Žasnem, ako nekriticky komentujú novinári výsledky prieskumu o ochote Slovákov brániť svoju vlasť a vôbec sa nezaoberajú tým, či takto položená otázka má vôbec nejaký zmysel (okrem propagandistického). Tento metodologický problém sa vyskytuje dosť často. Výskumníci sa pýtajú respondentov na motiváciu, resp. ochotu niečo urobiť bez toho, aby najprv vylúčili tých, ktorí vôbec nie sú oprávnení, resp. kompetentní odpovedať. Z rôznych dôvodov – vekových, zdravotných, morálnych, etických, náboženských a pod. Filtračné otázky slúžia na to, aby sme z respondentov vylúčili tých, ktorých odpovede nie sú relevantné. Nebudem sa predsa pýtať bežných občanov, či sú ochotní kúpiť si mercedes, keď na jeho kúpu nemajú. A práve takto nezmyselne vyznieva aj otázka, či by ste boli ochotný brániť svoju vlasť. Obrovské percento populácie si vôbec ani nevie predstaviť ako, akým spôsobom by to malo urobiť, aké prostriedky by mali k dispozícii a proti komu by vlastne mali bojovať.
Zrušenie brannej povinnosti spôsobilo, že väčšina obyvateľstva stratila s armádou akýkoľvek kontakt a percento tých, ktorí vôbec niekedy držali zbraň, je určite katastrofálne nízke. Chápem, že výskumníkom ani nešlo o reálne posúdenie situácie, ale iba o deklarovanie ochoty, o vyjadrenie politického postoja. Preto okrem základných údajov ponúkajú aj rozdiely v postojoch sympatizantov jednotlivých politických strán. A to má poslúžiť tomu hlavnému účelu – demonštrovať, že najväčšími patriotmi sú sympatizanti Progresívneho Slovenska a národovci sú zápecníci, ktorí by kvôli ochrane Slovenska svoje zadky nezodvihli. Aké jednoduché, aké primitívne. Vedecký paškvil, ktorý neberie do úvahy ani rozdielnu vekovú štruktúru sympatizantov jednotlivých politických strán a hnutí. Voliči – dôchodcovia by boli radi, keby si dokázali ochrániť aspoň svoje dôchodky. Ani sa im veľmi nečudujem, že sa im nechce ísť do prednej línie, keď sa ledva dotrmádzgajú do nemocnice.
(Status na FB 3. júla 2024)
