O priazeň voličov sa nedávno uchádzali kandidáti na kreslá v Európskom parlamente. Niektorí uspeli, novozvolený europarlament sa rozbehol a nepribrzdila ho ani tá najháklivejšia téma. Bola ňou požiadavka, aby USA a štáty, ktoré dodávajú Ukrajine aj mimoriadne účinné zbrane, dovolili nimi zasahovať ciele na ruskom území. No dodnes sme sa nedozvedeli, ako hlasovalo Slovensko. Žiaľ, ani to, že by sa nejaký slovenský reprezentant opýtal, či obsluhu takých zbraní zvládne ukrajinský vojak, alebo sa ich musí ujať trénovaný špecialista z dodávateľského štátu…
V europarlamente sa však reprezentačné dresy nenosia. Poslanci sa rozlezú do straníckych frakcií, kde – ako nás presviedčajú – slovo zástupcu slovenskej strany x má rovnakú váhu, ako slovo zástupcu príbuznej nemeckej alebo francúzskej strany. Často sa stáva, že niekto sa do tej „svojej“ frakcie nedostane a niekoho z tej „jeho“ frakcie vyhodia pre vzdorovitosť. Nikto nám však dosiaľ nepovedal, či frakční europoslanci majú hlasovať podľa potvrdenej či predpokladanej vôle domovského voliča, alebo podľa strategických plánov frakcie. Napríklad, udržať na čele Európskej komisie vakcínovú korupčníčku. Veď sa tak dojímavo a mobilizujúco opakovane zvítava s ukrajinským prezidentom!
Posivený svedok sa zavše pýta, prečo sa europarlament nepoučí z futbalu. Kedykoľvek sa slovenskí reprezentanti prebojovali na majstrovstvá Európy, v priebehu súťaže reprezentovali Slovensko a mysleli na uprené pohľady slovenských fanúšikov. Nerozliezli sa do frakcií, ktoré vyznávajú anglický, nemecký alebo juhoamerický herný systém. Aj reprezentanti iných štátoch hrali po svojom a do prepotenia národných dresov. Podľa tejto zásady sme vedeli, či Slovensko uspelo, alebo neuspelo a predovšetkým, či sme tam vyslali tých najlepších. Neutešovali sme sa, že vo frakciách na stupňoch víťazov hrali až piati naši hráči.
No medzi nami, prečo niečo zazlievať niekoľkým jednotlivcom v europarlamente, keď Slovenská republika sa za každej vlády hrdí členstvom vo frakcii zvanej východné krídlo NATO. A odovzdáva čoraz vyššie „členské“. Napriek deklarovanej mizérii v štátnej kase dožičí renomovaným zbrojárskym firmám, čo si zapýtajú. Stačí poctiť predstaviteľa aktuálneho vládneho kabinetu pozvaním do Bieleho domu na priateľský rozhovor. Prekáža niekomu, že sa hostiteľov konferenčný stolík medzi honosnými kreslami po odchode kamier zmení na obchodný pult? Pripomenie niekto, kto urobil z našich vojakov okupantov Iraku…?
Frakcia mainstreamových médií totiž pozná iba jediného agresora od skončenia druhej svetovej vojny. Ako inak, sídli v Kremli.
