Keď som dnes ráno čítal správu, že parlament schválil zákon o zániku známej dvojbodkovej inštitúcie, tak mi nenápadne vkĺzla do mysle známa pesnička Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se konečne dočkali… Áno, veľmi som sa potešil, že konečne zanikol tento ideologický paškvil, ktorý názvom zlikvidoval Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu ako národné kultúrne inštitúcie. Už v čase prípravy tohto zákona som poukázal na skutočnosť, že všetky verejnoprávne rozhlasy a televízie majú ako kultúrne a národné inštitúcie označené zhodným prívlastkom (britský, americký, maďarský, poľský, český…), keďže tieto inštitúcie sú pevne zviazané jazykom a kultúrou národa, ktorému majú slúžiť. Ale to nebolo všetko. Nielenže v RTV: likvidovali sémantiku názvu, oni v tejto inštitúcii aj zlikvidovali národný duch a názov „Tejtokrajiny“ degradovali na obyčajnú dvojbodku.
Treba však poznamenať, že formálne zlikvidovanie mačkopsa v podobe RTV: a jeho nahradenie názvom sémanticky vyjadrujúcim obsah, ktorý by mala mať národná inštitúcia, je len prvým, hoci dôležitým krokom. V ďalšom bude rozhodujúce, či to, čo sa deklaruje, sa stane aj skutočnosťou. Moc je čudná „vecička“. Keď ju máš, musíš ju použiť, ináč sa sám pochováš. Ale keď ju máš, pôsobí ako koketná dáma. Aj ona ťa ťahá, aby si ju zneužil. Bude teda rozhodujúce, ako sa daná príležitosť uchopí. Ak o tom budú rozhodovať politickí analfabeti, mohlo by to dopadnúť tak ako s RTV:.
V minulosti som niekoľkokrát hovoril, že naše verejnoprávne média ovládla „tretia moc“. Mnohí sa ma pýtali, čo tým myslím. Oni však vedia, čo tým myslím a koho tým myslím. Bude záležať na novom generálnom riaditeľovi, či bude rešpektovať len zákon a inštitúcie, ktoré sú na to, aby ho riadili alebo usmerňovali. Alebo či bude chodiť na koberec aj k tým, ktorí by nemali zasahovať do obsahovej náplne vysielania verejnoprávnych médií. K tomu mu želám veľa guráže.
(Status na FB 21. júna 2024)
