Blížia sa Vianoce, sviatky pokoja a mieru, no bieda politiky v rovnakej intenzite pokračuje, politický boj neutícha a nemá žiadne prázdniny. Od politického a ekonomického prevratu v novembri 1989 sme svedkami trvalého poklesu morálky v spoločnosti a devastácie politiky. Istým bodom zlomu a smerovania politiky ku dnu boli voľby v roku 2020 a pôsobenie Matovičovo-Hegerovej vlády. Pravda, ani dnes to, žiaľ, nie je oveľa lepšie a vojna medzi politickými stranami, ako i v ich vnútri pokračuje na úkor občanov.
Z mnohých súčasných politikov sa stali obchodníci a kšeftári s populistickými sľubmi. Ich jediným cieľom je neraz len osobný prospech, prospech ich rodín, priateľov a politických súputníkov. Zo služby občanom, ako sa honosne nazýva politika, sa stal výnosný biznis rôznych záujmových skupín. Občan je pre nich až na poslednom mieste, pravda okrem volieb, keď ho ospevujú, keďže ho potrebujú.
Predvianočnú atmosféru narúšajú okrem frustrovanej a deštruktívnej opozície burcujúcej negatívne emócie a stále túžiacej po moci aj nekonečné hádky v koalícii, ako i výpovede lekárov. Tie vyprovokovalo Lekárske odborové združenie (LOZ), vedené Petrom Visolajským, svojimi extrémnymi požiadavkami najmä na zvyšovanie platov. Koalícia svojimi nezhodami a hádkami už obťažuje občanov. Preto o pokoji a zmierení v duchu našich tradičných Vianoc nemožno ani len snívať.
Vianočná dohoda ako príklad schopnosti dohodnúť sa
Malý návrat do minulosti. V decembri 1943 bola podpísaná Vianočná dohoda medzi ideovo a politicky znepriatelenými stranami v záujme vytvorenia Slovenskej národnej rady (SNR) a zjednotenia boja proti fašizmu. Len pripomínam, že historický dokument podpísali takmer všetci predstavitelia protifašistického hnutia na Slovensku. Boli to za komunistickú stranu Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko, Rudolf Fraštacký a Martin Kvetko.
Dohoda vznikla počas druhej svetovej vojny a bola rozdelená do dvoch častí, prvá sa vzťahovala na vznik a činnosť SNR, ktorá mala za úlohu viesť protifašistický odboj a druhá časť dokumentu sa orientovala na vznik budúcej Česko-slovenskej republiky na princípe rovnosti slovenského a českého národa.
Politici z komunistickej strany a občianskych skupín dokázali v ťažkých vojnových časoch spolupracovať, no dnešní egoistickí politici – či len politické kreatúry – nie sú toho schopní. Sú nepoučiteľní, nevedia sa spojiť za spoločný cieľ a spolupracovať v záujme riešenia problémov občanov.
Neschopnosť politikov podpísať novú Vianočnú dohodu
Mnohí súčasní politici Vianočnú dohodu, mimochodom tak ako iné historické udalosti, z ktorých by sme sa mohli a mali poučiť, vôbec nepoznajú. Preto aj namiesto predvianočného zmierenia stupňujú napätie a nenávisť v spoločnosti. Nejde len o nevraživý súboj a neľútostný boj medzi opozíciu a koalíciou, ale i o bratovražedný zápas v samotnej koalícii. Už tu nemáme len trojčlennú koalíciu Smeru SSD, Hlasu SD a SNS, ale i trojčlennú skupinku vydierajúcich Huliakovcov a zatiaľ dvoj-, trojčlennú partiu rebelujúcich Migaľovcov.
Týmto skupinkám nejde ani zďaleka o občanov a riešenie ich potrieb, ale len o ich osobný prospech a prospech ich blízkych. Huliakovci stále chcú jedno ministerstvo, a to buď životného prostredia, alebo cestovného ruchu a športu, ako i podiel na moci. Žiadne konkrétne požiadavky na zlepšenie života ľudí nemajú, okrem banálneho zvýšenia dotácií pre včelárov, rybárov a poľovníkov. Dosť málo pre „hej“ Slovákov. Je smutné a pre predsedu SNS Danka symptomatické, že si nedokáže s touto odbojnou partičkou sadnúť a dohodnúť sa. Dohody boli od počiatku v tomto zlepenci národných, nacionalistických a kresťanských ministrán zle nastavené. Teraz, akokoľvek je Huliak nesympatický, hochštapler a nie politik, by mu mal Danko vzhľadom na výsledky volieb vyhovieť.
