Ministerstvo vnútra zakazuje Zväzu použiť čo i len cent zo štátneho príspevku na vydávanie Bojovníka a Ročenky odbojára. Ignoruje tým povinnosť SZPB, ktorá mu vyplýva zo zákona o protifašistickom odboji. „Edičná a vydavateľská činnosť“ sa v ňom uvádza ako jedna z povinných aktivít SZPB. Bezdôvodne o zákaze rozhodol priamo minister vnútra Roman Mikulec.
Na našu otázku jeho tlačový odbor napísal, že „ministerstvo za posledné roky opakovane dostávalo podnety k obsahu časopisov Bojovník a Ročenka odbojára“ a „o uvedenom postupe boli zástupcovia SZPB informovaní na spoločnom stretnutí 4. februára 2020.“ Asi nikoho neprekvapí, že je to lož.
Vlani generálny riaditeľ sekcie verejnej správy MV SR Adrián Jenčo vysvetlil, že po zverejnení niekoľkých nepravdivých a zavádzajúcich správ v Bojovníku v roku 2019, dokonca propagácii kandidátov z Kotlebovej strany ĽSNS vo voľbách, sa jedna správa, dehonestujúco vykresľujúca židovské ženy v koncentrákoch, stala dôvodom pre nefinancovanie Bojovníka zo strany štátu.
V žiadnom prípade nešlo o „roky“, ani „opakované podnety“. MV SR, samozrejme, ani nie je schopné tieto „roky opakované podnety“ vydokladovať. Prirodzene, keďže neexistujú.
Vedenie SZPB vlani túto situáciu akceptovalo, veď kritika k obsahu Bojovníka sa ozývala aj zvnútra, čo viedlo k výmene celej redakcie. MV SR sme o tom osobným stretnutím informovali už v decembri 2020. Na základe odporúčania Zväz o novom personálnom obsadení a novej koncepcii novín predložil aj písomné vyjadrenie, ktoré MV SR plne akceptovalo a nepredložilo k nemu žiadne výhrady a pripomienky.
To bolo na začiatku roka. Bojovník prináša len overené správy a vlastné autorské články, originálny obsah, opakovane podporil boj proti pandémii COVID-19 zverejňovaním odborných rád a pokynov. Oveľa skôr, než vláda začala v iných médiách financovať zjavne zbytočnú a neúčinnú kampaň za očkovanie, sme my zverejnili osobnú skúsenosť jedného z odbojárov v dôchodkovom veku, ktorý vyzval k očkovaniu aj ostatných členov SZPB.
Avšak celkom prirodzene prinášame ako jediní na Slovensku informácie o raste neofašizmu a neonacizmu v niektorých bývalých sovietskych republikách či pravicového extrémizmu na Západe. Poukazujeme na dvojtvárnosť niektorých „bojovníkov za demokraciu“ a dôsledne bojujeme proti likvidácii Múzea SNP.
Áno, naša angažovanosť v tejto kauze nepochybne kole vláde oči, lebo prinášame jasné a zrozumiteľné argumenty proti zahmlievajúcim tvrdeniam ministerky kultúry a ministra obrany. Áno, zverejňujeme argumentačne silné stanoviská odborníkov a osobností z celého Slovenska. Áno, odhaľujeme, akým nezmyslom je tento nápad, že mu nepredchádzala žiadna analýza a diskusia a „dôvody“ preň nestoja na žiadnych faktoch a pravdivých argumentoch.
Zároveň však neignorujeme činnosť ministra obrany a aj dnešné číslo Bojovníka je dôkazom, že objektívne prinášame o jeho aktivitách spojených s odbojom aj pozitívne informácie. Nemáme „krvavé oči“, ale ani dôvod zatvárať ich pred zjavnými chybami a hlúposťami, ktoré vláda stvára, najmä, ak ohrozujú plnenie poslania nášho Zväzu, zakotveného v samotnom zákone.
Ministerstvo má problém
Z odpovede MV SR pritom jasne vyplýva, že práve o to ide: „V súčasnosti prehodnocujeme celkový koncept, teda ktoré konkrétne činnosti by sme podporovali, aby sa zároveň eliminovali hrozby podpory aktivít, ktoré sú z pohľadu verejnosti a aj ministerstva vnútra problematické.“ Nejde teda o zjavne vymyslené „podnety“, na ktoré sa MV SR lživo odvoláva, ale o „problematickosť“ toho, čo Bojovník píše „z pohľadu ministerstva vnútra“.
Minister Mikulec ignoruje fakt, že Zväz nepodporuje z vlastného vrecka, ale z peňazí daňových poplatníkov. Pri nakladaní s nimi sa nemá riadiť vlastnými straníckymi záujmami a predstavami, ale zákonmi. A zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov mu nedáva možnosť, aby si vyberal, na čo príspevok môže a na čo nemôže byť použitý.
Subjektívne rozhodovanie
Samozrejme, aj SZPB musí rešpektovať zákon a nemôže používať príspevok na účely, ktoré sú v rozpore s ním. Vlani jeho vedenie porozumelo, v čom sa dostalo do (možného) rozporu so zákonom. Nepoužiť štátny príspevok na vydavateľskú činnosť bolo spoločným rozhodnutím. Tento rok však MV SR neponúklo jediné jasné vysvetlenie, v čom je obsah Bojovníka či Ročenky odbojára „problematický“. A najmä „z pohľadu verejnosti“!
Ako chce minister Mikulec zadefinovať pohľad verejnosti na tlačoviny SZPB? Na základe čoho? A vôbec, aké kritériá chce uplatniť pre hodnotenie „problematickosti“ nášho obsahu? Podľa toho, čo sa páči jemu osobne a jeho straníckym kolegom?
Úsilie o likvidáciu
Vydávanie Bojovníka i Ročenky odbojára je nevyhnutným nástrojom pre plnenie úloh SZPB, ktoré mu vyplývajú zo zákona. „Dbá na pravdivé vysvetľovanie histórie boja za národné oslobodenie, proti fašizmu a nacizmu“ (§ 3 ods. 1 písm. b) či „verejne vystupuje proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu“ (§ 3 ods. 1 písm. f). Práve pre výkon týchto úloh je v zákone povinnosť vykonávať aj edičnú a vydavateľskú činnosť (§ 3 ods. 1 písm. h).
Rozhodnutie ministra vnútra zjavne sabotuje zákon a evidentne ohrozuje schopnosť SZPB svojou činnosťou ho v plnej miere dodržiavať. Vlaňajšok ukázal, že Zväzu sa zatiaľ darí s vypätím všetkých síl plniť všetky zákonné povinnosti. Vyzerá to tak, že minister Mikulec sa rozhodol nám dokázať, že to už ďalej nezvládneme.
(Text vyšiel v dvojtýždenníku Bojovník 13/2021)
