Liberálna post-demokracia narazila na realitu

Pojem „demokracia“ býva často doplňovaný rôznymi prívlastkami, ktoré označujú jej špecifický variant. Môžeme naraziť na termíny ako ľudová demokracia, parlamentná demokracia, zastupiteľská demokracia, kresťanská demokracia, sociálna demokracia, či liberálna demokracia. Cieľom týchto prívlastkov je spresniť, akým spôsobom je daný demokratický systém koncipovaný a aké pravidlá a mantinely v ňom platia.

Demokracia naráža na problém vtedy, ak sa v nej objavia neadekvátne ideologické mantinely. Tie sa objavujú vtedy, keď je určitý ideologický prúd povýšený na dominantný, zatiaľ čo ostatné názory sú marginalizované alebo celkom potlačované. Dobrým príkladom takého systému, kde ideologické mantinely hrajú kľúčovú úlohu, je v súčasnom období liberálna demokracia, ktorá je nosným pilierom západného hodnotového systému. Dominantnou ideológiou súčasného sveta je globalizmus a progresivizmus s ich doplnkami ako multikulturalizmus, environmentalizmus a genderizmus.

V súčasných liberálnych demokraciách, hlavne v tých, kde médiá hrajú zásadnú úlohu v utváraní verejnej mienky, opozícia nie je celkom zakázaná, ale je často marginalizovaná a vnímaná ako extrémistická alebo protisystémová. Tento proces je dôsledkom silného vplyvu elít a dominantných médií na formovanie verejného diskurzu a je do značnej miery už karikatúrou reálnej demokracie.

Ľubovoľná post-demokracia je stav, keď demokratické inštitúcie stále existujú, ale sú celkom podriadené silám, ktoré nepochádzajú od voličov. V post-demokracii dochádza k centralizácii moci v rukách politických a ekonomických elít, ktoré sa často zdajú byť odtrhnuté od každodenných problémov bežných občanov.

Alternatívne názory, ktoré sa odchyľujú od dominantného naratívu, sú často marginalizované alebo priamo označované za extrémistické. Týmto sa potláča pluralizmus a demokratická diskusia, čo môže mať dlhodobé negatívne dôsledky pre zdravie demokratických inštitúcií.

Dôležitým problémom aktuálnej liberálnej post-demokracie je, že jej predstavitelia a propagátori výraznejšiu pozornosť sústreďujú na obhajovanie záujmov rôznych menšín a na poučovanie ľudí, ako by sa mali správať a čo by si mali myslieť, ako na riešenie otázok každodenného bytia väčšiny populácie. Necitlivé presadzovanie takých tém, ako sú genderové otázky alebo multikulturalismus , môže viesť až k politickej apatii a postupnému odcudzovaniu sa obyvateľstva vládnucim elitám. Po nepríjemných lekciách liberálom od voličov vo Francúzsku a v Nemecku naposledy utŕžili studenú sprchu aj liberálni demokrati v USA. Na základe týchto skutočností možno zovšeobecniť, že aj v mnohých západných baštách demokracie a slobody (ale platí to aj pre ďalšie európske štáty) politické a mediálne elity vnucujú obyvateľstvu agendu, ktorú väčšina spoločnosti nepodporuje.

Liberálna post-demokracia v niektorých významných krajinách narazila na realitu aj vďaka  tomu, že značná časť spoločnosti sa nestotožnila s jej ideológiou, ako aj vďaka aktívnemu odporu voči mnohým jej prejavom. Bolo by však mylné domnievať sa, že to znamená aj jej koniec. Demokratické základy budú naďalej čeliť silným oligarchickým a technokratickým vplyvom, ktoré sa budú v každých voľbách opäť snažiť sústrediť skutočnú politickú moc do rúk elít, technokratov a silných korporácií v záujme presadzovania predovšetkým ich záujmov. Pomerne negatívnym príkladom je v tomto smere pre národné štáty europarlament, kde aj strany z ľavého a pravého politického spektra prijímajú liberálny konsenzus, čo môže viesť aj k prijímaniu takých kľúčových rozhodnutí, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami značnej časti voličov v národných štátoch.

V súvislosti s hľadaním ciest k rozvíjaniu demokracie bez prívlastkov a pre väčšinu populácie je potrebné uvedomiť si, že základným stavebným kameňom a jediným miestom, odkiaľ sa môže rozvíjať skutočná demokracia, je suverénny národný štát. Pokiaľ ide o obsahovú stránku, masovej demokracii bez prívlastkov svedčia myšlienky osvietenstva, klasické liberálne tradície, osvedčené postupy a inštitúcie a všetko to, čo sa zvykne považovať za normálne. Žiaducim výsledkom by malo byť obnovenie ľudovej masovej demokracie a hľadanie takého spolužitia občanov, kde budú rešpektované nielen práva menšín, ale predovšetkým vôľa väčšiny.

Úvodná ilustračná snímka: www.pixabay.com