Využime nástroje finančnej a rozpočtovej politiky, zapojme možnosti menovej a bankovej politiky na dosiahnutie rovnovážneho stavu v hospodárskom, sociálnom, kultúrnom a ekologickom rozvoji nášho ťažko skúšaného suverénneho Slovenska. Miera rozvrátených financií a návrat k rovnovážnemu hospodárskemu rastu si to vyžadujú od každého z nás. Finančno-ekonomickými nástrojmi a racionálnym správaním bánk možno zúžiť priestor pre nekalé praktiky v počínaní subjektov v celom spektre spoločnosti.
Slovensko, peripetie jeho vývoja
Slovensko, vo svojej povojnovej histórii vybudovalo nemalé hodnoty, prevažne z vlastných zdrojov, zapojením rúk a umu všetkých občanov a vytvorilo podmienky na ich spoločné dlhodobé užívanie, na rozvoj vlastného štátu a kultivovanie jeho svojbytnosti.
Slovensko v roku 1993 vstupovalo do procesov ekonomickej transformácie s minimálnym štátnym dlhom a značným objemom pohľadávok v zahraničí.
Pri delení majetku s Českou republikou s relatívne pochybným pomerom 2:1 a nehanebnou tzv. privatizáciou najmä strategických podnikov prišlo Slovensko o nemalú ekonomickú aj finančnú základňu. Vyše 130 mld. SK a k tomu viac ako 60 mld. Sk úrokov nás stálo rozmarné ozdravenie bánk v roku 1999 pred ich privatizáciou zahraničnými investormi.
Stav spoločnosti, hospodárstva, financií, v ktorom sa po viac ako 30 rokoch dnes integrované Slovensko nachádza, s odkázanosťou na cudzie zdroje, má svoje príčiny. Bol a je to vedomý alebo odborne nedostatočne zvládnutý postup Slovenska, či daň za samostatnosť? Bol to cielený proces ekonomicky vyspelých západných krajín získať podiel na majetku a súčasne mať potenciálne odbytiská pre ich už vtedy prebytočnú produkciu? Alebo to bol vyšší, mocnosťami naplánovaný geopolitický zámer vo vzťahu k menej ekonomicky vyspelým stredoeurópskym krajinám východného bloku?
Slovensko ani v jednom roku od roku 1993, nemalo prebytkový rozpočet. Každoročne hospodárilo s rozpočtovým deficitom. Slovensko žilo, žije a pri rozvrátených financiách bude ešte dlho žiť na dlh tak, ako prevažná väčšina krajín sveta. Slovensko každoročne vynakladá nemalé náklady na dlhovú službu, ktoré ho v značnej miere oberajú o potenciálne rozvojové možnosti.
Hazardnou privatizáciou strategických podnikov vrátane odstavenia jedného bloku v JE v Jaslovských Bohuniciach, spomínanou privatizáciou ozdravených bánk zahraničnými investormi, Slovensko prišlo nielen o schopnosť vytvárať dostatok zdrojov na samofinancovanie, ale aj o energetickú a potravinovú sebestačnosť. Stalo sa pre zahraničných investorov priestorom lacnej kvalifikovanej pracovnej sily a k tomu ešte aj priestorom daňových zvýhodnení.
Slovensko je odkázané na cudzie rozvojové zdroje predovšetkým podmieňované z fondov EÚ. Odkázanosť na cudzie zdroje je takmer vždy príčinou úpadku a v prípade zdrojov z EÚ aj zdrojom korupcie. Prestalo sa riadiť princípom, nepožičiavaj si, aby si sa zadlžil, ale aby si zbohatol.
Prerozdeľovanie finančných zdrojov, politicko-ekonomický nástroj EÚ
Možno si položiť otázku, v čom je problém rozkladu verejných financií? Žijeme nad pomery? Nevieme gazdovať na svojom? Alebo je to systém ešte raného kapitalizmu uplatňovaný v globalizovanom svete?
Vo svete nadvlády peňazí a bohatstva nad životom človeka, národov, štátov. Vo svete, kde sa politicky vedome vytvoril ekonomicky nevyvážený model, spojením štátov s rôznou ekonomickou základňou a tým aj výkonnosťou.
