Alogizmus? Možno áno, ale skôr nie…! Pokúsime sa pochopiť prečo.
Askar Akajevič Akajev, na snímke, bol prvým prezidentom nezávislého (1991) Kirgizska až do roku 2005, kedy ho (po internej farebnej revolúcii – ako inak) nahradil Kurmanbek Bakijev. Zvrhnutý prezident emigroval (spolu s rodinou) do Ruskej federácie, kde si v Moskve našiel prácu v akademickej sfére.
To znamená, hovoríme o časovom období, čo bol prezidentom, že mal výrazný vplyv na formovanie nového (nezávislého) Kirgizska po tom, čo v roku 1991 ukončil svoju existenciu Sovietsky zväz. Lenže potom ho obvinili zo zneužívania prezidentského postavenia vo vzťahu k nálezisku zlata Kumtor, za čo sa verejne ospravedlnil.
V roku 2023 bolo trestné stíhanie voči exprezidentovi v exile A. Akajevovi z dôvodu premlčania trestného činu prerušené. A Akajev požiadal o prinavrátenie statusu exprezident, z čoho by pre neho plynuli rôzne výhody a imunity. Lenže!
Prehľad exprezidentov Kirgizska, ktorí de facto všetci mali patálie so zákonom a napokon aj dnešný prezident Sadyr Žaparov si pred nástupom do prezidentského kresla odsedel svoje vo väzení, len potvrdzuje, že ide (nielen v Kirgizsku) o riskantno-výbušný post.
Ako sa situácia s prezidentmi Kirgizska po roku 1991 vyvíjala, aby sme sa neopakovali, si možno pozrieť v archíve SLOVA – konkrétne analýzu Patálie exprezidentov Kirgizska[1] – ktorá potvrdzuje, resp. predznamenala vyššie uvedené.
Neúspešná žiadosť A. Akajeva
Exprezident, na základe faktu, že jeho trestný čin bol premlčaný, písomne požiadal poslancov kirgizského parlamentu, aby mu bol právne prinavrátený status exprezident Kirgizskej republiky.
O tento prišiel v roku 2010 (v septembri) na základe rozhodnutia Žogorku Keneša (Жогорку Кенеш) Kirgizska.
Zlé jazyky v Biškeku a okolí hovoria, že o prinavrátenie statusu sa na sklonku života snaží nielen (alebo najmä) kvôli dôchodku a iným pôžitkom, ale preto, aby bol v rámci histórie Kirgizska uvádzaný ako exprezident, a nie ako „exprezident“.
Musím povedať, že som v tomto prípade tak trochu zainteresovaný či skôr nie celkom objektívny.
Mal som tú možnosť a česť v rámci svojich pracovných povinností, pravidelne navštevovať, sledovať a analyzovať rokovania Žogorku Keneša Kirgizska.
Vďaka pomoci a pochopeniu Honorárneho konzula Slovenskej republiky v Kirgizsku, ktorý bol v danom čase aj poslancom kirgizského parlamentu (a predseda výboru pre sociálne otázky) som sledoval rokovania Žogorku Keneša, ako sa hovorí – in natura.
A musím povedať, že napriek ostrosti diskutovaných tém či osobnej zaangažovanosti, nikdy som nevidel v tomto stredoázijskom parlamente nedôstojne oblečených poslancov v tričkách či dajakých aktivistov s pubertálnymi nálepkami.
Sú proste veci v normálnej, slušnej a vzdelanej spoločnosti nemožné! A Slovensko asi (ne)patrí do tejto kategórie.
Možno pre pamäť
Prezident Kirgizska A. Akajev bol na oficiálnej návšteve v Slovenskej republike 8. decembra 2003[2]. Vtedy o.i. zasadil v Pionierskej záhrade (Grasalkovičov palác) ako posledný prezident navštevujúci Slovensko strom.
Strom je tam dodnes, aj keď prezident Ivan Gašparovič už nemal pre záhradkárčenie svojho predchodcu pochopenie.
Minulosť je nemenná
Vráťme sa ale k téme A. Akajeva a jeho snahy vymazať svoju minulosť. Kirgizský parlament na svojom zasadnutí 25. septembra 2024 odmietol žiadosť A. Akajeva, aby mu bol prinavrátený status exprezidenta so všetkými ústavnými výhodami.[3]
Za odmietnutie žiadosti hlasovalo 71 poslancov Keneša z 85 prítomných.
Čo je dosť jasné skóre, navyše, ak dvaja poslanci, ktorí boli proti, sa neskôr vyjadrili, že ich hlasovanie bolo chybné a podporujú parlamentnú väčšinu.
Po hlasovaní vyslovil poďakovanie poslancom predseda parlamentu Nurlabiek Šakiev za to, že túto žiadosť exprezidenta odmietli a pripomenul, že „… v krátkej histórii Kirgizska bolo toho viac negatívneho než pozitívneho, pričom rozhodujúcu mieru viny za tento stav nesie A. Akajev…“
Exprezident Kirgizska tak nemá nárok na štatút „exprezidenta“, o ktorý požiadal v súvislosti so svojou osemdesiatkou.
Priestor na inšpiráciu
Možno by stálo za inšpiráciu riešiť to, ako je to dnes v slovenskom prostredí. Jeden exprezident je (neprávoplatne) odsúdený (teda vina je dokázaná), druhý, ako nositeľ štátneho tajomstva (prijímateľ všetkých tajných informácií, o ktoré sa môže deliť, napriek tomu, že nemajú previerku NBÚ, s kým chce…) sa nám vysmieva zo Standfordu a naši poslanci nič.
Asi vyplácanie benefitov pre týchto exprezidentov (na úkor občanov) považujú, na rozdiel od svojich voličov, za normálne.
Rozdiel je asi len v tom, že kirgizskí poslanci zastupujú a hovoria v mene svojich voličov a nezávislého Kirgizska a slovenskí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky… – v mene koho?
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE
Patálie exprezidentov Kirgizska
Foto: www.wikipedia.org, archív autora
[1] Pozri: https://noveslovo.eu/archiv/patalie-exprezidentov-kirgizska/
[2] Pozri TK: Prezident SR – Tlačová konferencia – 8. 12. 2003
[3] Парламент Кыргызстана отказал Аскару Акаеву в восстановлении статуса экс-президента (fergana.ru)
