V primitívnom politickom boji rivali, aj keď prehrajú, falošne tvrdia, že vyhrali. Ak by totiž prehru verejne priznali, oslabili by svoju pozíciu. Preto vytvárajú narácie, ktoré ich majú ukázať v lepšom svetle. Čierne maľujú na bielo, a naopak. Priznať si chybu v politike sa neodpúšťa a má to samovražedné následky oveľa viac než v inej oblasti.
Je však znakom úplne inej kultúry, ak sa politický subjekt prihlási k svojím činom a zoberie za ne plnú zodpovednosť. A to aj v prípade, ak výsledky jeho politickej akcie nedopadli podľa želania či očakávania. Takýto postoj treba brať ako znak kvality politického subjektu.
A ešte inak je to s občanom. Ten, kto prehral v tomto referende, sme my, občania. Povedané športovou terminológiou: strelili sme si gól do vlastnej bránky. Ale môžeme dodať: zápas sa ešte neskončil a treba ho otočiť! Vyrovnať a potom skórovať ešte aspoň raz!
Po prvé, neplatný výsledok referenda znamená, že máme veľký problém vo vzťahoch medzi občanmi a štátom. Referendum dáva občanovi do rúk reálny nástroj rozhodnúť o predmetnej veci (referendovej otázke), ktorá sa týka štátu, teda všetkých občanov. Dáva fakticky občanovi do rúk pre tento prípad štátnu moc. Ak to občan nevyužije alebo to odmietne, ponecháva daný problém nevyriešený.
V tomto prípade išlo o problém umožniť konať mimoriadne voľby aj mimo termínu riadnych volieb, čo je potrebné mať zakotvené v ústave štátu. Takúto ústavnú zmenu môžu vykonať len ľudia — či už občania (ktorých má byť zo zákona viac než 50 % oprávnených voličov) alebo politici (tiež viac než 50 % poslancov parlamentu) —, ktorí chápu, že takáto zmena ústavy je správna, zdravá a oprávnená, keďže doteraz v ústave nefiguruje. Môže byť riešením politickej krízy, ktorá nastala teraz, ale môže nastať kedykoľvek. Výsledok referenda ukázal, že takýchto občanov u nás zatiaľ dostatok nemáme. A poslancov parlamentu? Ak by sme ich mali a oni by to chápali, dávno by to boli urobili aj bez referenda.
Po druhé, neplatný výsledok referenda znamená, že odvolaná, nefunkčná a nekompetentná vláda tu môže ďalej, nevedno koľko mesiacov ešte šafáriť, rozkladať štát, ohrozovať krajinu a nás, občanov. To je ešte horšie, ba najhoršie zo všetkého.
Výsledok referenda je teda tristný najmä pre nás občanov a pre náš štát, nie pre nejakú politickú stranu. Pretože ukázal, že ako občania nemáme dostatočný záujem o svoj štát, nechceme riešiť jeho, a teda svoje problémy. Problémy svojho štátu ponechávame „naverímboha“ komukoľvek a sami chceme sa starať iba o svoje problémy. Každý sám o svoju rodinu, živobytie, biznis, zaslúžený, aj keď obmedzený a neistý pokoj. Lenže práve v tom spočíva náš kardinálny omyl. Akoby nám chýbal pojem „spoločného domu“, ktorým je práve ten štát. Tak ako štát potrebuje svojich aktívnych a zodpovedných občanov, aj občania potrebujú svoj kompetentný a spoľahlivý štát. Potrebujú vládu v tom štáte, ktorá tu je pre nich, nie sama pre seba či pre niekoho iného. Ako občania, ktorí sú štátotvorní — čo sme dokázali pred 30 rokmi — máme čo robiť, aby sme toto chápali a podľa toho konali. Inak sa môže stať, že popri starosti o svoje vlastné súkromné domy a domovy — čo je, samozrejme, úplne oprávnené a pochopiteľné pre každého — nám náš „spoločný dom“ jedného pekného dňa spadne na hlavu!
Môže byť občan kritický nielen k štátu, ale aj k svojim spoluobčanom? Môže jednotlivec kritizovať svoje vlastné spoločenstvo? To nie sú otázky povestného „Rádia Jerevan“, ktoré by odpovedalo po svojom: „Môže, nech len to skúsi…“ Nie, sú to celkom normálne a legitímne otázky, ktorí si môže položiť každý z nás. Správna a zdravá odpoveď znie: nielen môže, ale aj by mal! Iba kritická a otvorená diskusia nás môže posunúť ďalej. Samozrejme, inteligentná a demokratická diskusia, žiadne nadávanie, „hejtovanie“, odsudzovanie, hrubé osočovanie, grobianstvo atď. Zdôrazňujem: iba inteligentná a demokratická diskusia o všetkých otázkach a problémoch. V záujme nášho „spoločného domu“.
