Slovenská spoločnosť je stále viac polarizovaná a vzájomne sa z toho obviňujú koalícia s opozíciou. Viaceré udalosti uplynulých dní však naznačujú, ako je to v skutočnosti s pravdou, klamstvami a hoaxami v kontexte ich vnímania zo strany vlády, frustrovanej opozície a mainstreamových médií. Môžeme si to ukázať na faktoch súvisiacich s demonštráciami, s rozhodnutím Ústavného súdu SR k trestnému zákonu, v úvahách o vysielaní vojakov z krajín NATO a dodávkach moderných zbraní na Ukrajinu, či štvavých diskusiách okolo účasti našich hokejistov pôsobiacich v KHL na majstrovstvách sveta v našom, neviem či ešte stále bratskom, Česku.
Protivládne demonštrácie utíchli, aby znovu vzbĺkli
Po rozhodnutí Ústavného sudu SR (ÚS) o pozastavení účinnosti trestného zákona zostalo akési ticho. Reálne však možno predpokladať, že tento oheň sa rýchle opätovne rozhorí, veď frustrovaná opozícia sa ani po viac ako piatich mesiacoch nevie vyrovnať s volebnou porážkou. Bude sa aj naďalej pokúšať o zmenu výsledkov demokratických volieb, cielenú deštrukciu a majdanizáciu spoločnosti, a ak to bude možné, tak i o politický prevrat. V tomto období sa protesty dočasne zmenia na predvolebné mítingy straníckeho kandidáta PS, SaS a KDH Ivana Korčoka. Je zaujímavé, že výhradu vo svedomí, ktorú tak radi kresťanskí farizeji používajú v prípadoch, keď sa im to hodí, si v tomto prípade KDH neuplatňuje. Práve toto „principiálne“ hnutie chce v rozpore so svojimi hodnotami podporiť progresívno-liberálneho kandidáta, podporujúceho inakosť a LGBTI s jasnou a lokajskou proamerickou a probruselskou orientáciou.
Mimochodom, necelých 20 dní je v prezidentskej kampani ticho. Chápem všeobecne známeho a uznávaného Petra Pellegriniho, ale Ivan Korčok sa akosi ťažko, ak vôbec rozbieha. Snaží sa len Štefan Harabin, ktorému to nebude nič platné a Ján Kubiš bez reálnej šance na úspech. Ostatní outsideri – Danko, Matovič, Dubovský, Kotleba, Forró, Švec a Náhlik – asi nemajú záujem o prezidentský palác a pochopili, že okrem zviditeľnenia už nemá význam hrať toto divadlo. Jediné, na čo ešte všetci čakajú, sú televízne diskusie, v ktorých tiež nepôjde o programy a vízie pre Slovensko, ale len o vzájomné okydávanie. Toho však občan má plné zuby a nikoho to už nezaujíma.
Diskutabilné rozhodnutie Ústavného súdu SR o trestnom zákone
Ak by chcel niekto vyvolať právny chaos a neistotu, tak by to neurobil inak ako ÚS. Pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov, a to všetkých schválených zmien v trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov trestného poriadku. ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), súd nevyhovel. ÚS tak dal za pravdu Smeru – SSD a Hlasu – SD, pokiaľ ide o zrušenie špeciálnej prokuratúry a zatiaľ nevzniesol námietky ani voči skrátenému legislatívnemu konaniu pri schvaľovaní zákona. ÚS na strane druhej síce pozastavil účinnosť niektorých častí trestného zákona, no o ich protiústavnosti nerozhodol, a tak na jeho verdikt môžeme čakať niekoľko týždňov, ba i mesiacov. V prípade námietok ÚS ich vláda môže navrhnúť parlamentu upraviť, alebo zostanú v platnosti doterajšie ustanovenia zákona. Pri tomto zákone tak zlyhala prezidentka Čaputová, celá deštruktívna opozícia a žiaľ, ani ÚS sa nezachoval profesionálne.
Demagógia opozície vrcholí, ak hovorí o svojom víťazstve. Arogantný Šimečka, Kolíková s krvavými očami, či smiešny Gröhling hovoria o prefackaní Fica, vlády, či dokonca koalície vraj Ústavným súdom SR a 18-tisícmi „bratislavských krikľúňov“. Pritom ak bol niekto prefackaný, tak to bola práve PS a SaS vo voľbách, kde im vyťalo zaucho 1,2 milióna voličov koalície.
