O referende možno hovoriť ako o istote. V Uzbekistane majú totiž svojho prezidenta, nie anglosaský prívesok…
Pôvodne mala byť verejná diskusia a pripomienkovanie textu novelizovanej Ústavy Uzbekistanu ukončená skôr. Lenže tragické udalosti v Karapakalpakstane prinútili prezidenta Šavkata Mirzijojeva posunúť termín (pôvodne 22. júna 2022).
V Karakalpakstane podľa oficiálnych údajovpri nepokojoch, ktoré zhmotnili nespokojnosť s niektorými návrhmi novelizácie základného zákona, ktoré mali oklieštiť autonómny štatút Karalpakstanu, zahynulo 18 ľudí a cca 300 (vrátane policajtov a vojakov), bolo zranených. Či bolo zverejnenie neprijateľných návrhov omylom, alebo cieleným pokusom o ďalšiu farebnú destabilizáciu Strednej Ázie, ukáže vyšetrovanie a čas.
Oficiálne sa tak možnosť pripomienkovania návrhu novelizovanej Ústavy Uzbekistanu skončila polnocou 31. júla 2022.
Ukončenie pripomienkovania
Takže od 1. augusta 2022 sa už prípadné doplnky, námety na zmenu, resp. úpravu zákona zákonov nebudú oficiálne brať do úvahy. Doteraz platná Ústava Uzbekistanu bola prijatá 8. decembra 1992 a za toto obdobie bola viackrát čiastkovo upravovaná, resp. novelizovaná.
Napríklad, aby spomenuli len tie najviditeľnejšie zmeny – menilo sa volebné obdobie prezidenta zo sedem na päť rokov. Tiež bola zrušená funkcia predsedu kabinetu ministrov, ktorú súbežne (ako šéf exekutívy) zastával prezident a ako náhrada bola zriadená pozícia premiéra (premiér-minister).
V máji tohto roku bola v Uzbekistane zriadená Ústavná komisia Uzbekistanu, ktorej hlavnou úlohou bolo (a je) sumarizovať pripomienky k základnému zákonu krajiny a následne pripraviť konsolidovaný text pre potreby všeľudového hlasovania – referenda o novelizovanej Ústave Uzbekistanu.
Zaujímavé, v nedemokratickom, totalitnom a zaostalom (aspoň podľa niektorých slovenských „expertov“) Uzbekistane sa pripravujú na referendum a vôbec im to nepripadá divné a naviac si nikto nevie predstaviť, že by inštitút referenda spochybňovala (spochybnila) hlava štátu. No v normálnom svete nemožné! Možno, možné na politicky anomálnom Slovensku, ktoré – ak sa radikálne nezmení – čaká v roku 30. výročia samostatnosti a po voľbách 2019 a 2020 – tristný koniec! Plagiátori a nevzdelanci dokonca už kádrujú profesionálov a elitu, ktorá na mieste nasadzuje zdravie, rodinné hodnoty… za nie túto krajinu, ale za svoje Slovensko – diplomatov. Všetko zlé!
Pre poriadok treba spomenúť, že predsedom tejto komisie sa stal (a je) špičkový ústavný právnik, profesor Akmal Saidov. V súčasnosti podpredseda dolnej komory uzbeckého parlamentu – Olij Mažilisu. Predtým veľvyslanec Uzbekistanu vo Francúzsku, dlhoročný poslanec Olij Mažilisu a riaditeľ Národného centra pre ľudské práva Uzbekistanu.
Je to priateľ Slovenska (niekoľkokrát navštívil Bratislavu, kde ho na pôde NR SR prijímal napr. vtedajší predseda ZV NR SR Juraj Horváth a aj predseda Výboru pre Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien L. Nagy, s ktorým sú v priateľskom vzťahu.)
Vtedajší slovenský chargé d´affaires a poslanec A. Saidov realizovali jeden priekopnícko-pionersky projekt. Presne 20. mája 2002 boli z tlačiarne dodané na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Taškente prvé exempláre textu Ústavy Slovenskej republiky v slovenskom, ruskom, anglickom a uzbeckom jazyku.
