Český webový časospis !Argument priniesol rozhovor s bývalým veľvyslancom a znalcom stredoázijskej problematiky doc. Petrom Juzom o politickej kríze v Kirgizsku, jej domácich a geopolitckých rozmeroch, príčinách a dôsledkoch. Rozhovor partnerského webu ponúkame aj čitateľom Slova.
!Argument: Středoasijský Kyrgyzstán se hned po parlamentních volbách 4. října ponořil do politické krize. Výsledky byly odmítnuty, došlo k protestům a ke střetům na ulicích hlavního města Biškeku, volební komise anulovala platnost voleb, premiér země rezignoval a prezident začal dialog s opozicí, která založila Koordinační radu opozice, a volby by se měly opakovat. Podobný scénář známe i z jiných zemí postsovětského prostoru. Liší se ten kyrgyzský nějak?
Peter Juza: Pozrime sa na tému trošku širšie a hlavne akceptujme miestne špecifiká. Totiž dynamika politických procesov v Kirgizku je už tradične (čo moderná postsovietska história krajiny potvrdzuje a čím sa aj odlišuje od ostatných krajín Strednej Ázie: Kazachstanu, Tadžikistanu – kde boli prezidentské voľby pred týždňom a zatiaľ je tam povolebný pokoj –, Turkménska a Uzbekistanu) veľmi dôrazná, rýchla, emotívna a najmä ťažko prognózovateľná. To však nevylučuje scenár cez kopirák. Vývoj v krajine jednoducho potvrdzuje obavy z copyrightu riadenej anarchie a cestou spochybnenia každého volebného aktu (hocikde na svete), ak mi (nám) výsledok nevyhovuje.
Biškek, 5. októbra 2020. Foto: TASR
V súčasnosti je krajina de facto v ranom postrevolučnom období a začína si zvykať na výsledky tretej postsovietskej revolúcie. No a okrem potreby vnútorného upokojenia sa dynamika procesov prejavila aj v tom, že opakované voľby do Žogorku Kenešu (Жогорку Кенеш), jednokomorového kirgizského parlamentu, po tom ako tie riadne Ústredná komisia pre voľby a konanie referend Kirgizskej republiky dňa 6. októbra 2020 bola nútená uznať za neplatné, by sa mali konať 20. decembra 2020. No a mimoriadne voľby nového prezidenta sú plánované na 17. január 2021.
Ak sa ma spýtate, či budúca konsolidácia bude už stabilnou súčasťou politického procesu v Kirgizsku, neviem a vrátim sa k téze z úvodu o ťažkej politickej prognostike. Ale úprimne by som si želal, aby platilo, že „do tretice všetko dobré“. Sám exprezident S. Žeenbekov vo svojom abdikačnom vyhlásení (15. 10. 2020) upozornil kirgizskú spoločnosť na dve veci. Prvou je, obava, že: „… situácia blízka k dvojstrannému konfliktu…“. Tou druhou je konštatovanie: „… žiadna moc nestojí za ohrozenie celostnosti krajiny…“
Na druhej strane, všetci doterajší (traja) exprezidenti buď žijú v nútenom exile (Bielorusko, Ruská federácia) a ostatný, po tom čo sa na pár okamžikov násilne dostal z väzenia, si na základe riadneho súdneho rozhodnutia odpykáva dlhoročný trest. Dnes má exprezident S. Žeenbekov zatiaľ garancie od dočasnej revolučnej moci, že ak ostane v Kirgizsku, v súlade so zákonom bude môcť využívať všetky privilégia bývalého prezidenta. Čo je politické nóvum a silné politické gesto. Či vydrží, to je otázka na zamyslenie.
!A.: Jak byste hodnotil kvalitu voleb v Kyrgyzstánu? Pokud vím, letošní volby docela silně využívaly moderní technologie, které znemožňovaly například dvojí volení, na druhou stranu se mluvilo o nakupování hlasů voličů za účelem dosažení 7% hranice místně, nejen celorepublikově (jak vyžaduje zákon).
P.J.: Priznám sa, že taká silná reakcia na výsledky volieb (vlastne už nevolieb) ma prekvapila. Vyzeralo to, že tí, čo získali (resp. prekročili) 7-percentnú hranicu na vstup do 120-členného parlamentu, to majú v suchu:
«Биримдик» 24,54 %
(Birimdik , Jednota)
«Мекеним Кыргызстан» 23,90 %
(Mekenim Kyrgyzstan, Moje vlast Kyrgyzstán)
«Кыргызстан» 8,74 %
(Kyrgyzstan)
«Бутун Кыргызстан» 7,09 %
(Butun Kyrgyzstan, Jednotný Kyrgyzstán)
A tí čo ostali tesne pred sedmičkovou bránou…
«Мекенчил» 6,84 %
(Mekenčil)
«Республика» 5,81 %
(Republika)
… tu bolo možno očakávať nespokojnosť, problémy a aktivizáciu ulice. Lenže takú aktivitu odporu som nepredpokladal. Podľa mojich najnovších informácií priamo z Biškeku, práve kupovanie hlasov bolo spúšťačom nespokojnosti. No a ak k tomu pridáme prvok emocionálnosti, „dumpingové ceny“ za zvoz demonštrantov a večný súboj severu proti juhu (a vice versa), tak revolučný guláš sa vydaril.