Na Ukrajine ide o oslabenie a vojnu proti Rusku
Vlnu hysterických výkrikov opozície proti Ficovi vyvolali jeho vyjadrenia pred samitom lídrov v Paríži o možnom vyslaní vojakov niektorých členských štátov NATO na Ukrajinu.
Prvú facku dostala PS a SaS najskôr od francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý priznal, že sa o tom niekoľko hodín na stretnutí predstaviteľov vlád vážne rokovalo, no nedošlo k dohode. Zároveň potvrdil, že niektoré členské štáty NATO uvažujú o individuálnom vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu. Môže si hovoriť kto chce, čo chce, aj vojenský hovorca a pätolizač opozície generál Macko, nie je to nič iné, ako nepriame zapojenie NATO do vojny proti Rusku.
USA a NATO, čo je vlastne to isté, hovoria o vojne na Ukrajine, do ktorej sa vraj nezapájajú, aby neeskalovali napätie. To im môže prehltnúť len politický analfabet a naša „skvelá“, bezduchá opozícia. Priamy dôkaz o opaku dostali práve teraz od nemeckej vlády, ktorá vyšetruje vážny únik ich armádnych informácií o možnom použití rakiet Taurus s dlhým doletom na Ukrajine. Pravosť tejto nahrávky nezvykle potvrdilo nemecké ministerstvo obrany. Dokonca v uniknutom rozhovore vysokých dôstojníkov letectva sa hovorilo aj o možných cieľoch ničivých rakiet Taurus, a to v Rusku, dokonca i ich možné použitie na Krymský (Kerčský) most a na samotnú Moskvu. Kyjev dlhodobo žiada o rakety Taurus, ktoré majú väčší dosah než britské rakety Storm Shadow, no nemecká vláda zatiaľ reaguje zdržanlivo. Potvrdzujú sa tak informácie, že krajiny NATO, najmä USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, ale i Poľsko dodávajú najmodernejšie zbrane Ukrajine aj s ich vojenskou obsluhou a toto sa dokonca stále stupňuje. Najskôr sa lídri krajín NATO zdráhajú, aby v konečnom dôsledku vyhoveli vojnovým štváčom a prezidentovi Zelenskému v zúfalej snahe o nemožnú porážku Ruska. Na Ukrajine je naša protivzdušná obrana S-300, najmodernejšie Patrioty, naše Zuzany, sú tam tanky Leopard, stíhačky Mig 29 a americké F-16 a ďalšie moderné útočné zbraňové systémy. Aj keď nemecký kancelár Olaf Scholz „zatiaľ vylúčil“ dodanie rakiet s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine z dôvodu potreby ich obsluhy nemeckými vojakmi, a tým i zapojenia Nemecka do tejto vojny, je len otázkou času, kedy sa tak stane. Podobné vyhlásenia boli zo strany Nemecka aj pri tankoch Leopard a zo strany USA a ďalších krajín NATO pri stíhačkách F -16 – a už sú tam. Zaklincoval to aj Emanuel Macron, keď vyhlásil „nič nemožno vylúčiť“.
Je smutné, ak sa do tohto vojnového šialenstva zapájajú aj naši susedia z Poľska pod vedením predsedu vlády Donalda Tuska a český prezident Petr Pavel a premiér Petr Fiala. Práve „premúdrelí“ Česi sa nám už miešali do predčasných volieb a radi poučujú Slovákov. Nuž je to ich suverénne právo, ale nech láskavo nevnucujú takýto názor tiež suverénnemu Slovensku či Maďarsku.
Najnovšie sa do kritiky Fica a slovenskej vlády zapojil britský veľvyslanec na Slovensku. Predpisuje nám, ako sa máme správať, no ani on nevidí za svoje humno, keď vtedajší premiér Británie Boris Johnson odhováral na začiatku vojny Zelenského od rokovania o mieri s Ruskom.
