Stretnutia ľavičiarov vždy inšpirujúce a povzbudzujúce

„Dobrí a úprimní priatelia sú v živote oporou, keď padáme, spoločnou radosťou, keď stúpame a šťastím, keď ich máme.“ 

Ako jediný poslanecký klub NR SR z rokov 1998 – 2002 sa bývali poslanci za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) každoročne stretávajú už 22 rokov, aby nielen nostalgicky spomínali, ale i hovorili o aktuálnej spoločensko-politickej situácii.

Stretnutie počas prvého júnového víkendu v prekrásnom lone prírody Pieninského národného parku, presnejšie v Múzeu Červený Kláštor, sa nieslo v duchu aktuálnych politických tém. Aj keď sme už všetci na politickom dôchodku, nevytratili sa z nás hodnoty, s ktorými sme vstupovali do politiky po politickom a ekonomickom prevrate v roku 1989. Pozorne sledujeme vývoj politiky i spoločenskej situácie na Slovensku, z ktorej sme, žiaľ, najmä po roku 2020, hlboko sklamaní.

V diskusiách sme sa vrátili k predčasným parlamentným voľbám, ktoré po tri a pol roku dehonestácie politiky, vyvolávania nenávisti a obmedzovania občanov Matovičovo-Hegerovou vládou priniesli víťazstvo sociálnodemokratických strán Smer SSD a Hlas SD, ktoré spolu so SNS zostavili vládu. Ďalšou témou boli prezidentské voľby, porážka progresívno-liberálneho Ivana Korčoka a zaslúžený úspech novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho.

Samozrejme, nosnou témou bol nedávny atentát na demokraciu a pokus o vraždu štvornásobného premiéra Roberta Fica. Zhodli sme sa na tom, že tento brutálny a odsúdeniahodný čin bol dôsledkom správania najmä opozičných politikov, politickej ne-kultúry, s výdatným prispením našich „nezávislých“ mainstreamových médií. Rozdelená spoločnosť, kde, žiaľ, prevláda nenávisť, nerešpektovanie iných názorov, dokonca aj výsledkov demokratických volieb, nie je príčinou, ale dôsledkom úrovne dnešnej politiky. Je pravda, že zlo a nenávisť sa dajú len ťažko poraziť a treba proti nim bojovať, nie však spôsobom, ako sa to robí dnes na námestiach, demonštráciách, ako to robí dnešná opozícia a mainstreamové médiá. To bol hlavný dôvod, prečo účastníci stretnutia nielen odsúdili atentát na Roberta Fica a zaželali mu skoré uzdravenie, ale aj vyjadrili potrebu upokojenia spoločnosti, návratu k morálnym a ľudským hodnotám, ako aj ku kultivácii našej politiky. Či sa to už niekomu páči, alebo nie, Robert Fico je určite najvýraznejším politikom a štátnikom Slovenska po roku 1989.

Situácia v spoločnosti je vyvrcholením dlhodobého vyvolávania nenávisti zo strany opozície minimálne od roku 2018, keď bola hrubo politicky a emočne zneužitá vražda novinára J. Kuciaka. Nenávisť rozsievalo najmä OĽaNO, teraz skryté za názov Slovensko, vedenom Igorom Matovičom, ku ktorému sa pridalo frustrované PS na čele s Michalom Šimečkom, spolu s SaS po porážke vo voľbách 2023 a čuduj sa, svete, i s farizejmi z KDH vedených Milanom Majerským. Zrazu spolupracovali s pliagou Slovenska, ako nazval PS práve Majerský… Protivládne demonštrácie opozície prispeli k vyvolávaniu nevraživosti, nenávisti, rozdeleniu a radikalizácii spoločnosti.

K šíreniu zloby a útokov na Smer SSD a osobitne na jeho predsedu Fica prispeli aj mimovládky a najmä mainstreamové médiá. To viedlo k atentátu na premiéra Fica a tento názor potvrdili aj ostatné prieskumy medzi občanmi.

Kto vlastne vyšiel z SDĽ

Kvôli pripomenutiu vývoja v politike po roku 1989 treba upozorniť, že to bola práve SDĽ, ktorá dostala Roberta Fica do politiky a v ktorej sa práve on stal najpopulárnejšou osobnosťou.

Po úspechu vo voľbách 1998 sa predsedom NR SR stal Jozef Migaš, predseda SDĽ. V koaličnej prvej Dzurindovej vláde, ktorá prispela k porážke Mečiara, pôsobila SDĽ ako stabilizujúci prvok chrániaci sociálne práva občanov, demokraciu, právny štát  a protifašistické tradície Slovenska. Vo vláde pôsobili mimoriadne odborne pripravení ľavicoví ministri ako Ľubomír Fogaš (podpredseda vlády), ministri Pavol Kanis (rezort obrany), Peter Magvaši (rezort práce a sociálnych vecí), Brigita Schmögnerová (rezort financií), Milan Ftáčnik (rezort školstva) a Pavol Koncoš (rezort pôdohospodárstva).

Aj po neúspechu SDĽ vo voľbách 2002 zastávali významné posty bývalí predstavitelia ľavice ako veľvyslanci v Rusku a Bielorusku – Jozef Migaš, v Maďarsku a Česku – Peter Weiss, bol tu i ústavný sudca Ladislav Orosz a v neposlednom rade terajší primátor Zvolena Vladimír Maňka a predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Naše priateľské stretnutia sa však nevenujú len politike. Sú spojené aj  s návštevou historických pamiatok, relaxom v prírode (napr. teraz splav Dunajca na pltiach) a pripomenutím okrúhlych životných jubileí. Tentokrát patril k oslávencom Jozef Migaš (70) a  Imrich Tóth (80), ktorého neformálne voláme „náš pán prezident“.

Takéto stretnutia sú vždy neopakovateľné a z roka na rok sa na ne viac tešíme. Dúfajme, že na budúci rok budeme hovoriť len o pozitívach, veď ako optimisti vravia – dobre bude.

Malý prehľad našich potuliek po Slovensku

Od východu na západ – Prešov, Červený Kláštor, cez Zbojskú až po Častú – Papierničku a Slnečné jazerá Senec.

Od severu na juh – Ružomberok, Nimnica, cez Bojnice až po Kolárovo a Dunajskú Stredu. Na niektorých miestach sme boli i dvakrát a najbližšie sa vrátime do zariadenia NR SR v Častej – Papierničke.

Snímky: Milan Ištván