Počas vlády Roberta Fica bol Zákonník novelizovaný tak, aby práva zamestnancov a zamestnávateľov boli v rovnováhe. Neprekvapuje nás, že pravicový zlepenec dnes prichádza s návrhom rozsiahlej zmeny ZP v neprospech zamestnancov, ktorý zjednodušuje a zľahčuje vyhadzovanie ľudí z práce, ktorý ich oberá buď o odstupné alebo o primeraný čas na hľadanie nového zamestnania, ktorý vytvára priestor pre rozširovanie neplnohodnotných pracovných príležitostí namiesto trvalých pracovných pomerov, ktorý oslabuje odbory ako prirodzených obhajcov záujmov zamestnancov.
Samozrejme pravica tento zámer a výsledok rafinovane maskuje a snaží sa dokonca tváriť, že jej ZP je vlastne pre ľudí dobrodením. Podľa dôvodovej správy má nový Zákonník odstrániť bariéry rastu zamestnanosti. Doslova má vytvoriť podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú. Naivný človek by aj uveril, že ZP môže riešiť nezamestnanosť. Ale ZP v prvom rade stanovuje pravidlá na trhu práce a garantuje práva slabším vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Ak by aj teoreticky mal byť nástrojom na riešenie nezamestnanosti, môže sa to diať len formou znižovania práv a nárokov zamestnancov a to je nielen zvrátené, ale aj neúčinné.
Zbavovanie vymožeností a tlak na znižovanie platov
Dokazujú to napokon názory samotných zamestnávateľov, ktorí kriticky komentovali návrh Zákonníka práce. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov tvrdí ústami svojho viceprezidenta, že navrhovaný Zákonník práce nenaštartuje trh práce, že na jeho základe nezačnú vznikať nové pracovné miesta, že takýmto spôsobom sa vláda Radičovej môže zo zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť. Predstavitelia RÚZ dokonca tvrdia, že ZP má jednoznačne svojho porazeného a tým sú nezamestnaní na Slovensku. Aj ďalší odborníci sa vyjadrili spôsobom, že novela Zákonníka nebude mať výrazný vplyv na tvorbu pracovných miest. Na čo sa potom odvoláva vláda, ak nám tu Zákonník práce prezentuje ako riešenie nezamestnanosti? Zavádza a zakrýva skutočnú podstatu nového ZP.
Čo tou podstatou je, to odkrýva ďalšia floskula používaná v súvislosti s novým Zákonníkom. Tou floskulou je slovo pružnosť alebo flexibilita. Vláda píše, že chce napríklad zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy alebo chce zvýšiť flexibilitu skončenia pracovného pomeru. Pružnosť, flexibilita – znie to moderne, progresívne a na prvé počutie snáď ani nie je možné namietať voči zámeru niečo spružniť. Za týmito pojmami sa však skrýva niečo iné a pre zamestnancov veľmi negatívne. Flexibilita alebo spružnenie práce znamená to, že namiesto plnohodnotných, štandardných pracovných zmlúv sa uprednostňujú čiastočné, krátkodobé kontrakty. Znamená to, že sa prechádza od klasického zamestnaneckého pomeru k voľnejšiemu vzťahu medzi firmou a napríklad živnostníkom. Dôsledkom je presun väčšej trhovej neistoty a rizika na zamestnancov a súčasne stúpajúci podiel nízko platenej práce. Z toho nám postupne vzniká nová sociálna skupina, o ktorej som tu už hovoril – pracujúca chudoba. Niektorí to nazývajú celkom výstižne aj flexplatáciou, pretože výsledkom je zbavovanie zamestnancov sociálnych vymožeností a práv, paralizovanie odborov a tlak na znižovanie miezd.
Flexibilita, či pružnosť to je zaklínadlo pravičiarov. Je to nekompromisná požiadavka na prispôsobenie sa požiadavkám na trhu práce, no prezentuje sa to priam ako najvyššie dobro. Lenže byť flexibilný ako píše známy český sociológ Jan Keler znamená v konečnom dôsledku aj neviazať sa na krajinu, priateľov, región. Byť každý deň pripravený odísť kamkoľvek za prácou, nemať vlastný byť, lebo podnájom opustíme ľahšie a nemárniť čas výchovou detí. Iste pre podnikateľov je flexibilita práce obrovským prínosom a preto nie je pre nich dostatočne nič flexibilné a pružné. Preto aj zamestnávatelia kritizujú ZP, pretože akokoľvek oslabený, ešte stále zostáva Zákonníkom práce. A oni by boli najšťastnejší, keby sa ich vzťah so zamestnancom neriadil už Zákonníkom práce, ale Obchodným zákonník. Ten samozrejme nepozná platenú dovolenku, odstupné alebo vernostné príplatky.
