„Hodnotenie tolerancie či averzie k riziku patrí k najdôležitejším krokom pri voľbe investičnej stratégie. Tolerancia či averzia voči riziku má závažné dôsledky pre konštrukciu portfólia. Jej testovanie nie je dôležité len pre klienta, ale aj pre samotného poradcu, pretože ide o uplatnenie profesionálneho prístupu a do istej miery chráni poradcu pred sťažnosťami klienta v prípade nepriaznivého vývoja investície,“ upozorňuje V. Baláž.
Pre porovnanie slovenských výsledkov so zahraničím využil Survey of Consumer Finance, výskumu správania sa investorov – bežných ľudí v USA, ktorého výsledky sú k dispozícii už od roku 1962. Podľa nich je akceptácia finančného rizika u ľudí veľmi rôzna a závisí od mnohých okolností. Najdôležitejšiu úlohu hrajú zrejme genetické faktory a demografické charakteristiky. „Na údajoch z USA nás upútajú dve veci. Podiel ľudí schopných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziká je relatívne nízky a spravidla nepresahuje štvrtinu populácie. Podiely jednotlivých kategórií sa časom menia, ale základné rozdelenie zostáva zhruba rovnaké,“ konštatuje V. Baláž.
Podľa nedávneho výskumu u nás až 46% ľudí nie je ochotných akceptovať nijaké finančné riziká a takmer 42% toleruje iba priemerné riziká. Nadpriemerné riziká toleruje 9% a vysoké menej ako 3% populácie. „Rozdelenie tolerancie k finančným rizikám je v SR a v USA veľmi podobné a naznačuje, že je asi podmienené genetickými a biologickými faktormi, nie ekonomickými či kultúrnymi,“ hodnotí výsledky Vladimír Baláž.
Asi nikoho neprekvapí, že najneradšej so svojimi peniazmi riskujú starší ľudia (najmä nad 50 rokov), ženy (rozdiel medzi nimi a mužmi je mimoriadne veľký) a ľudia s nižším vzdelaním. Naopak väčší sklon k rizikovejšiemu investovaniu majú muži, ľudia do 30 rokov s vysokoškolským vzdelaním a tí, ktorí ako svoje zamestnanie označili „podnikateľ“. Najpresnejší obraz o zmýšľaní ľudí poskytujú odpovede na konkrétne otázky.
Predstavte si, že investujete peniaze na 10 rokov. Ktorá kombinácia výnosu (ako násobok z termínovaného vkladu v banke) a rizika Vám vyhovuje?
- ročne 1 – 1,5-násobok, ale bez rizika straty hodnoty investície 43,1% respondentov
- ročne 1,5 – 2-násobok s rizikom straty 10% hodnoty investície 38,2% respondentov
- ročne 2 – 3-násobok s rizikom straty 25% hodnoty investície 3,8% respondentov
- ročne aspoň 3-násobok s rizikom straty 35% hodnoty investície 4,9% respondentov
Predstavte si, že chcete investovať 500-tisíc korún. Ktorú investíciu si vyberiete?
- v najlepšom prípade zisk 50-tisíc, v najhoršom zisk 15-tisíc 23,9% respondentov
-
v najlepšom prípade zisk 80-tisíc, v najhoršom žiadny, 47,2% respondentov
no žiadna strata - v najlepšom prípade zisk 120-tisíc, v najhoršom strata 50-tisíc 22,0% respondentov
- v najlepšom prípade zisk 200-tisíc, v najhoršom strata 120-tisíc 6,8% respondentov
Tieto údaje sú veľavravné a navyše hovoria veľmi presne. Výrazná väčšina ľudí je pri investovaní ochotná akceptovať žiadne, alebo skutočne len minimálne riziko, že by o svoje peniaze mohli prísť. Takmer štvrtina sa pri druhej otázke dokonca uspokojila s nižším maximálnym možným výnosom, keď mali istotu, že im ich investícia vynesie aspoň niečo. Pre takmer polovicu ľudí bol kľúčovým faktorom, aby aspoň neprišli o nič zo svojej investície. A iba menej ako 7% ľudí bolo ochotných riskovať stratu viac ako 10% zo svojej investície. Aj odpovede na prvú otázku potvrdili, že ľudia výrazne uprednostňujú istotu pred akýmkoľvek rizikom. Takto sa vyjadrila takmer polovica z opýtaných a dokopy vyše 80% respondentov bolo ochotných riskovať maximálne 10% z investovaných peňazí.
Dôležitým zistením výskumu je aj to, že len 8% ľudí má u nás skúsenosti s akciovými investíciami. Polovica priznala, že nemá s investovaním žiadne skúsenosti a 32% bolo zaradených do skupiny „nejaké skúsenosti“, pričom na to stačilo, že títo ľudia rozumeli rozdielu medzi akciami a dlhopismi. Opäť je teda zrejmé, že skutočné skúsenosti s reálnym investovaním u nás nemá vyše 80% ľudí.
Navyše treba zdôrazniť dva dôležité momenty. Výskum uskutočnil ing. Baláž so svojím tímom v roku 2008. Teda v čase, kedy sme nemali žiadne osobné skúsenosti s ekonomickou recesiou, s globálnou hospodárskou krízou, s ich dôsledkami a s kolísavosťou na burzách. Dokonca sme takúto skúsenosť nemali ani prenesene: dve generácie vyrástli v spoločensko-ekonomickom systéme, ktorý takéto krízy nepoznal, deti o tom ani len nemohli počuť od rodičov. A po druhé, otázky mierili výlučne na investovanie, ktoré nikto nespájal s finančným zabezpečením v starobe, s peniazmi na dôchodok.
