Kto v skutočnosti robí hanbu Slovensku a zrádza národ?

Mnohí slovenskí politici radi proklamujú, aké je Slovensko suverénny, samostatný, nezávislý štát. Niektorí navyše s obľubou ešte deklarujú, aký sme „hrdý“ národ. No svoje slová zatiaľ nikde a nikdy nevysvetlili a ničím nezdôvodnili, aby aj „ťažšie chápajúci občan“ pochopil, v čom spočíva tá naša suverenita, samostatnosť, nezávislosť. A na čo máme byť hrdí. Dnes nám, Slovákom, nepatria bývalé Východoslovenské železiarne – je z nich U. S. Steel. Nemáme vo vlastníctve ani bratislavský Slovnaft. Slovenské elektrárne patrili donedávna talianskej spoločnosti a dnes prešli bez problémov do vlastníctva spoločnosti českej. Seredská Sedita, vyrábajúca desaťročia tradičné slovenské cukrovinky, prešla do vlastníctva írskej firmy, ktorá je súčasťou americkej korporácie. V podobnom stave sú na území Slovenskej republiky stovky či tisíce firiem, podnikov a inštitúcii, prevádzok, ktoré sú vo vlastníctve zahraničných osôb alebo firiem. Ak sa rozhodnú prijať opatrenia, ktoré budú v neprospech zamestnancov a v neprospech Slovenska, Slováci sa k tomu nemajú možnosť vyjadriť. A už nemôžu vôbec nič urobiť. Ani politici, ani občania.

Je verejným tajomstvom, ako sme závislí a nesamostatní v oblasti zabezpečenia potravín pre občanov Slovenska. Udávajú sa čísla, že dovážame potraviny v hodnote 4,7 miliárd eur za rok. Že denne privezieme na Slovensko asi 800 kamiónov potravín. Predtým, za „socíku“, sme mali potravinovú sebestačnosť na úrovní okolo 90 percent. A teda suverenitu a samostatnosť podloženú skutočným stavom v danej oblasti. A nie založenú na prázdnych slovách, alebo na skresľovaných faktoch a argumentoch. 

Jasný príklad chápania a uplatňovania suverenity, samostatnosti a nezávislosti sa ukázal v nedávnych predsviatočných dňoch, kedy premiér Fico vycestoval do Ruska, za účelom riešiť dodávky plynu z Ruska pre SR. To, čo sa ozvalo na adresu jeho cesty a na jeho osobu zo strany nielen opozičných strán na Slovensku, ale aj zo strany niektorých osôb, pokladajúcich sa za politikov, prezrádza ich chápanie suverenity a samostatnosti. Obviňovania, že robí hanbu Slovákom a Slovensku, že zradil národ, ale aj Európsku úniu, že by mal odstúpiť a podobne, v podstate spochybňujú a popierajú suverénne právo predsedu vlády našej krajiny riešiť problém v prospech občanov Slovenska. Podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, podľa skúsenosti a možnosti, ktoré daná situácia poskytuje. Ako politik, ktorý dostal mandát občanov podľa výsledkov právoplatných volieb, ktoré nikto doma ani v zahraničí nespochybnil. Tým pádom využil svoje práva predsedu vlády suverénneho štátu rokovať s tými, koho považuje za potrebného a vhodného. Politici  z iných krajín Európskej únie sa asi nepovažujú za plnoprávnych a plnohodnotných, a preto musia, či chcú očakávať „súhlas“ niekoho spoza oceánu či z Bruselu, aby zachraňovali svoje krajiny. Občania týchto krajín by mali zvážiť ich vhodnosť na svoje funkcie. Napokon, niekde to už začínajú robiť. Pozrime sa na dianie v Nemecku a vo Francúzsku.

Pravdepodobne hneď po sviatkoch sa ešte len začne zúrivé, štvavé a arogantné rozpitvávanie danej témy v našich médiách. Nevzdelaní, primitívni a zapredaní redaktori a „pisálkovia“, s využitím vyjadrení niektorých zahraničných politikov z radov „divadelných bábok“, budú skúšať rozoštvávať občanov Slovenska a ovplyvňovať verejnú mienku podľa pokynov svojich mecenášov. Je len na občanoch Slovenska, či aj oni budú považovať za vhodnejšie platiť v krátkej budúcnosti za plyn oveľa viac ako doteraz a považovať to za správny krok na posilnenie našej suverenity. Alebo podporia také kroky, ktoré logicky vyplývajú z našej geografickej polohy a zo štruktúry vybudovanej energetickej siete a jej racionálneho a efektívneho využitia a rozvoja.