Hlavnou témou filmu je kontakt európskej a tureckej kultúry. Nie však ten medzi imigrantmi a domácimi, ale v rámci jednej rodiny. K porozumeniu často nestačí ani to, že obe strany pochádzajú z rovnakého prostredia. Stačí ak jedno dievča robí šťastnou európsky životný štýl a rodina to nevie a nechce ani za svet pochopiť. Medzikultúrny dialóg sa odohráva na pôde jedného bytu, a vôbec ho neuľahčuje ani fakt, že Umay tiež vychovávali k tomu, aby bola dobrou Moslimkou a rešpektovala tradície.
Umay, dcéra tureckých imigrantov sa rozhodne aj so svojím synom odísť od agresívneho manžela, s ktorým nie je šťastná a žiť tak ako milióny rozvedených Európaniek. Chce študovať, pracovať, vychovávať svojho syna a možno ešte niekedy stretnúť lásku. Skrátka viesť normálny život. Nie však v očiach svojej rodiny. Pre matku a otca sa stáva dôkazom ich rodičovského zlyhania, pre bratov potupou, ktorá trápi otca. Keď si už nevedia poradiť so sestrou, chcú jej manželovi vrátiť aspoň jeho syna, na ktorého má v ich očiach právoplatný nárok. Umay musí pred jej vlastnou rodinou chrániť polícia, a odviesť ju do krízového centra.
Hlavná hrdinka sa až do poslednej chvíle nevzdáva viery, že jej rodičia pochopia jej rozhodnutie, odpustia jej a príjmu ju späť. Aspoň kvôli synovi, ktorému chýba rodina a vôbec nič nechápe. Až kým otec, povzbudený radou zo svojej vlasti, neprikáže synom spraviť, čo treba pre očistenie mena rodiny: zabiť Umay. Tá síce pokus o vraždu prežije, ale stráca to najcennejšie čo má – život svojho syna Cema.
Film sa prihovára divákovi veľmi smutným posolstvom. Ukazuje, že kontakt dvoch kultúr môže byť oveľa bolestivejší ako by sa mohlo zdať. Najmä ak sa stretnú v jednej rodine. Ani láska a neoblomná snaha jednej strany nevie zachrániť situáciu, pokiaľ aj na druhej strane nie je vôľa otvoriť sa jej, a pochopiť. Členovia jednej rodiny hovoria dvomi jazykmi. Aj doslova, aj obrazne: Kým rodičia sa medzi sebou aj so svojimi deťmi zhovárajú po turecky, v rozhovoroch mladšej generácie zaznieva častejšie nemčina. Podobne Umay – hovorí jazykom moderného európskeho sveta, ktorý rodičia nechápu. Aj keď sa občas snažia, nie sú schopní pochopiť konanie svojej dcéry. Divák, ktorý počas celého filmu verí spolu s hlavnou postavou, že rodičovská láska prekoná všetko a na konci dôjde k zmiereniu celej rodiny, ostane sklamaný a pôjde zrejme z kina s pocitom, že svetu už vôbec nerozumie…
Réžia: Feo Aladag, v hlavnej úlohe: Sibel Kekilli
Na fotografii: Zľava Feo Aladag a Sibel Kekilli
