Pesimisticky by sa dalo povedať – nič dobré, optimisticky – dobre bude…
Zdá sa, že po novoročných prejavoch prezidenta a premiéra možno vidieť svetielko na konci tunela. My len dúfajme, aby to neboli svetlá odchádzajúceho vlaku.
Máme za sebou turbulentný rok 2024. Všetci poznáme stav, v ktorom sa naša krajina nachádza, preto len ťažko možno očakávať niečo lepšie, a to i napriek viacerým plusom, ktoré sa nesporne najmä v sociálnej oblasti v minulom roku dosiahli.
Prezident Peter Pellegrini a premiér Robert Fico mali pomerne triezve novoročné priania a vyhlásenia, čo sa však nedá povedať o štvavých vyjadreniach opozičných politikov. Tí vo svojich prvých vystúpeniach v novom roku len kritizovali a na vládnej koalícii nenechali ani nitku suchú. Bolo by to v poriadku, ak by navrhovali aspoň niečo pozitívne. No oni nič. Nič konštruktívne, nič pozitívne, žiadna vízia, len deštrukcia. Koalícia má preto v týchto časoch šťastie, keďže v opozícii niet žiadnej výraznej osobnosti a jej lídrov by sme mohli ľudovo nazvať „potrimiskári“ či „pusipajtáši“.
Na čele štátu máme silnú dvojku, jedného umierneného, druhého akčného
V prejave súčasného prezidenta Pellegriniho sme – na rozdiel od predchádzajúcich desiatich rokov, za pontifikátu Kisku a Čaputovej – nepočuli postoje amerického veľvyslanectva, ale jeho osobný štátnický názor. Sústredil sa na snahu o zmierenie politikov, výzvy smerom k vláde i k opozícii. Pellegrini rázne zdôraznil: „Prezidentský palác nebude pobočkou vlády, ani centrom odporu opozície.“ Dôraz položil na riešenie našich vnútorných problémov a potrieb občanov. Ak by sa to naplnilo, bolo by dobre, ale…?
Robert Fico vo svojom vystúpení využil podobenstvá, ktorými však jasne naznačil smerovanie vlády, koalície, Smeru SSD a seba samého. Ako futbalový tréner hovoril o silnej a stabilnej obrane Smeru SSD a poslabších krídlach, na ľavej strane s Hlasom SD a na pravej so SNS. Vystihol situáciu a konštatoval potrebu zlepšenia na oboch stranách; lebo inak bude musieť zmeniť taktiku. Za svoje priority označil výstavbu nájomných bytov, nemocníc a kontrolu ministrov.
Útoky opozície na Fica za jeho cesty do Číny či Ruska a jeho permanentné lynčovanie odráža najdlhšie slúžiaci premiér so stoickým pokojom bez toho, aby sa nechal vyrušovať. A to opozíciu, ktorá by chcela len kontrolovať, diktovať a orientovať Slovensko jednostranne na USA, NATO a EÚ, mimoriadne štve. Bude to zakrátko ešte veselšie, keď sa naplní to, čo sa pošepkáva a čo nepriamo potvrdil i bývalý minister zahraničia ČR Ľubomír Zaorálek – keď nový americký prezident Donald Trump navštívi Bratislavu. Možno pôjde i o stretnutie s Putinom k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine. To by bol mimoriadny úspech Fica a knokaut opozície.
Čo je s Andrejom Dankom? Zdá sa, akoby mal Robert Fico pred Vianocami „otcovský“ rozhovor s predsedom koaličnej SNS Andrejom Dankom, ktorý zrazu zjemnil svoju rétoriku, hovorí uvážlivejšie a neuráža. Nevedno, či je to len zdanie, alebo si Danko naozaj vstúpil do svedomia, ale akoby sa z neho stával seriózny, triezvo uvažujúci politik. Danko sa dokonca vzdal svojej nezmyselnej požiadavky na funkciu predsedu parlamentu, keď vyhlásil, že podporí kandidáta Hlasu SD. Ak sa Danko rovnako postaví k rebelujúcej skupine huliakovcov, ktorí sa, mimochodom, tiež stiahli ako medvede uložené na zimný spánok, môže to prispieť k stabilite vládnej koalície.
