Klub Nového slova tridsaťpäťročný

Myšlienkou založiť Klub Nového slova som sa začal zaoberať v niektorý z pohnutých novembrových či decembrových dní roka 1989. Mal sa stať nástupcom redakčných besied „s múdrymi hlavami“, ktoré nám, ako vravel šéfredaktor Leopold Podstupka, mali pomáhať „dobíjať baterky“. V nových podmienkach obohacovať stránky Nového slova o nových autorov, nové témy, nové podhľady a v neposlednom rade aj učiť sa viesť dialóg s názorovými oponentmi.

V úvodníku prvého čísla Nového slova roka 1991 som o svojej predstave pôsobenia Slova písal: „Ak nebudú iné obmedzenia, ak naozaj pôjde o súťaž, korektný zápas intelektu, môžeme čestne obstáť pri formovaní a rozvíjaní demokratickej pluralitnej spoločnosti. Z akých pozícií chceme do tejto súťaže vstupovať?

Ako samostatný ľavicový týždenník, ktorý bude okolo seba grupovať takto orientovanú inteligenciu všetkých prúdov a všetkých sympatizujúcich, týždenník, ktorý bude s týmto myšlienkovým potenciálom vstupovať do dialógu, diskusie či polemiky s ostatnými spoločenskými silami.“

Už 16. januára 1990, bez jedného dňa dva mesiace po 17. novembri 1989 – bola zakladajúca schôdza klubu ešte ako neformálneho združenia. Do júna 1990 tento neformálny klub pripravil deväť besied, v júni sa rozhodlo o vytvorení občianskeho združenia Klub nového slova. Oficiálnym občianskym združením sa klub stal 18. októbra po schválení stanov MV SR, zakladajúce zhromaždenie sa uskutočnilo 28. novembra 1990.

Vysvetlenie k názvu. V prvých stanovách bol uvedený názov o. z. Klub nového slova v Bratislave. Zhromaždenie klubu 19. decembra 2001 schválilo zmenu stanov a názvu Klubu nového slova v Bratislave na Klub Nového slova, ministerstvo vnútra vzalo uvedenú zmenu na vedomie 21. augusta 2002.

Na zakladajúcej schôdzi toho 16. januára 1990 – všimnite si ten starý názov schôdza – sa hovorilo o zmysle a poslaní klubu. Pritom zúčastnení mali na mysli neformálne stretnutia, výmeny názorov, diskusie bez zápisníc a uznesení… aj s pohodovým posedením pri káve, prípadne pohári vína (aj nás čoskoro niektorí spolupútnici označili za salónnych ľavičiarov či červenú šľachtu)…

Na dnes už zažltnutej prezenčke zakladajúcich účastníkov môžeme čítať mená: Ján Bunčák, Edita Bauerová, Rastislav Tóth, Libor Lubelec, Eduard Bárány, Svätopluk Zeman, Milan Ftáčnik, Milan Šikula, Ivan Okáli, Peter Weiss, Ján Drgonec. Z redakcie sa zúčastnili: Emil Polák, Marián Leško, Martin Suchár, Ján Riška, Peter Lelovič, Ružena Wagnerová, Jaroslav Lajda a Alena Sedláková.

Z týchto účastníkov už dnes nie je nikto členom klubu: viacerí sa s líniou Nového slova a teda aj klubu rozišli, mená si zrejme každý vie doplniť sám, s ďalšími sme sa rozlúčili naveky.

Zo stručného zápisu ustanovujúcej schôdze: ide nám o ujasnenie stanovísk, teoretické objasňovanie vecí, ľudia musia mať pocit, že sa tu niečo robí, že k niečomu prispievame. Všetci zdôrazňovali, že klub musí byť otvorený, dátum a miesto stretnutia zverejnené v časopise, aby sa schádzali ľudia – ktorí majú záujem – rozmanitých zameraní. Zaznel návrh, aby klub dal výzvu na vznik podobných klubov po celom Slovensku – viacero klubov ľavicovej inteligencie vzniklo, a zrejme aj bez vplyvu Klubu NS. Hovorilo sa o tom, že široký diskusný klub by mal prispieť k objasneniu pojmu ľavice, dať dohromady ľavicovú inteligenciu, vrátane ľudí z kultúry, ale aj ľudí z exaktných vied, nezabúdať na študentov, získať na stretnutia ľudí typu Mlynářa, Šika, nadviazať medzinárodné kontakty s ľavicovými časopismi v Nemecku, Rakúsku… Peter Weiss hovoril o tom, že si treba ujasňovať, čo je to moderná ľavicová demokratická strana.

