Z postrehov jedného kníhkupca

Keď som podvečer, ktorý sa v meteorologickom kalendári zapísal ako búrkový až smršťový, začala spovedať Ľubomíra Dibáka, šéfa kníhkupectva vydavateľstva Slovenský spisovateľ, dosť sa dažďu potešil. Pre kníhkupectvo to môže znamenať zákazníkov navyše. Pravda, nesmie pršať pridlho, pretože vtedy sa nikomu nechce ísť nakupovať ani potravu pre žalúdok, nieto ešte pre dušu. Ako sa však v súčasnosti knihy nakupujú a ako predávajú za každého počasia? Kupujú ich ešte rodičia deťom za vysvedčenie? Dá sa z predávania kníh vyžiť? Kým sa kedysi knižky do predajní objednávali po celých balíkoch, dnes stačia jeden, dva kusy. Keby bol vyšší záujem, ďalšie dodajú distribútori okamžite. Ibaže záujem je slabý. Lepšie idú na odbyt mediálne propagované knihy alebo knihy spisovateľov, s ktorými sa v denníkoch či týždenníkoch objaví rozhovor. Ale aj to trvá najviac dva dni. Deti si knihy kupujú zväčša tak, že čosi vidia u kamarátov, pozrú si dve, tri stránky a prídu kúpiť. Nie vždy sú to však povedzme rozprávky od Erbena, Hrubína, Slovenské povesti či knihy z Mladých liet a Fragmentu, ktoré by im odporučili v tomto kníhkupectve. Tradične viac ako muži čítajú aj knihy kupujú ženy, ale teraz menej hodnotné obsahovo či na nekvalitnom papieri – v súlade s trendom vynúteným vysokou cenou kníh, nízkymi príjmami a zníženým čitateľským vkusom. Existujú však aj zákazníci, ktorí prichádzajú s konkrétnou požiadavkou bez ohľadu na cenu. Smutné je, že knihy nie sú schopné nakupovať knižnice. A či sa štandardne, bez ohľadu na dobu a solventnosť čitateľov predávajú napríklad detektívky? Zlá otázka. Lebo knihy sa štandardne skôr nepredávajú. Aj kníhkupectvo v centre hlavného mesta čaká predovšetkým na vianočné trhy. Iba vtedy je výhodná jeho poloha v centre. Inokedy do týchto končín ľudia chodia len za vybavovačkami či do krčmičiek. Kupovať deťom knihy za vysvedčenie sa už nenosí takmer vôbec. Vo svete materiálneho konzumu akoby kniha stratila morálnu hodnotu.