Tu sú dôležité dva momenty (pričom na poradí nezáleží):
Po prvé: Úvodné slovo k tejto štvorjazyčnej publikácii napísal profesor A. Saidov.
Po druhé: Bolo to (vtedy) po prvý raz v histórii, keď bola v uzbeckom jazyku v Uzbekistane publikovaná ústava iného štátu. A bola to práve Ústava Slovenskej republiky, ktorej tridsaťročnicu si tohto roku viac nepripomíname ako pripomíname.
Aby som sme si overili pravdivosť a objektivitu zápiskov diplomata (teda vlastnú pamäť), siahol som po objemnej (378 strán) publikácii (JUZA, P.: TERRA O´ZBEKISTAN – 1724 dní a nocí v Uzbekistane, PeIn Malacky, 2017, ISBN 978-80-972361-2-0), tak pri dátume 20. máj 2002 je v knihe (ss.138-139) nasledujúci text, ktorý už môže byť verejne publikovaný, nakoľko lehota mlčanlivosti je po záruke:
„…všetko šlo podľa môjho plánu. O 11,00 sa zišli žurnalisti. Tlačovka (vopred odsúhlasená s Bratislavou) trvala asi hodinu.
Bola veľmi príjemná. Darmo, osobné vzťahy robia svoje. Zablahoželali mi k narodeninám. Milé, len neviem, kde to vykopali. Dokonca mi darovali kyticu červených klinčekov.
Ihneď po tlačovke som napísal informáciu do Bratislavy (č. 1525/2002-UZVV): „…na pôde ZÚ sa 20.05.2002 uskutočnila mediálna prezentácia vydania štvorjazyčnej mutácie (slovenský, uzbecký, anglický a ruský jazyk) Ústavy Slovenskej republiky.
Uvedená vydanie bolo realizované zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v Taškente v spolupráci s Národným centrom pre ľudské práva Uzbekistanu a je venované 10. výročiu Ústavy Slovenskej republiky.
Riaditeľ tohto centra a poslanec Olij Mažilisu, jeden z hlavných expertov na ústavné právo v Uzbekistane, Akmal Saidov, napísal úvodnú analýzu textu Ústavy Slovenskej republiky, ako i genézu slovensko-uzbeckých vzťahov. Táto analýza je súčasťou štvorjazyčného vydania.
Na podujatí vystúpil s úvodným slovom VZÚ P. Juza.
Na prezentácii sa zúčastnilo 37 žurnalistov, predstavujúcich všetky mediálne oblasti Uzbekistanu. Prítomní žurnalisti dostali po jednom exemplári vydania a špeciálny press-release.
V rámci podujatia boli žurnalisti informovaní aj o výsledkoch inej aktivity ZÚ SR v spolupráci s Národným osvetovým centrom v Bratislave – konkurz kresieb na tému „Prečo som na svete rád 2002“, ako i o rozhodnutí špeciálnej poroty v Bratislave (z 17.05.2002) oceniť diplomom autorku z Uzbekistanu…“
Referendum bez pochybností
Ale vráťme sa späť do dnešného Uzbekistanu. Úlohou spomenutej komisie je teraz spracovať, prežuť a naformulovať do finálnej podoby viac ako 60-tisíc návrhov úprav a zmien, ktoré boli doručené Ústavnej komisii. Tieto návrhy by sa mali prejaviť v cca 200 zmenách Ústavy Uzbekistanu. Čo o.i. predpokladá šesť nových statí v Ústave a prijatie 16-tich nových ústavných zákonov (o úpravách tých doterajších nehovoriac).
Sumarizujúc, návrh novelizovanej Ústavy Uzbekistanu, či skôr „novej“ Ústavy Uzbekistanu, sa bude prijímať formou všeľudového hlasovania – referenda – do konca roku 2022.
Čo je (mysliac referendum) veľmi dôležitá informácia pre Slovensko, najmä ak – počnúc hlavou štátu a ministrami (podľa vlastného výberu) končiac (o poslaneckej ekipe bez morálnej dôstojnosti nehovoriac), je jasné, že im na Slovensku, v tridsiatom roku vlastnej – slovenskej ústavy – jednoducho nezáleží…
(Autor je vysokoškolský učiteľ.)
