Je taká, možno už zabudnutá kniha, ktorú napísal spisovateľ Anatole France. Volá sa Ostrov tučniakov. V románe nám predstavil Tapíra, postavičku, ktorá mala vyhľadávať škodlivé knihy, obrazy, umelecké diela, ale aj ľudí, ktorí by sa nemali objavovať na verejnosti. Priňuchával svojím nosom ku všetkému, čo bolo podozrivé a očuchával každého a všetko, čo sa mu zdalo nevhodné. Robil to tak často a dôkladne, až mu namiesto nosa narástol dlhý chobot a ním potom dočiahol aj na tie najvzdialenejšie zaprášené regály, ale vraj sa dokázal dostať aj do tých najtajnejších myšlienok ľudí okolo seba. A tak začali vznikať zoznamy vecí aj nepohodlných ľudí, ktoré/ktorí by nemali škodiť verejnosti. Nemám rád takýchto tapírov, hlavne nie takých, čo sa aj spoza hraníc miešajú do spôsobu nášho života a chceli by nám odporúčať, koho by sme si mali nechať vo svojej priazni a koho nie. My si svojich ľudí poznáme, máme s nimi vlastné skúsenosti, užili sme si Fica, aj Matoviča a Hegera, aj tých pred nimi, máme svoj vlastný rozum, voľby vždy rozhodnú o tom, koho áno a koho nie. Aspoň by to tak malo byť. Ale k veci.
V týchto dňoch som zistil, že plemeno tapírov sa nejako rozmnožilo a pôsobia nielen u nás, ale už aj kúsok od nás, na Ukrajine. Nie som šťastný z toho, čo sa tam deje, ale to by už bola iná kapitola, aby som takto z diaľky hodnotil, prečo je to tak, a ani nebudem. V médiách sa objavila správa pod názvom Zárodky ruského sveta, prevzatá z nejakého ukrajinského webu, v ktorom sú mená tých, čo vraj Ukrajine neprajú, a tým vlastne prospievajú Rusom v ich ťažení. Je tam Fico, Blaha, Blanár, Chmelár, Beňová, Harabin… a celý rad ďalších. Sú tam aj politické osobnosti zo susedných krajín, ako je napr. Viktor Orbán z Maďarska či Kateřina Konečná, Josef Skála, Jan Keller, Oskar Krejčí z Čiech. Dokonca im nevonia ani Matica slovenská, Ján Čarnogurský, ani predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Viliam Longauer. Malo by sa poďakovať tým na tom webe za ich starostlivosť o pokojné dianie u nás?
Nie, nežijeme v pokojnej dobe ani u nás. Sme svedkami protestných akcií, toho, čo sa deje v parlamente…. mohol by som pokračovať. Čo však bude ďalej? Môžu sa ľudia z tohto zoznamu dostať aj na sankčný zoznam? Nie je to iba predohra k tomu? Vieme vlastne niečo o tom, čo znamená sankčný zoznam? O tom by vedel rozprávať J. Hambálek, ktorého odstrihli od všetkého, od majetku, od peňazí, obrali ho o dôstojnosť. K tým protestom len toľko. Čo ak niektorú chorú hlavu napadne: poďme to riešiť po ukrajinsky. Tam sa na príbytkoch nepohodlných objavili označenia a všetci vieme, ako to dopadlo. Spomínam si na proroctvo kniežaťa Schwarzenberga z roku 2009. Pre časopis Kurier povedal: Príde čas, keď o vláde a ministroch bude rozhodovať ulica. Vždy sa nájde niekto, kto nebude súhlasiť s výsledkami volieb. Bolo to síce v súvislosti s Ukrajinou, no ten čas spoza rohu akoby už niekto privolával.
Pozri:
https://texty.org.ua/projects/108323/germs-russian-world-who-supports-russia-europe/
Traja redaktori Štandardu na ukrajinskom zozname ruských bacilov