Ako občianske združenie

Združenie chcelo pôsobiť v piatich okruhoch. Prvým bola vnútorná činnosť, teda klubové besedy a semináre, záznamy z nich publikovalo Nové slovo. Len telegraficky niektoré mená vystupujúcich a besedujúcich, vrátane členov klubu: Ľubomír Lipták (predniesol stať Odťaté ruky, ktorá potom vyšla v Novom slove), Libor Lubelec, Ján Bunčák, Eduard Bárány, Svätopluk Zeman, Milan Šikula, Beloslav Riečan, Robert Roško, Ľubica Trubíniová, Boris Zala verzus Peter Weiss, Peter Staněk, Jozef Jablonický, Brigita Schmögnerová, Ladislav Hohoš, Jaroslav Fidrmuc, Štefan Drug, Jozef Košnár, František Mikloško, Ivan Laluha, Alojz Lorencz, Ľubomír Fogaš, Ľudmila Gajdošíková, Milan Ftáčnik, Ján Stena, Ján Tužinský verzus Peter Weiss, Milan Kňažko, Ivan Gašparovič, Ján Čarnogurský, Ľudovít Černák, Peter Jaroš, Ladislav Ballek…

Pôvodné logo klubu.

Druhým okruhom bolo podieľanie sa na organizácii podujatí pre širšiu verejnosť: išlo najmä o prednáškovú činnosť pre široký okruh záujemcov. Takými boli pamätné besedy s prof. Ivanom Svitákom v posluchárni Univerzity Komenského či v Športovej hale na Pasienkoch, míting v Parku kultúry a oddychu za účasti Zdeňka Mlynářa. To boli skutočne masové akcie, doba im vtedy veľmi priala.

Obľúbené boli aj plesy Klubu Nového slova, najprv v Junior hoteli a potom v Hoteli Kyjev. Na plese sa udeľovalo Pero Nového slova. Získali ho autori, ktorí v uplynulom roku svojou publicistikou posunuli časopis výrazne dopredu – napríklad Marián Leško, Vojtech Kondrót, Boris Kusenda, Ján Sopóci, Gabriela Rothmayerová, Anna Lenická…

K tradičným podujatiam patrí májový pochod k pomníku dvoch mladých červenoarmejcov nad Račou, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Bratislavy 4. apríla 1945. Vlani to bol už 32. ročník.

Ďalším podujatím boli stretnutia mladých autorov, združených okolo prílohy Nového slova Dielňa mladých, ktorú viedol básnik Vojtech Kondrót. Spočiatku sa autori stretávali v Bratislave, recitovali a hodnotili vlastnú tvorbu, odovzdávali si skúsenosti, a to v meniacej sa dobe aj životné, nielen tvorivé. Už v roku 1991 klub v spolupráci s Nadáciou V. Clementisa a Mestským úradom v Tisovci zorganizoval stretnutie mladých autorov v Tisovci pri príležitosti turistického pochodu Clementisovou cestou. Na tieto stretnutia nadviazala Mladá demokratická ľavica a z turistického pochodu sa stala tradícia. Do Tisovca v septembri ešte stále vedie cesta tých, čo si obľúbili podjesennú prírodu tisovského okolia, čo si ctia históriu, tradície a svoje korene. Pravda, dnes nechodia mladí autori, ale bývalí mladí ľavicoví demokrati a ich deti a vnuci.

Tretím okruhom bola prednášková činnosť v iných mestách a obciach na Slovensku. Niekoľko takýchto výjazdov v prvých dvoch rokoch sme absolvovali v Nitre, Lučenci, Šuranoch, Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Nitre, Humennom, Košiciach…

Štvrtý okruh – nadväzovanie kontaktov v zahraničí: pripravili sme napríklad stretnutie s prof. Herbertom Steinerom, vedúcim Dokumentačného strediska antifašistického odboja v Rakúsku, debatu s poľským sociológom Dr. Jerzym Mieleckým z Wroclavskej univerzity, či politikom a publicistom Mieczyslawom Rakovským. Najčastejšími zahraničnými hosťami klubu dodnes sú osobnosti z Českej republiky.

Piaty okruh – v roku 2015 klub vydal publikáciu Nezopakovateľné rozhovory – s už zosnulými hosťami Nového slova a Slova. V roku 2020 to boli dve knihy: Oľga Gáfriková: Leopold Podstupka. Povolaním šéfredaktor a Emil Polák: Ako sme (ne)robili perestrojku. Z diára šéfredaktora 1987 – 1989.