Na margo využívania moderných technológii pri volebnom akte, musím povedať, že vzhľadom na rusofóbiu a sovietofóbiu v našich krajoch asi ťažko niekoho presvedčíme, že mnohé technické vymoženosti, ktoré sa v tomto priestore bežne využívajú (napr. web kamery vo volebných miestnostiach, scanovanie volebných lístkov volebnou urnou a on line hlásenie…) sú dennou realitou. Osobne som 29. februára 2020 volil v slovenských parlamentných voľbách a volebný lístok som hodil do kartónovej urny…
Ale nakoľko som nebol v krajine počas tohto volebného dňa, tak sa k tejto téme neviem zásadne a fundovane vyjadriť.
Dve poznámky si neodpustím. Bol som pri riadnych prezidentských voľbách 15. októbra 2017, keď bol zvolený dnes už exprezident S. Žeenbekov. Ja som sa nestretol so žiadnymi volebnými podivnosťami. Taký volebný štandard. No a po druhé – samozrejme, keď sa chce, všetko možno spochybniť, ak je našim cieľom chaos.
!A.: Často se hovoří o tom, že politika Kyrgyzstánu funguje na základě dvou pólů: sever a jih. Promítl se nějak tento letitý rys místní politiky do vzniku dnešní politické krize?
P.J.: Tento fenomén je neustále prítomný v krajine a jej živote. Nielen v politike.
Biškek verzus Oš a naopak. Tento fenomén je, to čo obohacuje, ale aj vnútorne ochudobňuje Kirgizsko. U susedov v Uzbekistane sa politika rieši cez klanové väzby. V Kazachstane pomocou hierarchizácie žúzov (rodov). No a v Kirgizsku klanovo-rodové hľadanie rovnováhy stelesňuje práve súvzťažnosť a konkurencia na geograficko-teritoriálnom faktore. To treba brať ako fakt! Nakoniec Praha nie sú celé Čechy a o Morave nehovoriac. Podobne je to aj na Slovensku. Bratislava je jeden, ale napr. Komárno je celkom iný svet.
Ale ak by som mal odpovedať jednoducho a krátko – áno aj fenomén sever/juh je spoluzodpovedný za spustenie tretej revolúcie, tak ako je aj spoluzodpovedný za jej (nesilové) vyriešenie.
!A.: Protesty vedly k propuštění bývalého prezidenta Almazbeka Atambajeva z vězení. Je nutné dodat, že Atambajev je bývalým spojencem prezidenta Sooronbaje Žeenbekova, se kterým se ale evidentně rozešli ve zlém a exprezident skončil ve vězení. Co návrat Atambajeva může znamenat pro další vývoj (pokud se o návratu dá hovořit vzhledem k tomu, že byl znovu zatčen)?
P.J.: Ak si chceme sformulovať odpoveď na túto otázku, treba si premietnuť spätne film, ako sa vďaka (aj) A. Atambajevovi stal S. Žeenbekov prezidentom, prečo sa rozišli, prečo sa dostal do vyšetrovacej väzby a prečo ho riadny súd nakoniec odsúdil k 11-tim rokom. Na to nemáme priestor. Osobne však jeho násilné oslobodenie z väzenia považujem za dosť veľký problém a hazard, čo si aj noví revoluční vodcovia pravdepodobne rýchle uvedomili.
Anarchiu by už potom asi ťažko zastavili, ak by akceptovali takýto „inšpiratívny“ prístup k spravodlivosti.
V roku 2005 som v Andižane (Uzbekistan) videl dôsledky toho, keď „revolucionári“ akože oslobodili z väzenia (prerazením brány ťažkým nákladným autom) svojich súkmeňovcov z Akramie a zvyšok si prišiel vyzdvihnúť svojich súkmeňovcov, ktorí boli od ideológie Akramie a politiky všeobecne veľmi vzdialení.
Lenže (a to je problém)osud nového premiéra a zastupujúceho prezidenta bol podobný. Zrejme výnimka potvrdzuje pravidlo. Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté a politická konkurencia zasa nie je veľmi potrebná.
!A.: Jak byste charakterizoval současnou kyrgyzskou opozici z hlediska programu a sociální základny?
P.J.: Problém opozície v Kirgizsku? Ťažká otázka.
Totiž všeobecne sa dá veľmi ťažko orientovať v politicko-straníckej spleti a v tom, kto a prečo je opozícia (v našom chápaní). Je nízka miera štandardizácie politických subjektov a viac záleží na vodcovi, peniazoch než na programe. A, samozrejme, regionálny vplyv (sever/juh), miera servilnosti voči prezidentovi, aj keď Kirgizsko je formálne parlamentná republika, no a aká je zahraničnopolitická orientácia politických strán (kto ich platí).