Model EÚ založený na priamom aj nepriamom prerozdeľovaní zdrojov. Model, ktorý opustil princípy bývalého Európskeho hospodárskeho spoločenstva o podpore obchodu. Model schválený Lisabonskou zmluvou, ktorý oslabuje identitu jednotlivých štátov a smeruje k vzniku neželaného superštátu. Tmelom tohto modelu je podmieňované prerozdeľovanie finančných zdrojov. Do zdrojov fondov prispieva aj Slovensko. Pri problémoch Slovenska s čerpaním zdrojov z fondov EÚ by bolo vhodné sprístupniť verejnosti, čo všetko sa z uvedených zdrojov efektívne financovalo a aký bol v jednotlivých rokoch čistý finančný vzťah Slovenska k fondom EÚ. Vzácnym by bolo, poznať koľko zdrojov odišlo do zahraničia formou dividend a nezdanených ziskov zahraničných spoločností.
Podnety na diskusiu, ako ozdraviť verejné financie
V princípe platí, že ekonomika by mala rešpektovať múdrosť matematiky, fyziky, chémie, biológie a ďalších vedných odborov. Ukazuje sa, že uvedený všeobecný princíp je rešpektovaný diferencovane.
Reklama nevyhnutná súčasť trhu, ale aj zdroj nemalých príjmov
Pri nedostatku surovín, materiálov, palív a energií, o ktoré sa dokonca vedú lokálne vojny, v neobmedzenom rozsahu sa propaguje spotreba (je tu smog opakovanej reklamy, reklamou sa takmer neobmedzene podporujú aktivity, ktoré vedú k úpadku morálky spoločnosti, k úpadku úlohy rodiny ako základnej bunky prosperujúceho štátu, k používaniu drog, atď.)
Slovensko – štát, má nástroje, napríklad dane, limity rozpočtových výdavkov, atď., ktorými môže vymedziť konkrétnejšie pravidlá správania sa subjektov v oblasti reklamy a ďalších zreteľa hodných aktivít. Reklama patrí do trhového hospodárstva. Jej obsah, najmä však rozsah v spoločnom mediálnom priestore by sa mal uskutočňovať podľa pravidiel, ktorými by sa neochudobňovali, napríklad odborno-výchovno-etické relácie. Nadmerné alebo nekalé používanie komerčnej reklamy možno podrobiť daňovému režimu spotrebnej dane a tým získať nové zdroje do rozpočtu. Prispelo by to aj k ozdraveniu mediálneho priestoru.
Dary politickým subjektom
Vytratila sa a doslova sa neguje rovnováha medzi korporátnou sférou a štátom. Nadnárodné spoločnosti diktujú vládam, poskytujú dary politickým stranám, vládam, mimovládnym politickým organizáciám. Deformuje sa tak jeden zo základných princípov demokracie založený na účasti občana na rozhodovaní vo voľbách. Zdaňovanie týchto darov môže byť dobrým a trvalým finančným zdrojom rozpočtu. Postačuje ekonomicky a spoločensky rozumne nastaviť systém daní a poplatkov z týchto aktivít. Na daňových princípoch sa sprehľadní nielen tok financií, ale aj disciplína pri priznávaní týchto príjmov pre zdanenie.
Účasť bankového sektora na ozdravení verejných financií
Poznatky získané pri ozdravovaní bánk jasne ukázali na závažné nedostatky v práci bánk, napr. pri tvorbe opravných položiek na krytie rizík. Ozdravili sme banky pred ich privatizáciou zahraničnými investormi bez ich spoluúčasti na krytí nákladov ozdravenia. Dlh štátu sa rázom zvýšil o spomínaných viac ako 130 mld. SK s predpokladaným úrokmi o ďalších 60 mld. Sk. Splácame ho dodnes. Pripravili sme sa o veľkú časť zisku z ich činnosti. Štát má nateraz iba Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a Exim banku. Postačuje to pre Slovensko ?.
Vstupom Slovenska do eurozóny sme sa vzdali možnosti, menovou politikou aktívne vplývať na hospodárske procesy. Národná banka Slovenska sa v podstate koncentruje na analýzy a prognózy hospodárskeho vývoja s odporúčaniami do finančnej a rozpočtovej politiky. Menová politika vykonávaná Európskou centrálnou bankou je postavením NBS a výsledkami jej činnosti, naďalej tabuizovaná.