Andrej Danko, ktorý je prapríčinou problémov v koalícii namiesto toho, aby riešil situáciu v SNS, útočí na Hlas SD a zverejňuje svoje konšpiračné názory hraničiace so šialenstvom: „Tu niekto sleduje, aby položil Roberta Fica, aby tu bola úradnícka vláda.“ Za rebéliou poslancov Hlasu SD a Huliakovcov je vraj Peter Pellegrini a Tomáš Drucker, ktorí chcú rozbiť koalíciu a vytvoriť úradnícku vládu. Danko viní prezidenta aj za problémy v SNS s Huliakovcami a za útoky Migaľa na SNS. To je však výplod chorej Dankovej mysle. Rozklad koalície sa takto stále viac prehlbuje a žiaľ, Robert Fico zatiaľ stále mlčí a nič nerieši.
Nekonečná sága sa odohráva pri voľbe predsedu parlamentu, aj keď je z koaličnej zmluvy úplne jasné, kto ju má obsadiť. Má to byť kandidát, ktorého vyberie Hlas SD. Po trištvrte roku je to viac ako trápne, je to hanbou koalície a bez ohľadu na jej taktiku dôkazom jej neschopnosti. Voľby viacerých funkcionárov a členov rád sa tiež neustále odkladajú. Teraz by to chceli riešiť až na februárovej schôdzi národnej rady! Tam by mali na návrh opozície odvolávať aj ministra vnútra Šutaja Eštoka, čo je, samozrejme, nepriechodné a dalo by sa tomu predísť jeho voľbou za predsedu NR SR. To by však museli koaliční lídri myslieť.
Podobne ako Huliakovci, i keď nie tak agresívne, sa chová skupinka poslancov Hlasu SD okolo Samuela Migaľa. Títo rebeli opakovane zablokovali parlament pri zákone o športe, požadujúc viac financií pre novovznikajúci „šport“, v ktorom pôsobí dcéra Migaľa. Výhrady mali a nepodporili ani taký vážny zákon, akým je zákon o dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Huliakove a teraz už i Migaľove kamikadze vedie k rozkladu koalície a k odpútaniu pozornosti od riešenia pálčivých problémov občanov.
Riešenie napätia v koalícii sa odkladá na neurčito
Rokovania Národnej rady potvrdzujú rastúce napätie, presnejšie krízu v koalícii napriek tomu, že dôležité vládne návrhy zákonov sú zatiaľ schvaľované spravidla nevyhnutným počtom 76 hlasov poslancov. Takto sa však dlhšie obdobie reálne vládnuť nedá. Nezmieriteľní rivali Danko a Huliak sa celkom iste nedohodnú a Šutajovi Eštokovi sa jeho traja, či štyria poslanci vymykajú spod kontroly a hlasujú si, ako chcú.
O problémoch a nestabilite v koalícii svedčí nielen neustály odklad riešenia personálnych otázok, ale i presúvanie zákonov, na ktorých nie je dohoda, na ďalšie schôdze. Tak to je s návrhom novely zákona o športe a fonde na podporu športu, infozákone s jeho pokutami, zákone o mimovládkach a ich lobingu, ako aj uznesením k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra. Donekonečna sa odkladá voľba predsedu parlamentu, odvolávanie Huliaka z predsedu výboru a Šutaja Eštoka z funkcie ministra, ktoré boli presunuté na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 4. februára 2025. Dúfajme, že po Silvestri všetci vytriezvejú a začnú sa správať ako zodpovední politici!
Premiér Robert Fico zatiaľ úspešne rieši najpálčivejšie problémy občanov, ako sú ceny energií, ktoré sa nebudú zvyšovať vďaka, žiaľ, celoplošným dotáciám, či ľudovo povedané „cez helikoptérové peniaze“ vo výške 235 miliónov eur. Darí sa mu rozvíjať investičné projekty a spoluprácu so strategickými partnermi v Číne a Brazílii, no zároveň, žiaľ, podporuje aj Kaliňákove až nezmyselné zbrojárske nákupy. Koaličnú vojnu necháva Fico na jej aktérov, necháva ju „vyhniť“. Vyhovuje mu súboj SNS s Huliakovcami a Hlasom SD, na čo však môže v konečnom dôsledku škaredo doplatiť. Neustále spory a hádky v koalícii idú už totiž občanom na nervy podobne ako tie za Matovičovej a Hegerovej vlády. Ich aktéri Danko, Huliak a teraz aj Migaľ, sa nedokážu dohodnúť a Ficovi sa to môže vypomstiť. Bolo by preto potrebné, aby sám premiér buchol do stola, urobil rázny rez a priviedol rebelov k rozumu podpísaním akejsi novej „Vianočnej dohody“.
