Kto sleduje súčasnú politiku, nemôže jej rozumieť a musí z nej byť znechutený. Mnohým je z politiky nevoľno, keďže ide o útok politických strán na našu psychiku. Viacerí si kladú otázku, čo sa to deje s najvyššou ústavnou inštitúciou, s Národnou radou SR? Pokiaľ ide o nízku odbornosť, populizmus, vzájomné útoky a vulgarizmy, parlament nebol v takomto biednom stave ani v časoch Mečiara a Dzurindu. Politický diletantizmus a amaterizmus vniesol do národnej rady Igor Matovič s jeho poslaneckými „pozberancami“ v OĽaNO a prispeli k tomu i ďalšie politické strany. Ide o totálny úpadok hodnôt a morálky. Ide o cirkus, na ktorom sa môžeme smiať, pravda, len cez slzy. Môže to mať vážne dopady na výrazne nižšiu účasť občanov vo voľbách, či orientáciu voličov na strany s radikálnymi riešeniami.
Z politiky koaličných i opozičných strán sa stratili vízie a programy; strany ovládol bezbrehý populizmus. Hlásajú a robia len to, čo chcú masy. Strany sú bez ideí a bez hodnôt. Stráca sa rozdiel medzi pravicou a ľavicou, medzi konzervativizmom a liberalizmom, i medzi kresťanstvom a progresivizmom. Ak to vyjadríme obrazne, strany uznávajú „hodnoty – za peniaze“.
Choroba šialených kráv. Že by zasiahla i strany?
Malá úvaha o hodnotovom nastavení strán. Zo sociálnodemokratických strán, ktoré by mali uplatňovať internacionalizmus, sa stávajú národné, až nacionalistické strany a niektorí z ich popredných funkcionárov koketujú aj s neonacistami v Republike, alebo si ich pozývajú do televíznych diskusií. Kresťanská strana KDH, ktorá hovorí o Progresívnom Slovensku (PS) ako o pliage spoločnosti, je dnes jej najvernejším spojencom a dokonca jej predseda Milan Majerský nevylučuje koaličnú spoluprácu s progresívnoliberálnou PS. Na tribúnach stoja v jednom protificovskom šíku globalistickí progresívci z PS, vraj kresťanskí demokrati z KDH, kaviarenskí liberáli z SaS, vojnoví štváči z Demokratov, spolu s pomýleným a už smiešnym OĽaNO, z ktorého sa nevdojak stalo Slovensko. Spoločne kričia: Na barikády! Preč s Ficom! Chcú do Európy, v ktorej už dávno sme a nik z nej neodchádza. Chcú zároveň ochranu rodiny a života spolu s podporou LGBTI. Chcú mier cestou podpory vojny na Ukrajine. Stále milujú Ameriku, no po nástupe Donalda Trumpa, ktorý stopol peniaze mimovládkam i Ukrajine, je z toho talianske manželstvo.
Ideovú slepotu strán potvrdzujú aj prestupy poslancov, keď najskôr ešte pred voľbami bývalý predseda KDH Alojz Hlina skončil v liberálnej SaS a nedávno dokonca predsedníčka poslaneckého klubu KDH, Martina Bajo Holečková vystúpila z tejto kresťanskej strany a vstúpila k liberálom v SaS. Dlhodobo sa tak potvrdzuje, že najviac farizejov je práve v radoch KDH. Najnovšie zase zakladajúci člen sociálnodemokratického Hlasu, Roman Malatinec, vystúpil z poslaneckého klubu a zo strany Hlas SD a vstúpil do nacionálnej, mimoparlamentnej strany Národná koalícia. To nevymyslíš, to je totálny hodnotový zmätok, či karierizmus a snaha byť čo najbližšie pri korytách.
Dnešná politika je taký nepodarený, štipľavý guláš, z ktorého vás páli hore i dole. Neviete o ňom nič, či je slovenský, maďarský, český, ukrajinský, alebo či náhodou nie je zo psa. Opoziční lídri možno preto štekajú a chcú sa do koalície zahryznúť. Napriek tomu pomýlení demonštranti konzumujú tento guláš dúfajúc, že vláda padne a ich miláčikovia zdvihnú moc z ulice.