Garancia je zmyslom dôchodkového systému
A práve o dôchodok tu teraz ide. Pravicová vláda chce v parlamente presadiť také zmeny v II. pilieri, ktoré idú presne opačným smerom, než ukazujú výsledky tohto výskumu. I. Radičová, I. Mikloš a J. Mihál za výraznej asistencie a podpory Ľ. Kaníka tlačia ľudí násilím do niečoho, čo zjavne odmietajú. Zatiaľ čo je evidentné, že ľudia uprednostňujú istotu pred rizikom dokonca natoľko, že radšej budú mať zaručene menej, ako nádej na viac, pravičiari im chcú prikázať povinne riskovať bez akejkoľvek garancie.
Návrh, aby ľudia v II. pilieri boli primárne v rizikových schémach bez garancií je podlý a zákerný. Ľudia s investovaním – a práve o investovanie v II. pilieri ide, nie o sporenie – nemajú žiadne skúsenosti a predovšetkým majú veľmi ťažký život, mimoriadne veľa starostí. Zo strany vlády je zákerné a podlé od nich požadovať, aby pre zachovanie či získanie nejakej istoty museli urobiť čosi navyše. Veď ide o dôchodkový systém, o systém, ktorý má zabezpečiť ľuďom dostatočné príjmy na dôstojný život v starobe, v období, kedy sú už ľudia fyzicky i mentálne dosť opotrebovaný na to, aby si prácou či podnikaním zabezpečovali peniaze.
Zo samotnej základnej povahy dôchodkového systému, zo základnej filozofie jeho vzniku a existencie – garantovať dostatočný príjem v starobe – je jasné, že základným princípom dôchodkového systému je garancia, istota. Ľudia sa môžu dobrovoľne, na základe vlastného hlbokého uváženia s prístupom k úplným, presným a objektívnym informáciám vzdať garancií, ale nesmú o ne prísť automaticky na základe zákona. (Aspoň nejaké) Garancie musia byť základom akéhokoľvek dôchodkového systému, musia byť „štartovacou čiarou“ pre všetkých, na ktorej sa potom každý rozhodne ako rýchlo a ktorým smerom chce pokračovať. Kto porušuje tento princíp, likviduje dôchodkový systém ako taký.
Straty ľudia znášajú veľmi ťažko
Samozrejme, vo svetle výsledkom spomínaného výskumu vyvstáva otázka, čo vôbec hľadajú v II. pilieri ľudia, ktorí neznesú žiadne riziko. S každou investíciou je totiž nejaké riziko spojené. Ľudia, ktorí nechcú investovať s rizikom, resp. nechcú investovať vôbec nemali do II. piliera nikdy ani vstúpiť. A výsledky výskumu ukazujú, že takých je z dospelej populácie minimálne polovica. Dnes nikto nemá odvahu presne povedať, o koľko percent z vložených peňazí už ľudia prišli, ale je isté, že to bude viac ako 10%. Berúc do úvahy výsledky výskumu je zrejmé, že DSS by mali mať o viac ako polovicu klientov menej. Nespomínajúc fakt, na ktorý opakovane upozorňovala bývalá ministerka práce i bývalý šéf Sociálnej poisťovne: vyše štvrť milióna klientov DSS si neposiela na svoj osobný účet ani euro, ďalšie stotisíce si tam ukladajú zopár desiatok eur mesačne. Ak ich želaním je garancia, aby aspoň nič nestratili, tak aj keby neplatili žiadne poplatky, výsledkom bude žalostná penzia. Naozaj takýto systém dokáže nahradiť ten doterajší? Naozaj prinesie aspoň také dôchodky, aké sú dnes? Či dokonca „lepší (švajčiarsky) dôchodok“?
Ľudovít Kaník otvorene povedal, že hoci tieto výsledky akceptuje, nebude sa nimi riadiť. Rovnaký postoj má zjavne celá vládna koalícia. Obrovské množstvo ľudí v II. pilieri svedčí o tom, že ho považujú za nádejnú alternatívu voči priebežnému systému. Nech sa nám to akokoľvek nepáči, je to vyjadrenie nedôvery voči „štátnym dôchodkom“. Ľudia chcú v II. pilieri garancie, lebo majú vážne pochybnosti o garanciách v I. pilieri.
Okrem toho niet pochýb, že „účasť“ v II. pilieri nepovažujú za investovanie – veď aj zákon hovorí o sporení. Sporenie je finančný produkt, s ktorým – aj podľa prieskumu V. Baláža – majú ľudia u nás bohaté skúsenosti. A pozitívne. Sporenie ich nikdy nesklamalo, o svoje peniaze neprišli a vždy dostali aj nejaký úrok navyše. Práve dnešný systém garancií približuje II. pilier ku klasickému sporeniu. Aj preto je jeho zmena zákerným podrazom voči ľuďom.
„Pri samotnom investovaní prevládajú u ľudí optimistické pocity. Ale vyše 70% ľudí znáša stratu ťažko, alebo dokonca veľmi ťažko,“ upozorňuje Vladimír Baláž. Ako budú stotisíce klientov DSS o 20 rokov znášať, keď sa dozvedia, aký úbohý dôchodok budú doživotne dostávať, napriek tomu, že si dlhé roky „sporili“?
Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci za Smer-SD
Foto: Richard Riley
