Dňa 17. februára prišlo ministerstvo školstva s návrhom novely zákona o vysokých školách. Vysoké školy následne prejavili zásadný nesúhlas voči niektorým okruhom zmien. Chýba dôvodová správa, obsah novely zákona sa dokonca v priebehu svojho vzniku nekonzultoval s reprezentáciami vysokých škôl.
Správna rada – nesprávny krok
Najväčším kameňom úrazu je odobranie kompetencií akademickému senátu. Významná časť jej moci sa má presunúť na správnu radu. Prečo je to problém? Podľa návrhu bude do správnej rady volených osem členov (namiesto súčasných 14), z toho polovicu volí akademický senát a druhú polovicu vymenúva minister školstva. Čo všetko bude mať správna rada v takomto zložení v rukách?
Schvaľuje rozpočet. Volí a odvoláva rektora. Správna rada bude rovnako schvaľovať návrh rektora na zlúčenie alebo zrušenie súčastí verejnej vysokej školy. Tieto právomoci boli odobrané samosprávnemu orgánu školy – akademickému senátu. Na prijímanie závažných stanovísk, ktoré ovplyvňujú vysokú školu v jej samom jadre, stačí päť hlasov v správnej rade. Pripomeňme si, že štyria členovia správnej rady budú menovaní ministrom školstva a jeho politickými záujmami.
Politické nálady na prahu univerzít
Citujem: „Člena správnej rady verejnej vysokej školy, ktorého menoval minister, môže minister odvolať aj bez návrhu.“ Tento bod novely zákona sa nám snaží povedať, že ten, kto sa znepáči politickým preferenciám či aktuálnej nálade, automaticky odchádza. Bez návrhu, bez dôvodu.
Prenesením zodpovednosti na takto zostavenú správnu radu sa do vzdelávania vnáša politika, nestabilita a nedôvera v autonómiu vysokého školstva. Správna rada je orgán, ktorý má posilňovať väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti, nie školu zväzovať.
Šach mat študentom
Akademický senát tvorí pätnásť členov, z toho tretinu predstavujú študenti. V návrhu novely zákona je veľmi obozretne spomenuté, že v správnej rade musí mať zastúpenie študentská časť. Musí tam byť teda aspoň jeden študent. V praxi to znamená iba a výlučne jeden.
Výrazným znížením počtu členov správnej rady sa takmer anuluje možnosť študentov podieľať sa na rozhodovaní o najdôležitejších otázkach vysokej školy, ktorej právoplatnými členmi sú. Možno toto nazvať ako snahu o skvalitňovanie úrovne vysokých škôl na Slovensku?
V rekordnom čase
Ak by bola novela zákona prijatá, vysoké školy by museli podať výkon hodný olympijského atléta. Zmeny ako zrušenie akademického senátu fakúlt, vedeckých rád fakúlt, konzorcia vysokých škôl, ukončenie členstva v správnej rade a nové voľby s novými kompetenciami… to všetko by nadobudlo platnosť 1. septembra tohto roka so zosúladením do 31. decembra 2021.
Tento tlak sa vyvíja na vysoké školy v čase, keď sa zavádza nový systém akreditácie opierajúci sa o európske normy s cieľom zvýšiť kvalitu nášho vysokoškolského vzdelávania.
Medvedia služba
Uvedomujeme si, že naše školstvo sa vo všeobecnosti považuje za rigidné a vyrovnáva sa iba veľmi pomaly s rýchlo sa meniacimi požiadavkami spoločnosti. Študenti sa utekajú vzdelávať do zahraničia, vysokých škôl na Slovensku je neúmerne veľa, nie je ich kým naplniť, požiadavky sa znižujú, študenti sa sťažujú na kvalitu a odchádzajú preč. Ocitáme sa v bludnom kruhu a každý cíti potrebu zmeny. Je však obmedzenie slobody a ohrozenie apolitickosti vysokých škôl cesta, ako sa zachrániť?
(Autorka je študentka Prešovskej univerzity)
Úvodné foto: minedu.sk