Opozícia rozoštváva občanov, je hanbou a brzdou Slovenska
Záujmy občanov a ich lepší život sú u opozície až na poslednom mieste, hoci sa za ne skrývajú. Ide jej len o snahu destabilizovať a rozkladať spoločnosť, ide jej o prevzatie moci cestou politického prevratu organizovaného cez demonštrácie a útoky na vládu. Slobodné a demokratické voľby im nič nehovoria, chcú, aby rozhodovali krikľúni z ulice. Opozícia, najmä z PS, SaS, Demokratov organizuje demonštrácie za pomoci politických mimovládok, osobitne Mier Ukrajine, ale i „umelcov“ a mainstreamových médií. Práve viacerí totálne bezcharakterní novinári si zamieňajú informovanie o protestoch s ich popularizáciu, či až s výzvami občanov k ich účasti. Protesty organizujú pod heslom Slovensko je Európa. Možno sa len čudovať, že desaťtisíce naivných a zmanipulovaných účastníkov nevedia, či nechcú vedieť, že Slovensko je v srdci Európy, je členom EÚ, čo nik nespochybňuje, a z ktorej sa dá vystúpiť len referendom. Lídri opozície sú slepí a hluchí, podobne ako masy demonštrantov; nepočúvajú Brusel, ktorý všetci tak zbožňujú. Hlavná hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen práve tlmočila jej vyhlásenie: „Nevidíme žiadne náznaky, že by Slovensko zvažovalo vystúpenie z EÚ. S predsedom vlády Robertom Ficom prebiehajú konštruktívne konzultácie.“ Tak čo je za hecovaním občanov zo strany lídrov opozície? „Mariška“, alebo plagiátori a nedovzdelanci, čo nevedia čítať s porozumením?
Klamstvá a zveličovanie účasti sa prejavili aj na piatkových protestoch. Podľa organizátorov prišlo okolo 100-tisíc demonštrujúcich. Tak si to dajme do súvislosti s počtom dospelých oprávnených voličov, ktorých je na Slovensku viac ako 4,3 milióna. Účasť 2,32 percenta, čo vyznieva smiešne, najmä oproti 1 284 427 voličov koalície. Oprávnene sa možno pýtať, koho vlastne reprezentujú? Na námestiach boli len tí, čo sa nechali oklamať, no a na tribúnach tí, čo škodia Slovensku, chcú zvrhnúť vládu a dostať sa k moci. Áno, vláda by mala rešpektovať názory občanov, ale tej 4,2-miliónovej väčšiny.
Pracovnou metódou opozície je totálna deštrukcia, strašenie, bohapusté klamanie a bezobsažné zavádzanie občanov. Lídri PS, SaS, KDH, Slovenska a Demokratov klamali včera, klamú dnes a budú klamať aj zajtra. Bez ostychu deštruujú spoločnosť. Prejavuje sa to v témach, ako Ficova vláda chce vystúpiť z EÚ a NATO, smerujeme k Rusku, Slovensko je vraj izolované, ceny energií a potravín prudko stúpajú. Do úlohy najväčšieho štváča, buriča a politicky sfanatizovaného krikľúňa sa postupne popri Michalovi Šimečkovi prediera Branislav Gröhling a Jaroslav Naď.
Kamufláž robia okolo dodávok plynu z Ruska. Radi by diverzifikovali jeho dodávky, pravda tak, aby sa úplne zastavil dovoz z Ruska a my sme odoberali štvornásobne drahší, najmä skvapalnený plyn z USA. Práve Amerika sa vyhráža Európe zavedením ciel, ak sa výrazne nezvýši odber plynu, ropy a ďalších výrobkov z USA. Z popudu USA zastavila Ukrajina dodávky plynu do Európy a na Slovensko a chystá sa tak urobiť i s ropou. Fico opozíciu znovu zaskočil, keď vďaka cestám do Ruska a Turecka oznámil dodávky lacnejšieho ruského plynu cez plynovod TurkStream. Opozícia napriek tomu tvrdí, že je to málo, sú to „len“ dve tretiny našej spotreby a my potrebujeme plyn z Azerbajdžanu prepravovaný cez Ukrajinu. Paradoxne, až smiešne vyznieva vyhlásenie Ukrajiny o nedostatku plynu vo vlastnej krajine a potreby dovážať ho zo Západu.
Opozícia má právo blokovať parlament, avšak keď už je schôdza otvorená a rokuje sa o zákonoch prospešných pre občana, ako boli zdravotnícke zákony a stavebný zákon, ktoré sama opozícia požadovala, je hrubým farizejstvom a gólom do vlastnej bránky nehlasovať za ne. Čo však čakať od ľudí, čo vedia len ničiť a nič pozitívne tvoriť…
Lídri opozície, politické mimovládky, takzvaní umelci, ale i redaktori televízií a ďalších médií štvú národ proti Ficovej vláde a nezmyselným strašením a zástupnými témami vyháňajú ľudí do ulíc. Demonštranti vykrikujú Hanbíme sa za našu vládu, no neuvedomujú si, že väčšina občanov sa hanbí za opozíciu a protestujúcich rebelov.