Ľudia klubu

Niektorí zakladajúci členovia sú dnes už členmi iných zoskupení. Mnohí hostia sa stali významnými činiteľmi, s niekoľkými sme sa navždy rozlúčili. No dodnes sa klub schádza. A aj po tridsiatich piatich rokoch sa zdá, akoby sme si kládli stále tie isté otázky: čo je ľavica, aká má byť ľavica, čo je úlohou ľavice? Pravda, dnes už dodávame, v dvadsiatom prvom storočí…

Pôvodné logo na farebnom pozadí, Slovo 2006.

Spočiatku podľa stanov, ktoré vypracoval Eduard Bárány, neskorší sudca Ústavného súdu SR, činnosť klubu riadil výbor volený valným zhromaždením, navonok ho zastupovali výborom volení dvaja konatelia. Ako konatelia sa vystriedali Libor Lubelec, Rastislav Tóth, Jaroslav Lajda, Peter Juza a ďalší.

Jozef Lysý sa členom Klubu stala v roku 1991 a v roku 1992 bol zvolený do klubovej rady, ako sa vtedy volal dnešný výbor, ktorého členom bol nepretržite až do svojho nečakaného odchodu v roku 2024… teda 33 rokov z dnes 35-ročnej existencie Klubu.

Jozef Lysý sa stal prvým a dlhoročným predsedom, keď valné zhromaždenie v roku 2001 schválilo zmenu stanov v tom zmysle, že klubová rada volí z spomedzi členov predsedu a podpredsedu. Vtedy bol za predsedu zvolený Jozef Lysý a za podpredsedu Martin Krno. V tomto tandeme pôsobili až do odchodu Jozefa Lysého, ktorému Za tie roky „prešlo rukami“ okolo 500 klubových podujatí.

Je príznačné, že klub sa nikdy neschádzal v redakcii. Prvé stretnutia boli v budove vinárskych závodov nad Hlavnou stanicou, neskôr nás na niekoľko rokov prichýlil bufet Reduty, niekoľko rokov to bolo Slovenské národné múzeum, neskôr Klub novinárov.

Ak som dobre „listoval“ Slovo, 5. decembra 2007 sa prvý raz klub stretol v priestoroch Inštitútu ASA – Analýzy, Stratégie, Alternatívy na Gunduličovej 12 v Bratislave. Na pozvánke je ako organizátor iba klub, no postupne sme sa organizačne spojili a ak nepribudol ďalší partner, na podujatia pozývali Inštitút ASA a Klub Nového slova.

Na čele klubu bol stále ten istý Jozef Lysý, v Inštitúte ASA sa za tie roky spolupráce vystriedali ako partneri Peter Juza, Ivan Roháľ-Iľkiv a dodnes pôsobiaci Martin Muránsky, ktorý je aj členom výboru klubu..

Pri zmienke o stretávaní klubu v priestoroch ASA nemôžem opomenúť Jarmilu Procházkovú, ktorá nám dlhé roky pomáhala vytvárať príjemnú atmosféru. Pri jej osemdesiatke v januári 2014 som jej gratuloval s narážkou na „matku pluku“ ako „matke klubu“. A ešte aj teraz sa zúčastňuje na klubových podujatiach.

Okrem Inštitútu ASA klub pri organizovaní podujatí spolupracoval (s Ústavom politických vied SAV – Miroslav Pekník, najmä podujatia o slovenských osobnostiach a publikáciách o nich, a s Futurologickou spoločnosťou na Slovensku – Ladislav Hohoš) s Univerzitnou knižnicou, Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Maticou slovenskou, Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov.

Čo zostalo zo zámerov

V podstate základ našej činnosti od začiatku, teda najmä podujatia – prednášky a besedy s ľuďmi, ktorí nám majú čo povedať, prezentácie nových kníh, semináre pri príležitosti jubileí ľavicových osobností, stretnutia s veľvyslancami spriatelených krajín, májový pochod na Malý Slavín a septembrový pochod v Tisovci Clementisovou cestou. Netreba zabudnúť ani na vianočnú či novoročnú kapustnicu.

V úvode som napísal, že klub by nám v neposlednom rade mal umožniť aj viesť dialóg s názorovými oponentmi.

