Prímestské autobusy v banskobystrickom kraji nepremávali niekoľko dní, pretože SAD s väčšinovou účasťou neštátneho subjektu začala dávať podmienky orgánom samosprávneho kraja.
Kamiónisti opakovane vstúpili do štrajku, požadujúc od vlády, aby znížila mýtne a daň z vozidiel.
Štrajky na ochranu pracujúcich ľudí, ako aj za dosiahnutie spravodlivých podmienok i výhod pre zamestnancov sú oprávneným konaním, za ktoré pracujúci bojovali desaťročia. Je však otázne, či v tomto prípade ide o oprávnené požiadavky v prospech väčšiny zamestnancov, alebo o zabezpečenie väčších ziskov pre súkromných vlastníkov a prevádzkovateľov dopravných prostriedkov.
V každom prípade oba protesty dopadajú na občanov. V prvom prípade na občanov Banskobystrického kraja, v druhom prípade na občanov po celom Slovensku. Štát, ktorý má zabezpečiť priaznivé podmienky pre dôstojný a bezproblémový život občanov, sa stáva takmer bezmocný pri riešení problémov.
Mnohé média a aj niektorí politici sa pýtajú, kto je na vine a kde sa stala chyba. Napadne niekomu otázka, či tieto, ale aj iné aktuálne problémy v našom štáte, nesúvisia s 30-ročným fungovaním kapitalizmu? Ako je možné, že za 30 rokov „budovania“ dokonalejšieho systému, ako bol kritizovaný socializmus, sa vyskytujú a znovu objavujú také elementárne problémy
Hriešna myšlienka: ak by štát alebo samosprávny kraj vlastnil firmu, ako je autobusová doprava, veľmi rýchlo by sa samospráva aj firma dohodli. Nebol by dôvod na podozrievanie niekoho z nekalej súťaže pri „výbere“, firmy, ani dôvod na netransparentné či nezákonné zmluvy. Nebol by dôvod nikoho uprednostňovať, ani nikoho podplácať.
Ďalšia hriešna myšlienka: ak by štát, ako vlastník Železníc SR, vytvoril výhodné a pre firmy ústretové podmienky na prepravu tovarov po železnici, riešil by priebežne najmenej dva problémy. Znížili by sa požiadavky na kamiónovú dopravu po teritóriu SR a tým pádom aj odvaha majiteľov súkromných dopravných firiem dávať ultimáta vláde na mimoriadne bonusy či iné výhody pre nich. Zároveň by sa v praxi začali plniť, zatiaľ len všeobecné prísľuby, na znižovanie emisií a ochranu životného prostredia.
Kapitalizmus na Slovensku za 30 rokov ukazuje nielen tieto, ale aj ďalšie problémy, s ktorými si nedokáže poradiť. Práve kvôli výhradne súkromnému vlastníctvu prostriedkov a majetku, ktoré majú slúžiť len a len na zisky, na ďalšie zvyšovanie majetku, kapitálu a vplyvu v ekonomike, ale aj v politike. Neobmedzený boj o zisky a moc plodí korupciu, pokusy o podvody, špekulácie, nezákonné majetkové a finančné operácie v nevídanom rozsahu a s obrovským obohacovaním sa jednotlivcov a skupín. Takéto konanie medzi subjektmi vo vlastníctve štátu, teda v skutočnosti vo vlastníctve občanov, nebolo v minulosti a nebolo by možné ani teraz. Neboli by dôvody na také konanie, ani možnosti. Ani ekonomické, ani právne, ani sociálne.
Je zrejme, a je to potvrdzované takmer každý deň, že štát v podmienkach kapitalizmu slúži predovšetkým súkromnému kapitálu. V podmienkach prevahy všeľudového vlastníctva môže slúžiť väčšine občanov. Aj tým, ktorí nevlastnia kapitál, ale žijú svoj život pre iný dôvod, ako je podnikanie a hromadenie peňazí.