Ako sa z odborára stal agresívny politik
Politika nie je len o opozícii a koalícii, ale v poslednom období i o zdravotníctve. Už tretí mesiac traumatizuje predseda LOZ Peter Visolajský celú spoločnosť svojimi prehnanými požiadavkami, z ktorých viaceré nemajú s odborárskou prácou nič spoločné. Odvoláva sa na Memorandum z roku 2022, podpísané s bývalou vládou, ktorej predstavitelia hovoria, že poriadne ani nevedeli, čo podpisujú. Samotnému Visolajskému ako aktívnemu podporovateľovi testovania a očkovania sa za Matovičovej a Hegerovej vlády darilo, a tak sa uspokojil so sľubmi a bol ticho. Dnes ide o štvavú kampaň a politikárčenie predsedu LOZ, ktorý sa stará len o platy lekárov a pacienti ho nezaujímajú. Podstata nie je v samotných požiadavkách na zlepšenie zdravotníctva, ktoré sú všeobecne vládou podporované a akceptovateľné, ale výsostne len a len vo zvyšovaní platov lekárov. Tí sú však už dnes slušne odmeňovaní a bol im navrhnutý kompromis zvýšenia miezd o 6,7 percenta. To im však nestačí a tvrdohlavo trvajú na zvýšení o 9,6 percenta. Akosi sa nehlásia k faktu, že mnohí lekári popri práci v nemocniciach majú viaceré úväzky a súkromnú prax. To, že celý národ šetrí pri konsolidácii verejných financií, ich nezaujíma. Okrem platov, ktoré sú ich hlavnou požiadavkou, chcú cez jednotlivé body memoranda riadiť celé zdravotníctvo. Navyše po splnení časti ich požiadaviek prichádzajú s ďalšími a ďalšími bodmi a dávajú vláde ultimáta. Ak sa Visolajský chce podieľať na riadení štátu nech, nech sa nehrá na odborára a založí si politickú stranu, či vstúpi medzi opozičných „výtečníkov“, kde ho iste privítajú. Svojím charakterom patrí k Jaroslavovi Naďovi či Michalovi Šimečkovi a Branislavovi Gröhlingovi, kde pri najbližších voľbách možno aj skončí.
Názory ľudí na zdravotníctvo sú tak ako na politiku rozdelené takmer na polovicu. Podľa prieskumu agentúry NMS s požiadavkami lekárov rozhodne nesúhlasí, alebo skôr nesúhlasí 44 percent respondentov, 39 percent skôr, či úplne súhlasí a 16 percent opýtaných sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť. Inak povedané, vydieračské požiadavky neakceptuje väčšina ľudí, ktorá zároveň žiada, aby sa 3 300 lekárov, ktorí podali výpovede vrátili k lekárskej etike a Hippokratovej prísahe a k morálnemu správaniu lekárov. Pokiaľ ide o prístup lekárov k pacientom, tak len 6 percent opýtaných si myslí, že sa zlepšil, ale až polovica respondentov tvrdí, že sa nezlepšil, je stále ten istý a dokonca 20 percent považuje vzťah lekárov k pacientom za horší.
Možno žijem v „inej“ komunite, ale vo svojom okolí nepoznám človeka, ktorý by neodsudzoval požiadavky LOZ, osobitne na zvyšovanie platov lekárov a aroganciu Petra Visolajského.
V podobnom duchu apeluje na lekárov aj prezident republiky Peter Pellegrini a žiada lekárov, aby od januára neodišli z nemocníc a od svojich pacientov, pričom dodal, že na január chce zvolať okrúhly stôl o smerovaní zdravotníctva.
Z odborára Petra Visolajského sa za posledné mesiace stal agresívny politik vydierajúci nielen vládu, ale najmä pacientov, ktorých si berie za rukojemníkov. Preto je prijatie zákona o dostupnosti zdravotnej starostlivosti viac ako opodstatnené. Ak si lekári, ktorí, mimochodom, vyštudovali na Slovensku za peniaze daňových poplatníkov, nebudú plniť svoje základné poslanie, treba ich primerane postihovať.
