Igor Matovič musel otvárať oči, čo všetko sa dá dosiahnuť aj bez nadávania do múdrosráčov, idiotov, hrobárov, slúžok Penty, ratlíkov, zlodejov či mafiánov. Úradník Ivan Korčok slušne pozval troch ústavných činiteľov do Bieleho domu na Hlbokej ulici, a nebolo oddanejších služobníkov. „Ivan Korčok chce jednotu v zahraničnej politike“ (RTVdvojbodka, 30. 4. 2021), preto „navrhol, aby sa konali pravidelné stretnutia v tomto formáte. Prezidentka, predseda Národnej rady a premiér podľa neho tento cieľ podporili“. (dennikn.sk, 30. 4. 2021) Posivený svedok však bez mučenia priznáva, že Korčokov elegantný ťah ho znepokojil rovnako ako Matovičove chrapúnstva.
O to väčšmi, že nikto z účastníkov posedenia nepovedal, ako sa Korčokov „formát“ zapasuje do trojuholníka: prezidentský úrad – parlamentná moc – vládna moc. Vyznávačke spoločných hodnôt hostiteľ isto prehovoril z duše. Zo zákulisia neuniklo, že by predsedu parlamentu zaujímalo, či budú rozhodnutia „formátu“ záväzné pre 150 volených zástupcov ľudu. Zdá sa, že ani premiér neprotestoval, že jeden z jeho ministrov sa hrá na vyššieho. Akoby na úrovni vlády nemohol „urobiť všetko preto, aby Slovensko malo jasný geopolitický kompas“. (dennikn.sk, 30. 4. 2021)
Posivený svedok možno počuje trávu rásť, ale „formát“ sa zrejme nedotýka bežnej agendy Korčokovho rezortu. Skôr signalizuje, že Slovensko ako člena EÚ a NATO čakajú závažné rozhodnutia, ktoré si pýtajú maskotov z najvyšších miest ako očkovanie proti koronavírusu. Alebo predseda Národnej rady Boris Kollár len tak, z ničoho nič, vytiahol, že „povinné kvóty odmietame“ (spravy.pravda.sk, 28. 4. 2021)? Diskusiu „o novom migračnom pakte“ (Tamtiež.) nepoprel ani Ivan Korčok. „Pripustil, že súčasťou návrhu je za istých okolností prerozdeľovanie migrantov.“ Maskotov si určite vyžiadajú aj naše nemaskovateľné aktivity v záujme NATO. Len naďovsky strohé pripomenutie povinností, ktoré prináša členstvo, by mohlo vyvolať spomienky na Irak 2003 a Afganistan 2011/2021. Čiže na vojnu pod falošnou zámienkou a bez požehnania Bezpečnostnej rady OSN, ako aj na márny boj proti Talibanu na jeho území. So zbytočne vyhasnutými životmi amerických a európskych vojakov. Vrátane slovenských.
Keďže ide o náročnú agendu, nemohol ju dostať pod palec Duch svätý nad premiérskym stolom a už vôbec nie nemocničný Alipaša po havárii vládnej limuzíny so záhadnou pasažierkou. Prezidentke neostalo iné, iba velenie „formátu“ ponechať jeho autorovi. Radovému ministrovi Ivanovi Korčokovi. Veď keby Američania s príchodom teplejších dní chceli „pri Malackách za 20 mil. USD vybudovať veľký sklad pohonných hmôt“ (extraplus.sk, 15. 7. 2020), kto by dôstojnejšie upokojoval verejnosť, že sme za dobré vzťahy s Ruskom. Len sa k nám musí správať ako k suverénnemu štátu. Posivený svedok sa so suverénnym štátom v našich končinách prvý raz stretol ako vysokoškolák, keď sa Rumunsko ako člen Varšavskej zmluvy jednej augustovej noci nepridalo k piatim bratským armádam. Naposledy, keď Rakúsko, Švajčiarsko i Grécko nesúhlasili s preletom amerických vojenských lietadiel s bombami na Belehrad. Asi neuverili humanitárnemu bombardovaniu a nepotrebovali „vstupenku do NATO“ (hlavnespravy.sk, 25. 3. 2019), resp. Gréci nedbali, čo si o nich pomyslia druhovia v zbrani.
Prvá vážnejšia skúška by mohla otupiť aj nás. Keby sme od prezidentky nedostali Korčokov „formát“. S jeho osobným politickým formátom. Medzi nami, mal ho kde nadobudnúť. Po chodbách Bieleho domu pred ním kráčal aj veľkňaz jedinej správnej orientácie: Vasiľ Biľak. Raz darmo, genius loci nepustí…