Že sa to dalo, svedčia už uvedené mená viacerých hostí: Jozef Jablonický, František Mikloško, Ivan Laluha, Milan Kňažko, Ivan Gašparovič. Pripomeňme vtedajšie slová Jána Čarnogurského, že ľavici závidí takýto diskusný klub…

V roku 2005 boli z iného názorového spektra hosťami: Eduard Kukan, Ján Čarnogurský (ešte nebol tam, kde je dnes), Daniel Lipšic, v roku 2006 Iveta Radičová, no postupne ich bolo menej a menej. Aj to je znak doby, kde takmer vymizla pluralita a dialóg.

V súčasnosti používané logo.

Kedy k tomu prišlo, kto vykopal túto priekopu? V spoločnosti sa to dialo postupne, v klube po búrlivom ostrom spore v roku 2012. Otázka znela, na čo má ľavica klásť dôraz: na menšinové práva (práve LBGTI) a multikulturalizmus alebo má naďalej zastávať ľudí práce a hájiť národné záujmy. Prvý názor zastával Ivo Štefunko, bývalý šéfredaktor Slova a riaditeľ eseročky Nové slovo, rovnako zanietene mu oponoval Ľuboš Blaha. No bolo jasné, že v spore nemôže byť nikto víťazom, výsledkom môže byť len rozkol. A ten rozkol a priekopu  medzi progresivistami a tradičnou ľavicou sa nedarí zasypať. Viem, že zjednodušujem, ale tie barikády naprieč celou spoločnosťou sa javili v klube takto.

Dávam tu linky na prehľady klubových podujatí z niektorých ďalších rokov, ľudí z opačného názorového či politického spektra tam ťažko nájdete.

Podujatia Klubu Nového slova v roku 2015
Podujatia Klubu Nového slova v roku 2017
Podujatia Klubu Nového slova v roku 2019

[Pre tých, ktorým sa nechce otvárať súbory, aspoň niektoré mená hostí klubu z tých rokov: Ivan Haluška, Eduard Bárány, Daniel Olejár, Milan Šikula, Ján Kavan, Eduard Chmelár, Josef Šmajs, Gabriele Matznerová, Peter Staněk, Oskar Krejčí, Branislav Fábry, Michael Hauser, Ilona Švihlíková, František Novosád, Ľuboš Blaha, Ivan Laluha, Marek Hrubec, Pavol Mešťan, Vladimír Špidla, Martin Mocko, Oľga Nachtmanová, Pavol Kanis, Milan Ftáčnik, Vasilij Lipitský, Jan Keller, Svetozár Krno, Michal Macháček, Michal Pullmann a ďalší…]

Rozdelenie spoločnosti však neznamenalo len to, že v podstate sa politické zoskupenia uzavreli do seba a nie sú schopné dialógu, a že tí napravo sú, zdá sa, schopní všetkého.

Jozef Lysý bol nielen predsedom, ale vedel do klubu prilákať aj mladých ľudí z akademického prostredia, kde pôsobil. No téma LGBTI bola prvým členením aj v klube, druhým bol euromajdan a naň nadväzujúce referendum na Kryme (2014). Tretie 2018 po zavraždení J. Kuciaka a jeho partnerky, štvrté (2022) – po začatí ŠVO, ale to už vlastne boli všetci na druhej strane barikády, dialóg sa nekonal. Niektorí prešli do otvoreného nepriateľstva k bývalým priateľom.

Už len zmienka o Slove

V roku 2012 som ako člen výboru Klubu NS inicioval, aby klub prevzal Slovo, ktorého printové vydanie skončilo v polovici roka 2010 a odvtedy bolo už len na internete. Dodnes je klub jeho vydavateľom, až do roku 2021 som bol jeho editorom, redaktorom aj grafikom v jednej osobe. V roku 2021 „redakciu“ rozšírila členka výboru Oľga Gáfriková.

Slovo nemôže súperiť s veľkými webovými stránkami, je robené s minimálnymi nákladmi a nikto za články či prácu na ňom nepoberá honoráre či mzdu. Činnosť o. z. Klub Nového slova je financovaná z členských príspevkov, 2 percent z daní, Slovo aj z drobných príspevkov verných čitateľov a nejaké eurá prinesie aj reklama.

Keďže Slovo od svojho vzniku vo februári 1999 bolo na internete, dnes obsahuje takmer 28 tisíc článkov, ročne pribúda okolo 1 500 článkov. Vlani mal web Slovo podľa Google Analytics 244 000 aktívnych používateľov a 2 900 000 udalostí.

• * * *

Klub Nového slova počas svojich tridsiatich piatich rokov odrážal a zaznamenával vývoj celej spoločnosti. A robili sme, čo sme vedeli a čo sme museli, lebo to nerobil nikto iný.