Bolo by hádam vhodné prijať ich výpovede a nechať ich ísť do zahraničia, kde by možno dostali vyššie platy, no ich životné náklady by sa výrazne zvýšili. Nuž a tých, o ktorých majú nemocnice záujem, by bolo treba presvedčiť a primerane ohodnotiť. To by bolo spravodlivé.
Zákon o zabezpečení zdravotnej starostlivosti, ktorý už prezident podpísal, bol prijatý aj napriek vydieraniu politického odborára Visolajského. Zvíťazil zdravý rozum a zodpovedný prístup vlády. Vyhlásenie mimoriadnej situácie je však len krajnou možnosťou, ktorá nemusí nastať, ak dôjde k dohode.
Na zabránenie kolapsu zdravotníctva je potrebná dohoda, pravda, oboch strán. Napriek snahám a ústretovosti mimoriadne kompetentného a aktívneho ministra zdravotníctva Kamila Šaška druhá strana nereaguje a LOZ prostredníctvom svojho predsedu vyhrocuje situáciu. Minister predstavil 16 z 18 opatrení, ktoré sú splnené či v plnení. Reakcie Visolajského však potvrdzujú, že sa s ním jednoducho nedá vyjednávať. Aj tu by malo platiť pravidlo, že s teroristami, ktorých tu našťastie nemáme, ale ani s vydieračmi sa nevyjednáva…
Čo nás čaká v roku 2025?
Podľa vyjadrenia opozičných poslancov a predsedov strán Michala Šimečku, Branislava Gröhlinga a Milana Majerského, ale i Andreja Danka z koaličnej SNS vo víkendových reláciách nás nečaká nič dobré. Má to byť chaos, deštrukcia spoločnosti, vraj „Ficova drahota“, útoky na menšiny (myslia tým dúhové), na spolitizované mimovládky, korupcia a znižovanie životnej úrovne občanov. Podľa opozičných strán všetko zlé! Tragédiou je, že ešte stále šíria strach a nenávisť, ďalej rozdeľujú spoločnosť. Ani jeden z lídrov opozície nepovedal, čo on či jeho strana urobí pre odstránenie negatívnych javov v spoločnosti a zlepšenie života občanov.
Optimistickejšie vidí nový rok prezident Peter Pellegrini, predstavitelia strany Smer SSD a Hlas SD. Tí aj pomenovali, čo všetko chcú v prospech ľudí na Slovensku urobiť. Dúfajme preto, že aspoň vláda nesklame občanov a bude napĺňať vládny program v prospech lepšieho a dôstojnejšieho života ľudí na Slovensku. Je tu ešte jeden pozitívny fakt, a to, že napriek rozhádanosti politikov úradnícka vláda a ani predčasné voľby neprichádzajú do úvahy, je tu totiž ešte skúsený štátnik Robert Fico.
Odporúčal by som opozícii, ale i koalícii, aby aspoň pred Vianocami neotravovali ľudí svojou politikou. Bolo by načase utlmiť emócie a snažiť sa o zmierenie a pokoj v rodinách, na pracoviskách i v občianskom živote. Od súčasných politikov ťažko možno niečo pozitívne očakávať, rovnako, ak sme realisti, nepomôže ani Ježiško, Dedo Mráz, ani Santa Claus, a tak nám nezostáva nič iné, len si popriať pevné zdravie a veľa osobnej aktivity v prospech zlepšenia kvality života v našich rodinách, medzi priateľmi i v celej spoločnosti.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Jedna odpoveď
Mne sa to javí tak, že Robert Fico šetrí energiu a chráni si svoje duševné rozpoloženie (duševnú kondíciu). Veď A. Danka, od ktorého to začalo, „neprerobí“. Ďalší „národniar“, R. Huliak je prostoduchý vidiecky vyskočko a náhodný človek vo veľkej politike. Takých je tam samozrejme viacej a vo všetkých politických stranách. V tejto politickej komédii samozrejme stále a nekompromisne víťazí I. Matovič so svojim Slovenskom – na tú skupinku komediantov nikto nemá, tí boli a sú extra kategória.
Doteraz som nepochopil, prečo pri Huliakovi stojí tak blízko taký Pavol Ľupták (?). Ten má naviac a škoda, že sa nezviditeľňuje pri ekonomických témach a problematike štátneho rozpočtu. Bolo by to lepšie a užitočnejšie. Robiť politikárčenie v štýle „Sme traja a pýtame si jedno ministerstvo“ – tak to je naozaj „ujeté“ (!?!). Alebo majú za sebou silných sponzorov (investorov) v pozadí a táto trúfalosť má iný hnací motor než je len rozum jedného poľovníka s manierami vidieckeho politika (?).