Matúš Šutaj Eštok má možno ešte zložitejší problém: čaká ho upratovanie v Hlase SD a „umravňovanie“ štyroch migaľovcov. Tí stále viac vystrkujú rožky, čo je podľa všetkého hlbší problém ako len to, že chcú zo spoločného uhrať čo najviac pre seba. To môže byť nákazlivé, a tak si treba v Hlase SD vyjasniť svoje priority v koalícii, bez ktorej pôjde i samotný Hlas SD ku dnu. Váha sa aj pri otázke, koho Hlas SD navrhne za predsedu parlamentu, keď pôvodným kandidátom bol Richard Raši. Z politologického hľadiska by bolo najrozumnejšie, aby sa predsedom NR SR stal predseda Hlasu SD Matúš Šutaj Eštok, čím by sa vyriešili jeho problémy na ministerstve vnútra a mohol by sa viac venovať vnútrostraníckym otázkam Hlasu SD. Na stoličku ministra vnútra by sa bez problémov posadila Denisa Saková, ktorá má v rezorte bohaté skúsenosti. Na funkciu ministra hospodárstva by pritom Hlas SD ľahko našiel kandidáta medzi ekonómami, aj medzi rebelujúcimi poslancami.
Opozícia nemá reálny program ani víziu, a tak len vajatá
Lídri strán opozície sa stále hľadajú a hrajú sa na jediných múdrych a spravodlivých, no to im samotným, ani národu, nepomôže. Naivní a ešte stále nedokvasení, či slušnejšie povedané nevyzretí politici ako Šimečka, Gröhling, ale i Majerský majú len silácke reči, ale ako naši možno ešte stále bratia Česi hovoria – skutek utek. Po Troch kráľoch treba počítať s otvorenými útokmi opozície na Roberta Fica a koalíciu, so snahami provokovať v parlamente i na verejných demonštráciách. Tá prvá sa už uskutočnila v Bratislave pod patronátom OZ Mier Ukrajine, aj s heslom „Chceme drahší americký plyn“. Tragikomické je, že zopár stovák účastníkov, medzi ktorými bolo i dosť nami platených Ukrajincov, nežiadalo zastavenie paľby a mierové rokovania, ale dodávky zbraní do tohto vojnového konfliktu, a tak by mohli svoje OZ premenovať na „Všetko pre vojnu na Ukrajine“. Paradoxne odsudzovali Fica pre jeho mierové snahy, ktoré sa snažil riešiť okrem plynu aj na stretnutí s Putinom. Odpustime im, možno na Silvestra len trošku prebrali a nadýchali sa ich amerického rajského plynu.
Vo svojich vyhláseniach sa všetci opoziční lídri vyhraňujú voči Smeru SSD a SNS, čo možno pochopiť, ale odmietanie budúcej spolupráce s Hlasom SD a dokonca i s charakterom im podobným Slovenskom, bývalým OĽaNO, si sami zatvárajú dvere k vládnutiu a odsudzujú sa do opozície.
Arogantný Michal Šimečka si dokonca dovolil v titulku tlačovej besedy dávať „Pracovné úlohy pre premiéra vlády SR na rok 2025“. Tento proamerický a probruselský panáčik sa hrá na akéhosi poloboha a chce diktovať vláde, čo má robiť a čo je ešte horšie, aj občanom, čo si majú myslieť. Dookola straší „Ficovou drahotou“, vyplakáva, ako si premiér chodí po zahraničí a stretáva sa s diktátormi z Ruska, Číny, pričom sa nestará o problémy občanov. Jaroslav Naď i Branislav Gröhling v tejto súvislosti dokonca označili Fica za vlastizradcu a kolaboranta s Putinom. Tieto politické kreatúry akosi pozabudli na svoju vlastizradnú politiku v rokoch 2020 až 2023 a kolaboráciu s USA. To, že nie Rusko nám prestalo dodávať plyn, ale Ukrajina zastavila dodávky plynu na Slovensko a do Európy, to PS, SaS a ani KDH netrápi. Prečo aj, veď čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre opozíciu… Opozícia si nechce priznať, že v otázke zastavenia plynu nejde o plyn ako taký, veď Slovensko ho má nateraz dostatok, ale o vážne finančné dopady na Európsku úniu, Slovensko i na samotnú Ukrajinu. Aj v tomto sa ukazuje malosť opozície a jej problémy s triezvym uvažovaním.
Predseda PS avizuje novú personálnu politiku, chce posilniť stranu o nových ľudí, no začal so starými štruktúrami ako je Ivan Korčok. Možno príde na rad i Zuzana Čaputová a Ľudovít Ódor, ktorý už úspešne háji progresívne farby v Európskom parlamente. Chce tiež osloviť voličov koalície, len nehovorí, čím. Snaha PS chodiť po regiónoch sa môže obrátiť proti nemu. Podobne pracuje PS na novom programe a my môžeme len dúfať, že z programu nebude pohroma.
