Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) včera zverejnila ekonomický výhľad na roky 2015 – 2016 pre všetky členské krajiny a pre šesť vybraných nečlenských krajín (BRIICS). OECD v najbližších dvoch rokoch predpokladá iba mierne zlepšenie globálneho rastu, ktoré sa bude vyznačovať výraznými rozdielmi v raste veľkých ekonomík ako aj významnými rizikami a zraniteľnosťami. OECD očakáva rast svetovej ekonomiky na úrovni 3,7 % v roku 2015 a 3,9% v roku 2016. Informovalo o tom stále zastúpenie Slovenskej republiky pri OECD.
Podľa organizácie globálny rast napreduje iba pomaly a odhadovaný rast veľkých ekonomík ako aj rast svetového obchodu stále nedosahuje predkrízovú úroveň. Oživenie v USA a Veľkej Británii bude silnejšie oproti eurozóne a Japonsku. Eurozóna čelí rastúcemu riziku stagnácie a u Japonska zatiaľ nie je isté, či sa celkom dostalo z deflácie. Rast v rozvíjajúcich sa ekonomikách zostane silnejší, ale taktiež s významnými rozdielmi: ekonomika Číny spomalí, naopak ekonomická aktivita v Indii zrýchli, rast v Brazílii bude iba mierny a Rusko zostane v stagnácii. Pretrvávať by mala aj naďalej vysoká nezamestnanosť (najmä v eurozóne) a nízka inflácia. Hospodársky rast v ekonomikách OECD by mal byť podporený uvoľnenými menovými politikami, priaznivými finančnými podmienkami, pomalým oživením na trhu práce a miernejšou fiškálnou konsolidáciou.
Stále však prevažujú negatívne riziká a vývoj v eurozóne považuje organizácia naďalej za najviac znepokojujúci. Napriek zlepšeniu v periférnych krajinách zostáva hospodársky rast v eurozóne iba pomalý, vzhľadom na slabý vývoj v Nemecku, vo Francúzsku a v Taliansku a pretrvávajúci pokles inflácie.
Hlavná ekonómka OECD Catherine L. Mannová nazvala eurozónu ako celok za „locus of weakness“ a poukázala na rýchlejší rast európskych krajín mimo eurozóny ako napr. Veľká Británia a krajiny V4. Zároveň poukázala na to, že to nie je konkurencieschopnosť, ktorá bráni eurozóne, ale faktory negatívne ovplyvňujúce domáci dopyt. Za ďalšie slabé miesta eurozóny označila slabú spotrebu v posledných piatich rokoch a nízke investície. V tejto súvislosti sa pozitívne zmienila o pláne Jeana-Clauda Junckera investovať 315 mld. eur na podporu privátnych investícií a oživenie európskej ekonomiky.
OECD upozorňuje, že pri absencii ďalšej makroekonomickej podpory bude rast eurozóny aj naďalej veľmi slabý až nulový, so slabým dopytom, vysokou nezamestnanosť a infláciou pod cieľovou úrovňou. Podpora však musí byť v podobe balíka všetkých troch komplementárnych nástrojov – menovej politiky, fiškálnej politiky a realizáciou štrukturálnych reforiem (ako napríklad v Japonsku). Oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne by preto malo byť podporené: plánovaným spomalením tempa fiškálnej konsolidácie, priaznivejšími finančnými podmienkami.
Slovenská republika podľa odhadu OECD zrýchli svoj rast na 2,8 % v roku 2015 a 3,4 % v roku 2016. OECD zároveň zvýšila odhad rastu SR v roku 2014 z pôvodných 2,0 % (májová prognóza) na 2,6 %. SR má zároveň v roku 2015 prognózovaný druhý najvyšší rast v rámci krajín OECD, ktoré sú súčasťou eurozóny (po Írsku). V roku 2016 bude mať SR podľa OECD v rámci tejto skupiny krajín spolu s Estónskom najvyšší rast ekonomiky.
OECD predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky bude aj naďalej podporený domácou spotrebou vzhľadom na rast zamestnanosti a reálnych miezd. Napriek pomalšiemu rastu ekonomík obchodných partnerov v roku 2015 (najmä Nemecka) by mal byť rast ekonomiky SR okrem domácej spotreby ťahaný aj exportom. Podľa OECD sa deficit verejných financií v rokoch 2015 – 2016 podarí udržať pod 3 % HDP a vývoj hrubého verejného dlhu v rovnakom období neprekročí úroveň 55 % HDP. V roku 2015 sa zníži deficit na 2,6 % a v roku 2016 klesne na 2,2 %.
Úroveň dlhu verejnej správy by podľa predpovede OECD mala v roku 2015 dosiahnuť 54,6 % a v roku 2016 54,8 %. OECD očakáva pokles miery nezamestnanosti v SR z úrovne 13,4 % v roku 2014 na 12,8 % v roku 2015 a ďalší pokles o 0,6 percentuálnych bodov v roku 2016 na 12,2 %. OECD odporúča Slovensku v súlade s nedávno zverejneným Ekonomickým hodnotením SR (5. 11. 2014) predovšetkým pokračovať v posilňovaní fiškálneho rámca, v reforme verejného sektora, ako aj v zlepšovaní výberu daní. Organizácia tiež upozorňuje na potrebu integrácie zaostávajúcich regiónov a posilnenia aktívnych politík trhu práce a reformu vzdelávania.
(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)
