V roku 1999 vyhlásilo UNESCO 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka
Medzinárodný deň materinského jazyka bol vyhlásený, aby nám pripomínal potrebu zvyšovať povedomie o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti sveta. V súčasnosti, keď sa z povrchu zemského vytratí každé dva týždne jeden jazyk spolu so svojím kultúrnym dedičstvom, nadobúda oslava materinského jazyka predtým nevídaný význam. Menšie národné jazyky – ako i jazyky domorodé – majú na svete svoje miesto a rovnaké právo na prežitie ako veľké jazyky. Bohužiaľ, až 43 % z odhadovaných 7 000 jazykov, ktorými sa na svete hovorí, je ohrozených. Iba niekoľko stoviek jazykov skutočne získalo miesto vo vzdelávacích systémoch a vo verejnej sfére, pričom menej ako sto z nich sa širšie používa v digitálnom svete.
Čo sa prihodilo 21. februára?
Počas protestu v roku 1952 voči snahe úradov odstrániť bengálsky jazyk, ktorý predstavoval menšinový jazyk v terajšej oblasti Bangladéša a jeho nahradenie urdčinou, zastrelila polícia štyroch študentov na univerzite v Dáke v Bangladéši. Títo študenti manifestovali za uznanie ich rodného jazyka bengálčiny, ktorú chceli úrady odstrániť z univerzity v prospech „väčšieho“ jazyka, ktorým v tom čase hovorili mocní. Preto sa v roku 1999 UNESCO rozhodlo vyhlásiť 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka a od roku 2000 si ho pravidelne celosvetovo pripomíname.
Jazyky sa vytrácajú na celom svete, a to najmä preto, že jazyky silnejších mocností pohltia jazyky slabších krajín. To však prináša sociálnu nespravodlivosť: pretože spolu so zavrhnutím materinského jazyka je do určitej miery zavrhnutá i jazyková rozmanitosť, vzájomne prepojená a závislá od tej biologickej. Okrem toho, akýkoľvek faktor, podporujúci stratu jazykovej rozmanitosti, rovnako podporuje i stratu tradičných vedomostí. Lingvista Ken Hale preto tvrdí: „Keď jazyk zomrie, stratíme veľké intelektuálne bohatstvo, ako keby hodili bombu na múzeum v Louvri.“ Takto sa vyjadril k plánu, ktorý schválil holandský parlament 29. septembra 2015 a ktorý zavádzal postupné nahradenie holandského jazyka na základných školách angličtinou.
Paradox esperanta – jeden jazyk pre všetkých, druhý jazyk pre každého
„Je najvyšší čas, aby rôzne národy pochopili, že neutrálny jazyk by sa mohol stať skutočnou baštou pre ich kultúry, proti monopolnému vplyvu jedného či dvoch jazykov, ako sa to dnes stále viac a viac stáva skutočnosťou. Úprimne dúfam, že esperanto bude rýchlo napredovať, aby pomohlo všetkým národom sveta.” S týmto vyjadrením na tému jazykovej rovnosti prišla bývalá prezidentka Islandu Vigdis Finnbogdottir.
Esperanto môže slúžiť ako ochrana proti zanikaniu menších jazykov práve vďaka skutočnosti, že za ním nie sú štáty, ekonomické systémy, imperialistické snahy, ani národy, ktorých záujmom by bolo odstránenie iných národov, odstránenie národných jazykov alebo získanie ich trhov. Za esperantom už viac ako 130 rokov stoja ľudia dobrej vôle, ktorí sa usilujú o spravodlivosť pre všetky kultúry a všetky jazyky, a za mier medzi národmi. UEA (Svetový esperantský zväz) slávi 21. február už veľa rokov a ctí si jeho posolstvo jazykovej spravodlivosti, ktorú chápe ako uplatnenie práva každého jazyka na existenciu. UEA verí, že esperanto paradoxne nie je eliminátorom jazykov, rovnako ako sa to často stáva s jazykmi svetových ekonomických mocností. Práve naopak, esperanto ako neutrálny jazyk pre všetkých má schopnosť ochrániť menšie jazyky, pričom dokáže zabezpečiť celosvetovú komunikáciu (a dokonca omnoho efektívnejšie ako to robia národné jazyky).
o európskych jazykoch
Medzi základné hodnoty Medzinárodného dňa materinského jazyka patrí právo všetkých ľudí hovoriť svojím rodným jazykom. Tieto hodnoty často zdieľajú i ľudia hovoriaci plánovým jazykom esperanto. Esperanto je nielen jednoduchšie ako iné jazyky, ale vedecké výskumy dokazujú jeho propedeutickú hodnotu, ktorá mu dáva atribúty akéhosi „urýchľovača” na učenie sa cudzích jazykov. Tento pestrý a živý jazyk si možno osvojiť už za niekoľko mesiacov, pričom pri bežnej výuke v škole stačí jeden školský rok. Jeho neutralita z neho robí nástroj na férovú nadnárodnú komunikáciu, pričom jeho jednoduchosť zabezpečuje odstránenie jazykových bariér, ktoré sú často prítomné pri komunikatívnej úrovni zložitejších cudzích jazykov.
