 50 %, čo sa okamžite premietlo do vyšších nákladov pre priemysel a domácnosti. V ropnom sektore sa Slovensko snažilo diverzifikovať svoje dodávky, ale aj tu nahradenie lacnej ruskej ropy drahšími alternatívami z Blízkeho východu alebo Afriky spôsobuje tlak na domáci trh.
Slovenská energetická politika je úzko prepojená so závislosťou od jadrovej energie a dovozu fosílnych palív. Slovensko je jednou z mála európskych krajín, ktoré sa spoliehajú na jadrovú energiu ako hlavný zdroj elektriny, pričom tento zdroj pokrýva približne 55 % jej spotreby. Avšak plyn a ropa sú kľúčové pre vykurovanie a priemyselné odvetvia, kde alternatívy zatiaľ chýbajú.
Zelené zdroje: Budúcnosť alebo ilúzia?
Zelená energia sa stáva čoraz populárnejšou témou v Bruseli. Veterné a solárne elektrárne, vodná energia a biomasa predstavujú alternatívy, ktoré by mohli znížiť závislosť od fosílnych palív. Hlavným prínosom týchto zdrojov je ich environmentálna udržateľnosť. Pri ich prevádzke sa neprodukujú skleníkové plyny, čím pomáhajú bojovať proti klimatickým zmenám.
Avšak zelená energia má aj svoje nevýhody. Solárne a veterné elektrárne sú závislé od poveternostných podmienok, čo znamená, že nie sú schopné poskytovať stabilné dodávky elektriny. Na Slovensku, kde počet slnečných dní v roku neumožňuje efektívne využitie solárnej energie a vietor nie je dostatočne silný na masívne využívanie veterných elektrární, je tento problém ešte výraznejší. Vodná energia, aj keď je stabilnejšia, je limitovaná dostupnými prírodnými zdrojmi a často čelí ekologickým kritikám.
Slovensko sa snaží rozvíjať obnoviteľné zdroje energie, no podiel týchto zdrojov na celkovej produkcii je stále relatívne nízky. Investície do zelených technológií sú nevyhnutné, ale ich nasadenie je drahé a časovo náročné.
Rastúce ceny energií sú výsledkom viacerých faktorov. V prvom rade je to narušenie dodávateľských reťazcov spôsobené sankciami voči Rusku a geopolitickými konfliktami. Nárast cien plynu a ropy ovplyvňuje aj ďalšie sektory, keďže energetické náklady majú vplyv na výrobu a dopravu.
Ďalším faktorom sú rozhodnutia Európskej únie zamerané na dekarbonizáciu a prechod na obnoviteľné zdroje. Tieto ciele, hoci sú z ekologického hľadiska nevyhnutné, prinášajú aj ekonomické náklady. Investície do zelenej energie, zvyšovanie emisných poplatkov pre priemysel a postupné odstraňovanie fosílnych palív z trhu vytvárajú tlak na ceny energií. Slovensko, ktoré má veľkú časť energetiky závislú od jadrových a fosílnych zdrojov, čelí výzve, ako integrovať zelené zdroje bez toho, aby sa dramaticky zvýšili ceny pre spotrebiteľov.
Európa a Slovensko nie sú pripravené na zmenu
Hoci Európska únia aktívne presadzuje politiku dekarbonizácie, realita ukazuje, že prechod na zelenú energiu nebude taký jednoduchý. Infraštruktúra v mnohých krajinách nie je pripravená na integráciu obnoviteľných zdrojov v takom rozsahu, aby úplne nahradila tradičné zdroje energie. Slovensko, kde infraštruktúra pre zelenú energiu zaostáva za ostatnými krajinami, čelí ešte väčším problémom. Investície do obnoviteľných zdrojov sú nevyhnutné, ale súčasné technologické a ekonomické podmienky nie sú dostatočné na to, aby zelená energia nahradila plyn a ropu.
Z toho dôvodu je otázne, či Európa môže prežiť bez ruského plynu. Hoci existujú alternatívy, ako je LNG z USA alebo zelená energia, ich súčasná nedostatočná kapacita a vysoké náklady spôsobujú, že úplné odstrihnutie od ruských dodávok by mohlo viesť k hlbokej energetickej kríze. Slovensko je príkladom krajiny, ktorá má ešte ďaleko k plnej energetickej nezávislosti od fosílnych palív, a to najmä kvôli nedostatočným kapacitám obnoviteľných zdrojov a závislosti od plynu a ropy.
Energetická nezávislosť je dlhodobý cieľ, ale v krátkodobom horizonte je realitou, že Európa ešte potrebuje ruský plyn, aby si udržala stabilitu a dostupné ceny energií. Bez spoľahlivých dodávok z Ruska môže nastať situácia, kedy budú európske krajiny nútené čeliť energetickým výpadkom a ešte výraznejšiemu nárastu cien.
(Autor je novinár a maliar, absolvoval Amsterdam University of Arts. V súčasnosti v Amsterdame aj žije.)
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