Najnovšie politicky pomýleným a frustrovaným lídrom PS Michalovi Šimečkovi, Branislavovi Gröhlingovi zo SaS a predsedovi KDH Milanovi Majerskému, o Matovičovi, Naďovi a Korčokovi ani nehovoriac, nejde o rekonštrukciu vlády, ale len a len o odstránenie Roberta Fica za akúkoľvek cenu a následne o predčasné voľby, v ktorých by chceli uchopiť moc a sprivatizovať si štát.
Výročie vraždy Jána Kuciaka chcú najnovšie znovu zneužiť vyvolávanie nepokojov, keďže sa im to nepodarilo v roku 2018, ani atentátom na Roberta Fica. Máme očakávať ďalšie obete, ďalšie zámienky na majdan a politický prevrat? Budeme sa tomu nečinne prizerať?
Áno, treba vyvodiť zodpovednosť za rozvracanie štátu
Protivládne aktivity sa stupňujú, rozvracajú štát, a preto by sa žiadalo razantné a dôsledné vyšetrenie týchto snáh a konkrétnych ľudí, ktorí reálne stoja za profesionálne organizovanými a drahými protestmi, zo strany SIS a orgánov činných v trestnom konaní. V prípade, ak sa tieto indície potvrdia, tak by malo dôjsť i k adekvátnemu zásahu orgánov na to určených. Lídri opozície, ale i politológovia hovoria o správe SIS, akoby sa nič závažné nedialo. Zároveň tvrdia, ak je situácia vážna, mali by orgány činné v trestnom konaní konať a vyvodiť zodpovednosť. Tak to opozícii doprajme.
V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že sa neprimerane naťahuje vyvodenie trestnoprávnych dôsledkov voči ministrom pôsobiacim v Matovičovej a Hegerovej vláde zodpovedných za činnosť v čase Covidu 19 a vojny na Ukrajine. Podobne sa ťahá i vyšetrenie pokusu o atentát na Roberta Fica napriek tomu, že strelec je známy a rovnako i pozadie atentátu.
Súčasnú situáciu dokresľuje hádam jediné provládne vyjadrenie, ktoré zaznelo v Extra plus, kde jeho šéfredaktorka Lenka Mayerová pod názvom Zápas o Slovenskú republiku sa neskončil, nepretržite trvá, píše: „Hoci je líder sociálnych demokratov politický matador a všeličo dokázal prekonať i prežiť, nebude to mať jednoduché. Treba však povedať aj to, že za 15 mesiacov nedokázala koalícia urobiť poriadok s politickými mimovládkami, dezinformačnými mainstreamovými médiami, ktoré sú štedro dotované nielen štátnymi inzerciami (z rozhodnutia súčasnej koalície), ale aj donormi zo Západu.“
Žiadna zodpovednosť voči deštrukčným aktivitám doteraz nebola vyvodená, a aj preto terajšia opozícia ďalej rozkladá našu spoločnosť, šíri nenávisť a demagógiu, vyvoláva negatívne emócie a burcuje občanov v snahe povaliť vládu Roberta Fica a uchopiť moc do vlastných rúk. Polícia, prokuratúra a súdy by mali tento Augiášov chliev vyčistiť.
V koalícii jeden čihi, druhý hota
Každý deň sa potvrdzuje, dokonca i prehlbuje kríza koalície. V parlamente zostali nezmenené pomery medzi koalíciou a opozíciou, čo sa však zásadne zmenilo, sú pomery vo vnútri koalície a čiastočne i opozície.
Z koaličného klubu SNS najskôr odišli traja rebelujúci huliakovci, čím v koalícii zostalo len absolútne minimum 76 poslancov. Následne sa postavili voči niektorým praktikám a návrhom zákonov štyria poslanci Hlasu SD a hneď nato Hlas SD veľmi netakticky vylúčili Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Ak by všetci rebelanti trvali na svojich názoroch, koalícia by mala len 72 hlasov a stratila by väčšinu. Aby toho nebolo málo, tak Roman Malatinec, kritik Šimkovičovej a zakladajúci člen Hlasu SD, prešiel k Huliakovej Národnej koalícii a možno predpokladať jeho záujem rovno o funkciu ministra kultúry.
Našťastie pre vládu majú títo vydierači ďaleko od principiálnych postojov, a tak vláda zatiaľ prežíva.