Esperantisti učia aj slovenčinu – online a zadarmo
Sú to práve slovenskí esperantisti, ktorí sa podieľali na vzniku prvého a zároveň jediného bezplatného mnohojazyčného online portálu na výučbu slovenského jazyka www.slovake.eu. Pre všetkých používateľov je úplne zadarmo, funguje momentálne v šestnástich jazykoch a registrovalo sa na ňom už viac ako 144 000 ľudí z 200 krajín. V súčasnosti pracujú aj na ďalších portáloch pre iné jazyky. Podporujú a chránia tak aj národné jazyky rôznych štátov.
Ešte je málo známe, že existuje asi tisíc „Esperanto-denaskuloj“ (teda „rodení hovoriaci esperantom“), ktorí sa učia jazyk doma alebo sa ho naučili v detstve od rodičov. Je ich na svete približne tisíc. Existujú aj osobitné stretnutia, kde sa schádzajú títo rodení hovoriaci esperantisti z mnohých krajín. Napr. aj Ulrich Brandenburg, niekdajší nemecký veľvyslanec (v RF a Portugalsku, pozn. red.), sa naučil esperanto v detstve, alebo aj bývalý vedúci slovenského oddelenia pre preklad v Luxemburgu v rámci Európskeho parlamentu Pavol Tvarožek.
Existujú rodení hovoriaci?
Ludoviko Zamenhof si bol dobre vedomý toho, že práve skupina ľudí, ktorá by prijala esperanto ako svoj rodný jazyk, by mohla zabezpečiť život tohto jazyka. Napodiv sa to v dnešnej dobe naozaj deje, a tzv. „denaskuloj” ozaj existujú v rôznych kútoch sveta. Esperantskí rodení hovoriaci sú viditeľní v jazykovej komunite esperanta napriek svojmu relatívne malému počtu – napríklad pri spracovaní esperantskej Wikipédie, ktorá má teraz už takmer 350 000 článkov (slovenská Wikipédia ich má napríklad 247 850). Vývin komunity esperantských „denaskuloj“ ukazuje, že esperantu sa už dávno podarilo dosiahnuť postavenie živého jazyka a že jazyk sa ďalej vyvíja. O tom svedčí aj stále väčší záujem o tento jazyk na internete, ako aj na podujatiach, ktoré organizujú rôzni nadšenci.
Počet tých, ktorí sa učili esperanto ako druhý jazyk a pravidelne ho používajú, sa odhaduje na niekoľko stotisíc ľudí – viac než stonásobok počtu rodených hovoriacich. Podľa rôznych odhadov sa esperanto učilo už niekoľko miliónov ľudí. Napríklad na veľmi populárnej stránke na učenie cudzích jazykov Duolingo.com je aktuálne viac než 1,5 milióna študentov zapísaných do jazykového kurzu esperanta. Na najväčšej mnohojazyčnej platforme na bezplatné učenie esperanta na svete (funguje vo vyše 30 jazykoch, vrátane slovenčiny) je už viac ako 356 000 registrovaných užívateľov z 200 krajín sveta. Bežne dostupný je aj rozhovor s niekoľkými esperantskými rodenými hovoriacimi (denaskuloj) s titulkami vo viacerých jazykoch, vrátane slovenčiny.
Esperanto na Slovensku už 117 rokov
Aj u nás na Slovensku sa venujú ľudia esperantu – a dokonca aj na celosvetovej úrovni. Napríklad v roku 2016 sa konal v Nitre za účasti 1 300 osôb zo 60 krajín 101. svetový kongres esperanta. Tento rok esperantisti organizujú viacero zaujímavých podujatí k téme jazykov: Stretnutie polyglotov, Medzinárodný mládežnícky kongres alebo napr. 109. Svetový esperantský kongres, ktorý sa uskutoční vôbec po prvýkrát v Afrike – v mesta Arusha v Tanzánii.
U nás sa to všetko začalo v roku 1907 – vtedy vyšla v Martine prvá učebnica esperanta v slovenčine „Základy medzinárodnej reči esperanto od Doktora Zamenhofa“, ktorú preložil a vydal Albert Škarvan.
Autor je predsedom Slovenskej esperantskej federácie