A tá kvantita, ktorá je na úkor koncepčnosti a kvality. Za rok do volieb v Kirgizsku vzniklo a bolo registrovaných 15 nových politických strán + 44 strán už fungovalo. Nakoniec si voliči vyberali zo 16-tich strán, ktoré splnili kritéria + mali možnosť voliť „proti všetkým“. Túto možnosť využilo len 1,8 % oprávnených voličov. Aké budú kritéria pre politické subjekty do predčasných volieb a aká bude ich hranica opozičnosti, to sa ešte uvidí.
A.: Prezident Žeenbekov ve čtvrtek rezignoval a jeho post zastává nyní premiér, kterého vynesla k moci „revoluční vlna“, Sadyr Žaparov. Podle pozorovatelů je spojení či koncentrace postu premiéra a prezidenta bezprecedentní. Odkud se Žaparov vlastně vzal a co od něj čekat?
P.J.: Sadyr Žaparov, ktorý momentálne skoro trojjedine (nezabúdajme, že aj parlament je paralyzovaný) vládne krajine, je pomerne mladý človek (nar. 6. decembra 1968), ale s politickými skúsenosťami (napr. 2005 – 2007 a 2010 – 2013 poslanec parlamentu, 2007 – 2009 poradca prezidenta K. Bakijeva…) a taktiež so skúsenosťou z väzenia. Totiž v roku 2017 bol odsúdený na 11,5 roka. Práve tohtoročná revolúcia ho zatiaľ dostala von z väzenia.
Nemá elitné západné vzdelanie, keď až v roku 2006 ukončil Kirgizsko-ruskú slovanskú univerzitu B. Jeľcina. Pochádza z malej obce Ken-Suu, ktorá je v Issyk-Kuľskej oblasti. Táto informácia je dôležitá pre koncept sever-juh. Treba však povedať, že je to človek, ktorý má machiavellisticky rád moc (poznámka redakce: Žaparov se už pokouší o změnu ústavy, která by mu umožnila kandidovat na prezidenta.)
Keď vystupoval pred bojovne naladeným zhromaždením na hlavnom námestí, ktoré je vedľa vypálenej budovy rezidencie prezidenta a parlamentu, konštatoval: „… dnes sa všetko vrátilo na svoje miesta. Exprezident podal demisiu, spíker Žogorku Kenešu K. Isajev nebude plniť svoje funkcie. V tejto chvíli prešli povinnosti prezidenta a premiér-ministra na mňa. Ďakujem vám za vašu dôveru…“
Skôr či neskôr si však „bojovne naladené zhromaždenie“ a predovšetkým S. Žaparov bude musieť položiť základnú otázku: načo je taká koncentrácia moci? Ak sa rozhodne ďalej vo svojej činnosti využívať silový element, tak tomu, kto sa dostal k moci cez námestie, tomu sa (v rámci známej revolučnej poučky) to vráti ako bumerang!
A je tu ešte fenomén COVID a jeho druhá vlna, ktorá sa nevyhla ani Kirgizsku. Ak sa krajina s COVID-om rozumne nevyrovná, tak možno 16. tohto mesiaca sa začal koniec jeho aktuálnej politickej kariéry a pôvodne vymeraný trest si S. Žaparov pôjde dokončiť.
!A.: Má současná politická krize v Kyrgyzstánu nějakou „geopolitickou“ dimenzi? Objevily se informace o tom, že velvyslanci USA a Velké Británie jednali s představiteli opozice během předvolební kampaně, což samozřejmě samo o sobě vzbuzuje otazníky… Existuje ale v Kyrgyzstánu nějaké pnutí mezi „západem“ a „východem“ (který nebude dnes zdaleka jen Rusko, ale asi také Čína)?
P.J.: Áno, geopolitický podtón je veľmi silný. To, že spomenuté dve krajiny (treba brať aj do úvahy, ktoré krajiny majú rezidenčných veľvyslancov v Biškeku – Česko a Slovensko to nie sú) sa snažili, o čo sa snažili, je problém. S tým možno súhlasiť, lenže oni si myslia, že to je štandard a súčasť Veľkej hry. A to je ešte väčší problém, vrátane toho, že sa snažia oddeliť Kirgizsko od veľkej Eurázie. Stabilizujúcu úlohu môže (a musí) zohrať jeden zo zahraničnopolitických fenoménov – Ruská federácia. Zatiaľ pozastavila, do vyjasnenia situácie, finančnú podporu Kirgizsku.
Tým druhým je Čína, ale tá sa zatiaľ nechce veľmi v Kirgizsku viditeľne angažovať. Ak nie priamo, tak prostredníctvom Eurázijskej ekonomickej únie, formou akéhosi záchranného špecifického Marshallovho plánu podľa moskovského strihu.
Ešte by som pripomenul narastajúci vplyv Turecka s jeho víziou dobudovania turkického polmesiaca Istanbul – Kazaň, kde Kirgizsko do tejto mozaiky pekne zapadá. Nakoniec Azerbajdžan už majú…
Podčiarknuté a zrátané: Geopolitický a politický súboj o Kirgizsko bude veľmi tuhý a ako poznáme kirgizskú spoločnosť, môže byť aj ďalej veľmi, ale veľmi horúci. Pritom nezabudnime, že tam žijú potomkovia Čechov a Slovákov, ktorí tam prišli s družstvom Interhelpo.