SNS sa už dávnejšie vybrala cestou, že „národovci“ ktorý držia liace SNS sú stranou oligarchických záujmov a ostatné je len verejné divadlo. Lenže túto dvoj-hru nevie A. Danko robiť kultivovane a potom je aj prirodzených dôsledkom, že jeho blízoruké (egocentristické) myslenie sa dostáva do sporu a rozporu so svojím okolím. Platí sa daň aj za to, že A. Danko sa neunúval budovať SNS v kvalitnej celoslovenskej regionálnej štruktúre so zdatným centrom a aj dôsledne vyberať osoby (kvalitatívne) vhodné aj do veľkej politiky. Metóda obsadzovania osôb od sponzorov (zopár investujúcich oligarchov) a na poslednú chvíľu pred voľbami, je tá najjednoduchšia ale aj najmenej spoľahlivá taktika. Jej riziká sa teraz prejavujú vo viacerých negatívnych dôsledkoch a následkoch. Skupinka „Národnej koalície“ (troch prekrúžkovaných) ako doplnenie a prílepok hovorí (aj) o mizernej vnútrostraníckej práci predsedu SNS, ktorý nevyužil čas 4-ch rokov v opozícii, aby z SNS čosi modernejšie a zdatné vybudoval. Ale možno také (kreatívne) vlohy ani nemá a viac príznakov nasvedčuje tomu, že sa len „vezie“ na vlnách minulosti a zotrvačnosti, a zrejme si ani dosť dobre neuvedomuje, že SNS sa už znova šinie po ceste politického úpadku. To sa jasnejšie ukáže a potvrdí za krátky čas, ale signály hovoria, že voliči sa už preskupujú od SNS k Republike a niečo aj ku KDH. A. Danko už natoľko stratil na dôvere, priazni a popularite, že už to teraz sotva nejako napraví.
Takže zas sa potvrdzuje, že veľká politika je hra s bumerangami. Egocentristická namyslenosť a veľkohubosť bez (dostatočného) rozumu a komunikačného taktu (sociálnej empatie) vedie ku politickému úpadku a krachu. Chyby nezanikajú len tak samy po sebe ale sa hromadia na jednu kopu. Začalo to veľmi divným, iracionálnym a neférovým manévrom tlaku voči kandidátovi na prezidenta, P. Pellegrinimu, že on (A. Danko) nemusí dať pokyn „svojich voličom“ (akoby to boli veci a on ich vlastnil), aby ho (P. Pellegriniho) volili za prezidenta a on im môže dať aj pokyn iný. Bolo zjavné, že stratil alebo nemá zmysel pre politické reálie. No a odvtedy A. Danko len ďalej „boduje“. Prejavil sa, že je pričasto (len) umelým kreátorom. Agregovaným výsledkom je strata dôveryhodnosti a prepad verejnej politickej popularity jeho SNS pod 3%. Kým v minulosti boli vo vedení SNS aj nejakí intelektuáli, tak teraz sú tam ľudia s menším rozumom. Zopár svetlých výnimiek nič neznamená a nič nezachráni, lebo sú prekrytí a zatienení masívnosťou pretlaku myšlienkových barbarov. Je to však zároveň aj veľavravná vizitka sponzorov (investujúcich oligarchov) v pozadí. (Majú tak takých ľudí, akých tam chcú mať.). Môže sa aj stať, že prebiehajúce procesy dovedú k vzniku tak vyhrotenej a neudržateľnej situácie (destabilizácie), že bude nutné vystriedať Danka Tarabom (alebo prichádza do úvahy aj niekto iný ?).
Robert Fico má v tejto veci celkom dobrý a triezvy odhad, že najlepšie bude, keď si tento svoj katarzický vnútorný boj zvedie SNS sama so sebou (aj s vlastným prílepkom nezaradených poslancov v „Národnej koalícii“) – on medzi nimi arbiter nechce byť a nebude (pokým sa dá zachovať odstup). Je predsa všeobecne známe, že s nemúdrymi ľuďmi je „těžké pořízení“ a poväčšine aj márne úsilie, lebo ľudská hlúposť vie byť nekonečná, silne zacyklená a opakujúca sa. Prerobiť ľudí (z nemúdrych na múdrych) sa len tak nedá. Takže „každému co jeho jest“.