Pokles finančných prostriedkov pre zdravotníctvo naplánovala vláda Ivety Radičovej už pre budúci rok. Bohužiaľ, ak sa niekto domnieva, že ide o dočasné „krízové“ opatrenie, je na veľkom omyle. S poklesom oproti doterajšiemu stavu totiž počíta aj plán vlády na roky 2012 a 2013.
Príspevok štátu v ďalších rokoch poklesne
Zázrak zdravotníctvo potrebuje nielen ako „liek“ na dostatok peňazí. Tiež sa musí stať zázrak, aby sa nedostatok finančných prostriedkov neprejavil na kvalite a rozsahu zdravotnej starostlivosti. V zdravotníctve na budúci rok klesajú medziročne finančné prostriedky na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poisteného klesá zo 4,78 % vymeriavacieho základu v roku 2010 na 4,32 % v roku 2011. Znižovanie odvodov pritom môže priamo (negatívne) vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a výpadok zdrojov v zdravotníctve dosiahne iba v prípade štátom plateného poistného 85 miliónov eur oproti minulému roku.
Podotýkam, že systém zdravotníctva je aj v súčasnej dobe podfinancovaný. Preto je veľmi zarážajúce, že vláda chce v ďalších dvoch rokoch svoj (percentuálny) príspevok na zdravotníctvo ešte viac znížiť. Na roky 2012 a 2013 navrhuje za štátnych poistencov platiť už iba 4%. Vláda sa stále snaží vytvoriť nejaké alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií ako svetovú anomáliu a že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že ide vlastne robiť vo verejných financiách poriadok úplne nanovo. Skôr to však vyzerá, že len potrebuje zakryť, že to čo pravica sľubovala voličom – že bude šetriť na svojich výdavkoch – sa nakoniec nestane a potrebuje sa na niekoho vyhovoriť.
Ak už vláda na niekom šetrí, tak sú to bežní ľudia a šetrenie v zdravotníctve je toho zjavným príkladom. Doplatiť naň môžu iba pacienti, alebo zdravotníci. Nie, to nie je stranícke „smerácke“ klišé. O tom svedčia konkrétne fakty.
Vláda dúfa, že ušetrí
Ministerstvo financií uvádza, že objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 miliardy € s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15 % a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 o 2,28 %. V prevažnej miere ide o príjmy zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. Lenže, keď sa v zákone o štátnom rozpočte pozrieme na tabuľku výdavkov zistíme, že v časti zdroje verejného zdravotného poistenia MF SR predpokladá nárast o necelé 1 % – kým v roku 2010 to bolo 3,56 mld., v roku 2011 je to 3,59 mld. Celý uvádzaný nárast pritom tvoria „prostriedky Európskej únie“ a spolufinancovanie k nim.
Navyše, podľa MF SR celkové rozpočtované výdavky MZ SR, vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu v roku 2010. Výdavky sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom a zvýšeným objemom prostriedkov Európskej únie pre operačný program zdravotníctvo a operačný program vzdelávanie.
Čiže operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie sú výrazne prínosné pre zdravotníctvo, ale nijako nevykompenzujú stratu z bežnej mesačnej likvidity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vláda zároveň tvrdí, že výsledný pokles platby štátu je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napríklad k zníženiu výdavkov na lieky. Avšak toto je iba predpoklad. Vláda dúfa, že sa niečo ušetrí, napríklad v liekovej politike. Lenže ďalšie racionalizačné opatrenia smerujúce k poklesu výdavkov na lieky budú znamenať nedostupnosť liekov na Slovensku.
Zastavené investície
Mimochodom, o nič lepšie na tom nie je rezort ani s investíciami. V kapitálových výdavkoch MZ SR sa počíta s poklesom na úrovni 500 tis. €, čiže s poklesom oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 85,5 %. Ide o prostriedky, ktoré majú byť určené na financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pričom odôvodnenie tohto poklesu je, že na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj prostriedky Európskej únie prostredníctvom operačného programu Zdravotníctvo.
Pýtam sa, čo bude s bratislavskou Univerzitnou nemocnicou, čo bude s Detskou fakultnou nemocnicou v Bratislave, čo bude s prestavbou Detského kardiocentra, čo sa bude diať s Rázsochami? Zdravotnícke zariadenia, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, totiž nemôžu čerpať európske fondy a z hľadiska nutnosti investícií rekonštrukcie patria medzi zariadenia, ktoré si vyžadujú najväčšie investície.
A keďže rozpočet zdravotníctva na rok 2011 ani na tieto otázky odpovede nedáva, je pre zdravotníctvo absolútne nedostatočný, takže sa nemožno čudovať, že nielen my, opoziční politici, ale najmä lekári, organizácie pacientov a predstavitelia zamestnancov ho považujú za prehru zdravotníctva. Hoci najväčšou prehrou je minister, ktorý je s takouto budúcnosťou spokojný.
Autor je poslanec NR SR (Smer-SD), primátor Košíc a bývalý minister zdravotníctva
Ilustračné foto: Bratislava – Andrej, Juraj Kubica a Bratislava – Andrej
