Každý, kto sledoval pôsobenie Lecha Kaczynského, v ňom spoznal nadmieru pyšného (až arogantného), egocentrického a autoritatívneho politika. Egocentrický Kaczynski sa so stratami na politickom poli nedokázal vnútorne vyrovnať a nerozpakoval sa viesť súboj s Tuskom aj na európskej pôde. Bolo napr. známe, že využíval rozdelenie kompetencií v zahraničnej politike na to, aby premiéra nenechal samotného ani na jednom zasadaní Európskej rady. Do Bruselu pritom zásadne lietal vlastným lietadlom, odmietal byť s predsedom vlády na jednej palube. Aj priamo na samotné zasadanie či z neho nešli Kaczynski a Tusk nikdy spolu – bolo to až komické, ako sa prezident držal od svojho premiéra aspoň na niekoľko krokov.
Veľmi dôležitým faktom boli v čase tragédie blížiace sa prezidentské voľby v Poľsku. Politická hviezda Lecha Kaczynského pomaly ale iste zapadala. Donald Tusk si naopak svoju pozíciu upevňoval, k čomu mala prispieť ohlasovaná kandidatúra vtedajšieho šéfa parlamentu a Tuskovho straníckeho kolegu Bronislawa Komorovského. Komorovského popularita už v tom čase významne rástla a v prvých prieskumoch volebných preferencií úradujúceho prezidenta porážal. Pravdu povediac, mnohí poľskí politológovia i komentátori v médiách považovali už vtedy za veľmi pravdepodobné, že Poľsko bude vstúpi do nového roka s novým prezidentom a bizarná éra konzervatívnych bratov Kaczynských sa definitívne skončí.
Preto treba udalosti z apríla 2010 chápať v kontexte aktuálnej situácie v poľskej politike. Práve ona mala totiž (hoci aj nepriamo) na tragédiu veľký vplyv.
Prečítajte si celý blog plný mimoriadne zaujímavých informácií – stačí kliknúť sem.
Foto: spravodajstvo RT