Viac trhovej neistoty na pleciach ľudí
Kresba: Michael Marčák
Aj vo vládnom návrhu Zákonníka sa kombinácia nízkych nákladov a vysokého zisku na strane podnikateľa a nízkej mzdy a vysokého rizika na strane zamestnanca vydáva za to najmodernejšie. Jeho skutočným obsahom je však ďalšie oslabenie väzby medzi zamestnaním a zabezpečením. Vraciame sa tak naozaj do dôb ranného kapitalizmu, pretože sociálna neistota sa začína považovať za samozrejmú a nevyhnutnú súčasť modernej spoločnosti. Vládou Ivety Radičovej sú ľudia odsudzovaní na slobodu čeliť samy sociálnym rizikám a ich kolektívna obrana je sťažovaná, ak nie znemožňovaná. Požaduje sa od jednotlivca, aby bol flexibilný. To znamená, že sa má zriecť doterajších sociálnych práv a ochrany a naňho a na jeho rodinu sa prenáša stále viac trhovej neistoty.
V úvode som povedal, že ZP je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré boli priznané tým ľuďom, ktorí nie sú krytí proti rizikám svojim majetkom. Zákonník je v tomto zmysle špecifickou formou majetku zamestnancov. A vláda chce ľudí zbaviť tohto majetku, vytunelovať ho, vyvlastniť. Lenže vyvlastňovaním sociálnych práv a nárastom pracujúcej chudoby siaha ľuďom aj na ich práva politické a občianske. Pretože nebudú schopní si ich uplatniť a to je ďalší spôsob oslabovania demokracie v podaní vlády Ivety Radičovej. Cieľom pravicovej sociálnej politiky nie je poistenie ľudí v prípade straty zamestnania, ale zatlačovanie ľudí na trh práce za podmienok výrazne horších, než za akých ho niekedy opustili a narastajúca chudoba má byť hrozbou a výstrahou pre tých, ktorí by neboli schopní pracovať v nových zhoršených podmienkach.
Vytvára sa tlak na to, aby ľudia prijali akúkoľvek prácu za akúkoľvek nízku mzdu. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Nízke mzdy, ktoré boli vždy považované za problém sa dnes propagujú ako riešenie problému nezamestnanosti. V priebehu minulého storočia a konca ešte toho predminulého sa podarilo zabudovať do pracovných zmlúv takú mieru ochrany zamestnancov, že ich vzťah zo zamestnávateľmi bol čoraz vyrovnanejší. Takú podobu približne má aj dnes platný Zákonník práce. Návrh vlády Ivety Radičovej, jeho podstata – spružnenie práce – znamená opäť nastoľovanie úplnej asymetrie medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Miera neistoty zamestnancov opäť stúpne. Na nich sa prenesie ešte viac trhovej neistoty. Aj preto prístup k ZP ukazuje podstatu pravicovej a ľavicovej politiky.
Arogancia voči ľuďom
A našu zásadnú odlišnosť vo vzťahu k ľuďom. Vystihuje ju „prijatie“ zdravotných sestier predsedom parlamentu a predsedom strany SaS. Sestier, ktoré prišli vlakom, prišli peši z hlavnej stanice a priniesli petíciu podpísanú štvrť miliónom ľudí. Petíciu požadujúcu skorší odchod do dôchodku, o niečo vyššie mzdy. Čakal ich a prijal ich človek, ktorý lieta na večere do Salzburgu a preto sa nemohli dočkať ničoho iného ako to, že tieto ženy, slušné a tvrdo pracujúce ženy nazval výletníkmi.
A toto arogantné chovanie a návrh novely ZP sú spojené nádoby. Strana vedená takým človekom, nemôže vyprodukovať iný Zákonník. V zásade môžeme chrániť práva ľudí, ochraňovať ich, alebo ich môžeme oslabovať a môžeme prenášať na nich viac neistoty. Vláda robí to druhé. A výsledkom jej Zákonníka práce bude nárast nerovnosti a nárast pracujúcej chudoby.
Autor je poslanec NR SR a podpredseda strany Smer-SD
Ilustračné foto: jaimebisbal