To, že odídenci proklamujú podporu koalície a vraj budú hlasovať za vládne zákony, je len slabou útechou. Schválili síce 79 hlasmi zdravotnícke zákony, ktorými Visolajský dovydieral vládu a koalíciu, schválili 80 hlasmi i novelu stavebného zákona, ale bolo to s odretými ušami a pod nátlakom. Čo bude zajtra, nik nevie a rozhodovať sa možno bude až na riadnej marcovej schôdzi parlamentu. Je však možné, že si to koalícia uprace na mimoriadnej personálnej schôdzi a dôjde k rekonštrukcii vlády. Vzhľadom na opakované, už takmer hromadné prestupy a neustále sa zvyšujúci počet nezaradených poslancov by všetkým stranám prospelo, aby sa v národnej rade zaviedol imperatívny mandát.
Robert Fico je nesporne skúsený stratég, no možno pochybovať o tom, či má súčasnú situáciu pevne v rukách. Problémy mu prerastajú cez hlavu a on ich akoby nechával „vyhniť“. Oprávnene ukazuje prstom na príčinu tohto neblahého stavu, ktorá tkvie v SNS a Hlase SD. Dnes sa potvrdzuje, že bolo chybou, keď hneď po nástupe Petra Pellegriniho do prezidentského paláca Robert Fico „neumravnil“ Andreja Danka a nebol zvolený nový predseda NR SR. Predišlo by sa tak súčasným problémom. Dnešná situácia v koalícii potvrdzuje nevyhnutnosť urýchlene konať, zasiahnuť a urobiť poriadok v koalícii a neodkladať to o ďalšie týždne, či až do najbližšej schôdze parlamentu 25. marca 2025. Robertovi Ficovi sa to totiž môže v najbližších voľbách vypomstiť. Je takmer isté, že sa SNS nedostane do parlamentu a Hlasu SD klesnú percentá. S kým chce potom Smer SSD vládnuť?
Rekonštrukcia vlády nie je jednou z možností, ale jediným východiskom z koaličnej krízy a neznesie odklad. Prípadné vyriešenie personálnych nominácii, osobitne zvolenie predsedu NR SR, nič podstatné medzi koaličnými stranami nevyrieši. Z poslaneckých klubov SNS i Hlasu SD odišli traja poslanci, a tak by obe strany mali prísť o jedno ministerstvo. Jedno by mohlo pripadnúť Smeru SSD a druhé huliakovcom. Možná rošáda môže vyzerať aj tak, že po odchode Rašiho do funkcie predsedu parlamentu by ministerstvo informatiky a regionálneho rozvoja obsadil najpravdepodobnejšie Peter Kmec a do funkcie podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov by Smer SSD postavil svojho kandidáta. Huliakovci stále požadujú ministerstvo životného prostredia, z ktorého však Tomáš Taraba nechce odísť a naviac sa mu tam pomerne darí. Do úvahy tak skôr pripadajú ministerstvá SNS, ako ministerstvo športu a cestovného ruchu, či možno ešte skôr ministerstvo kultúry.
Šachové figúrky sa posunú, dôjde k väčšej či menšej rošáde, no na stave sa nič podstatné nezmení. Nie všetci budú spokojní, a tak si vláda musí dať pozor, aby nedostala šach-mat. Je preto otázne, či koalícia vydrží celé štyri roky.
Záverom len malé odporúčanie pre nás všetkých
Doteraz mlčiaca väčšina a príčetní občania by mali spozornieť, mali by sa postaviť za obranu demokracie a svojich občianskych práv, inak skončíme ako spoločnosť veľmi zle.
Príspevok by som rád uzavrel myšlienkou mesiaca z Extra plus (Lenka Mayerová): „Pridajte sa k tým, ktorí budú pracovať v prospech Slovenskej republiky, a nie v prospech cudzích mocností alebo iného štátu, pretože sa nám ľahko môže stať, že nám vlastné územie ukradnú spod zadku.“
Jedna odpoveď
Dobrý deň.
Už som bol napísal v komentári k článku
“ Možnosti a limity majdanu na Slovensku “ aký je hlavný dôvod protestov na námestiach.
Teraz by som si vypožičal pre lepšiu ilustráciu toho, čo nás ešte pravdepodobne čaká, časovú postupnosť deja z antickej drámy.
Tak teda : 1. Úvod, 2. Konflikt, 3. Kríza,
4. Vyvrcholenie, 5. Obrat deja, 6.Rozuzlenie.
Teraz sa zrejme nachádzame niekde medzi krízou a vyvrcholením. Ale nádej tu je.
Veľmi záleží na tom, kedy k nám prestanú prúdiť money z USAID , alebo, ako sú ešte nimi naplnené zásobníky.
Lebo bez nich to nejde.
A samozrejme zaleží na odolnosti a výdrži
pána R. Fica a jeho okolia.
Pán J. Čarnogurský v istom článku vyzval na zabudnutie starých sporov a zomknutí sa vlastencov za záujmy Slovenska.
Tak to urobme.