Najnovšie má opozícia novú „vážnu“ tému – hľadá Fica. Tak m i zišlo na um, či to nie je preto, že ho chcú lídri PS, SaS, KDH, Slovenska a Demokratov vybozkávať a poblahoželať mu k jeho úspechom.
Rétorika Šimečku, Gröhlinga či Naďa je nezáživná, vyzerá ako umelá, nie však inteligencia. Je extrémne útočná, používajú expresívne, až vulgárne výrazy. Smerom ku koalícii je to chrlenie ohňa, síry a žlče, z čoho sú už občania unavení. Majerský je vo svojich vyjadreniach podstatne miernejší, no pôsobí ako uspávač hadov omieľajúci kresťanské, či skôr svoje vlastné frázy a poučky. Nuž a najväčšieho krikľúňa Matoviča s jeho bombastickými vyhláseniami už – našťastie pre psychiku občanov – takmer nie je počuť; možno je len unavený sám zo seba.
PS v spolupráci s SaS a KDH avizujú návrh na vyslovenie nedôvery Ficovej vláde, ale až vtedy, keď bude mať tento návrh v Národnej rade SR šancu prejsť. Ak to preložíme do politickej reality, tak počas tohto volebného obdobia to nebude.
Progresívci, ako sami hovoria, budú preto burcovať ľudí, chodiť do Bruselu hovoriť o svojej „pravde“, inak povedané, škodiť vláde, a tým i občanom Slovenska. Je evidentné, že PS realizuje predovšetkým záujmy USA, NATO, EÚ a bezhlavo podporuje Ukrajinu bez ohľadu na životné záujmy našej krajiny, čím sa stáva spolu so SaS a KDH trójskym koňom, resp. piatou kolónou na Slovensku.
PS má jediný cieľ: chce poraziť Fica a posunúť Slovensko. Ale kam? Michal Šimečka sa vyjadril: „Porážka Fica nie je sama o sebe cieľom: je ním posunutie Slovenska.“ Podľa doterajšieho pôsobenia PS posun by smeroval do náručia USA, do vojen vedených NATO, do bezbrehej vojenskej pomoci Ukrajine, či posun ku vzdaniu sa našej suverenity v prospech Bruselu. Na domácej scéne posun k anarchii a šíreniu nenávisti, obmedzovaniu demokracie a snahy o jediný správny názor, posun k LGBTI a strate základných ľudských hodnôt. PS a SaS sú pliagou Slovenska, a preto by sa nemali nikdy dostať k moci.
Tak aký bude rok 2025?
V roku 2025 nás čaká príliš veľa otvorených a nedoriešených otázok, veľa premenných. Je to otázka súvisiaca s ekonomickým vývojom Slovenska a udržateľnosťou našich verejných financií. Vo vnútornej politike sú to napäté vzťahy v koalícii a miera deštrukčného pôsobenia opozície. Otvorené otázky budú i v našej zahraničnej politike, ktorú nesporne ovplyvní vývoj konfliktu na Ukrajine, nastúpenie Donalda Trampa na post amerického prezidenta, ako i rastúce problémy v Európskej únii.
S vysokou pravdepodobnosťou budeme v tomto roku svedkami útoku na verejné financie, keď peniaze po lekároch žiadajú aj učitelia, chýbajú v polícii, ale aj v obciach a mestách, osobitne na stovky mostov v havarijnom stave. Hádam najväčšou hrozbou je však nákupná zbrojárska horúčka, ktorá nás môže stáť miliardy chýbajúcich eur. Samozrejme, zaplatí to občan a je otázne, či to bez vážnejšej ujmy zvládne. Inými slovami, treba hasiť takmer všetko, a to môže poraziť nevyhnutné snahy vlády o konsolidáciu verejných financií.
To, čo nás čaká v roku 2025, naznačil i prezident republiky Peter Pellegrini, keď povedal: „Spoločnosť začína byť netolerantná a veľmi polarizovaná.“ To nie je nič dobré, a preto sa zdá, že politici sa budú viac venovať vzájomnému boju ako riešeniu problémov občanov.
Oskar Krejčí píše v Slove v článku 2025: Rok populismu? najmä v súvislosti s medzinárodnou a českou politikou, no oveľa viac to platí o Slovensku. Preto ak by sme chceli charakterizovať rok 2025 stručne, tak to bude rok populizmu.
Na Slovensku ťažko očakávať pozitívnu zmenu v politike, čo nie je optimistické, ale, žiaľ, realistické – a nikoho to nepoteší. Zmeniť to môžeme len my sami, pravda, ak budeme mať dosť odvahy a chuti.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