Šokujúce je, keď si najmocnejší lídri sveta neuvedomujú bezvýchodiskovosť situácie, nehľadajú diplomatické riešenia a namiesto toho balansujú na hrane tretej svetovej vojny. Zabúdajú na poučenie z histórie, keď po kapitulácii Nemecka viala nad Berlínom červená zástava s kosákom a kladivom. Ruského medveďa preto netreba dráždiť.
Ak teda niekto ako Fico a Pellegrini hovorí o potrebe mierového riešenia, je obviňovaný zo spojenectva s Ruskom, pritom fakty uvádzané Emanuelom Macronom či Olafom Scholzom denne poukazujú na pravdivosť ich slov a opodstatnenosť obáv zo súčasného vývoja vojny na Ukrajine.
Do politiky zaťahujú vojnoví štváči aj šport
Ďalším stretom opozície a koalície, podporovaným skorumpovanými médiami, sa stal šport, ktorý je v olympijskom ponímaní poslom mieru. Ide o účasť ruských, bieloruských a teraz i našich hokejistov pôsobiacich v ruskej KHL na majstrovstvách sveta v Česku. Aj keď ide o búrku v pohári vody, bolo by dobré vyjasniť si situáciu. Slovensko, žiaľ, nemá príliš veľa špičkových hokejistov, a tak na MS potrebujeme „každú nohu“. Napriek tomu nastal spor, keď Robert Fico a Peter Pellegrini podporili ich účasť v našom reprezentačnom tíme, ale spolitizovaná, či skôr zdegenerovaná opozícia je zásadne proti ich účasti na MS.
Nikomu u nás, v Čechách a už vôbec nie v USA akosi nevadí pôsobenie 51 ruských špičkových hokejistov v NHL, kde si ich nevedia vynachváliť.
Do tohto nášho výsostne vnútorného sporu sa znovu miešajú Česi, ktorí by chceli diktovať, kto má a kto nemá reprezentovať Slovensko. Nepoučili sa z fiaska s brankárom Júliusom Hudáčkom, ktorého vyštvali z Kladna, aby následne exceloval v nemeckom klube Frankfurt Löwen. Nemci nemajú problémy s hráčmi z KHL, Američania s Rusmi v NHL, to len Česi a naši šialenci z opozície chcú byť pápežskejší ako pápež.
Opozícia ani náš mainstream nerešpektuje, tak ako pri iných otázkach, vôľu občanov. Tí sa podľa prieskumu až vo viac ako v 63 percentách celkom jednoznačne vyjadrili v prospech účasti našich hokejistov z KHL na MS v Česku oproti 26 percentám respondentov, ktorí boli proti ich účasti na MS. Bude zaujímavé sledovať, ako sa rozhodne Slovenský zväz ľadového hokeja a či nepodľahne mediálnemu tlaku, rusofóbom a vojnovým štváčom.
Podobne je to i v prieskume o účasti Rusov a Bielorusov na MS v Česku, kde podporuje ich účasť viac ako 60 percent a proti je len 26 percent Slovákov. Zdá sa, že ľudia sú oveľa múdrejší, ako niektorí politici a fanatici snažiaci sa zaťahovať politiku aj do športu či kultúry.
Aj v účasti – zdôrazňujem našich slovenských hokejistov dočasne pôsobiacich v KHL na MS – je zásadný rozdiel v názore relevantných prezidentských kandidátov, keď jednoznačne za je Peter Pellegrini a jasne proti Ivan Korčok. Ale to sa od názorového chameleóna Korčoka dalo čakať.
Vnímanie polarizácie spoločnosti je rozporuplné
Ak sleduje pozorný občan politiku po predčasných voľbách a zhrnie si fakty, tak pochopí, že za šírenie nenávisti a polarizáciu spoločnosti sú zodpovedné najmä opozičné strany PS, SaS, KDH, OĽaNO (Slovensko) spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou a mainstreamovými protivládnymi médiami. Opozícia namiesto toho, aby si počkala štyri roky na ďalšie voľby a dovtedy urobila aspoň niečo v prospech Slovenska, na dennej báze rozdúchava vášne, bezhlavo útočí na vládu, blokuje a sabotuje riešenie problémov občanov.
Kedy a ako sa to skonči, nik nevie. Slovensko tak môže ešte dlho trpieť.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