Z uvedenej genézy, ale aj správania sa bánk v čase, kedy prichádzalo k zásadnému rozvratu verejných financií, je namieste očakávať od bankového sektora podporu ich ozdravenia. Bankový odvod, by nemal byť iba politickým rozhodnutím, ale aj morálno-ekonomickým počinom bankového sektora voči štátu.
Daňový systém
Mal by daňový systém v úrovni zdanenia výraznejšie rozlišovať medzi obratom finančného a výrobného kapitálu, resp. kapitálu v oblasti služieb? Aj tu možno hľadať zdroje pre rozpočet.
Pretrvávajúce značné daňové úniky, najmä neoprávnenými odpočtami pri dani z pridanej hodnoty (DPH) ukazujú, že by bolo správne vyhodnotiť jej pozitívne a negatívne stránky. Analýzu a nápravu si vyžaduje aj povinnosť úhrady tejto dane v určenom termíne, aj keď daňovník tržbu za produkt, službu ešte nedostal. DPH ako v podstate najvýznamnejší a stabilný príjem štátneho rozpočtu najmä z hľadiska uvedených aj ďalších skutočností vyžaduje zásadnú zmenu. Možno sa vrátiť k dani z obratu, ktorá tu už fungovala a niektoré štáty ju naďalej úspešne uplatňujú. Bol by to nesporný prínos pre stabilitu príjmov štátneho rozpočtu. Výrazne by sa tým minimalizoval priestor pre korupciu. Možno by sa zvýšili nároky na technické zabezpečenie výberu a kontroly dane, ale v čase zdokonaľovaných informačných technológii, by to bolo zvládnuteľné.
Plánovanie – dlhodobé stratégie
V spomienkach na plánovací mechanizmus za socializmu sme prepadli ilúzii, že v trhovom hospodárstve štát nepotrebuje plánovať. Dnes nevieme v súlade s Ústavou SR v štátom garantovaných oblastiach napríklad definovať počty a odborné zameranie študentov, počty lekárov, počty zdravotných sestier, atď. Mienime v tomto zotrvať?
Nemáme jasno v rozvojových programoch a projektoch štátom spravovaných oblastí. V spôsobe ich finančného krytia, v podmienkach účasti verejných zdrojov, spolufinancovania so zdrojmi z fondov EÚ, podmienkach spoluúčasti súkromných zdrojov. Chýbajú nám základné rámce, z prípadu na prípad tápeme vo verejnom obstarávaní. V uvedených podmienkach zostavujeme štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy, ako? Zväčša, pri nedostatočnom projektovom rozpočtovaní, indexovou metódou, odhadom. Absentujú kontrolovateľné programy úspor, programy hospodárnosti. V súhrne, je tu priestor pre postupné znižovanie rozpočtového deficitu a zadlžovania.
Záverom
Slovensko je odkázané využiť všetky potenciálne ľudské i hmotné možnosti v prospech ozdravenia verejných financií, v prospech všetkých občanov našej drahej vlasti, Slovenska.
Využitím funkcií finančno-ekonomických nástrojov môže Slovensko nielen získať nové rozpočtové zdroje, ale aj ekonomicky pôsobiť na nežiaduce javy v spoločnosti, akými sú, napríklad:
- prebujnelá a často neetická reklama spotreby deformujúca aj mediálne prostredie, s následkami vo fungovaní spoločnosti ako celku,
- veľký počet politických strán aj poslancov, so závislosťou na rozpočtových zdrojoch ( riešením môže byť, zmena volebného systému),
- deformované prostredie pre demokratické voľby činnosťou politicky orientovaných mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničných aj z domácich zdrojov,
- činnosť orgánov štátnej a verejnej správy vykonávaná nadmerným využívaním externých dodávateľov,
- pretrvávajúca korupcia pri odpočtoch DPH.
Riešenie finančne náročných štrukturálnych potrieb Slovenska si vyžaduje mať okrem Slovenskej investičnej a rozvojovej banky a Exim banky aj kapitálovo silnú štátnu banku. Strategickými cieľmi štátu možno vymedziť dlhodobé rámce hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozvoja Slovenska.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
