Máme pred sebou voľby. Niektorí zvažujú, či vôbec ísť voliť. Iní v sebe bojujú, raz srdcom, potom rozumom. A ďalší zvádzajú predvolebné diskusie v rodinách, ktoré sú často politicky roztrieštené. Do toho neraz protirečivé prieskumy, akoby šité niekomu na mieru. A človek si má v tomto zmätku vybrať. Ani samotné strany k tomu občas nenapomáhajú, pretože sa niekedy uspokojujú s povrchným marketingom – akoby sme si mali voliť kráľovné krásy – alebo nič nehovoriacimi negatívnymi rečičkami typu, s tým nie a s tamtým už vôbec nie. Akoby niektorí zabúdali na to najpodstatnejšie. Na ľudí, o ktorých blaho by sa mali starať. Človek nie je len nástrojom, či objektom, ale v prvom rade subjektom a spolutvorcom sveta, do ktorého sa rodí.
Tých problémov, ktoré stoja pred novou vládou je veľmi veľa a zaťažuje to moju myseľ . Rok 2020, ktorý je pred nami, nám však všetkým dáva príležitosť, aby sme tvorivo spolupracovali pre dobro ľudí, s ktorými žijeme na rodnom Slovensku.
Z toho môjho pohľadu je potrebné napr. riešiť problémy v našom zdravotníctve a školstve. Veľkú pozornosť si zaslúžia zdravotne postihnutí občania. Bude potrebné prijať zákon o komplexnej rehabilitácii a zjednotení posudkovej činnosti. Čo sa týka širších súvislostí, už som to viackrát naznačil, naša politická scéna sa bude musieť podriadiť globálnemu trendu či sa jej chce alebo nie. Za najdôležitejšiu tému súčasnosti z globálneho hľadiska považujem ochranu našej identity (a s tým súvisiacu ochranu našej hranice, samostatnosti, ekonomiky, ale aj všetkých občanov). Všetky ekonomické a sociálne otázky ustupujú v západnej Európe pred ťažobou nelegálnej imigrácie tak, že sú prognózy, že o pár desiatok rokov v Británii, Švédsku, Nemecku i Francúzsku budú mať prevahu moslimovia. A to zásadne mení a malo by zmeniť náš pohľad na „problémy“ súčasnosti, ktoré nič neznamenajú oproti tomu, v čom sa brodí západná Európa. Možno raz, keď bude niekto hodnotiť pôsobenie niektorých politikov, budú bezvýznamné všetky sociálne balíčky, vlaky zadarmo či minimálna mzda. Prevýši ich zásadný rozpor s Merkelovou a naša „nevítacia“ politika migrantov. Vždy som zvádzal aj v tejto oblasti boj medzi humanizmom a pragmatizmom, ale negatívne vnímam migrantov a zvlášť tých nelegálnych, ktorí doslova prečíslujú západnú Európu.
Aby som sa však vrátil k môjmu titulku. Je prirodzenosťou zdravého človeka zapájať srdce i rozum. Srdce dáva ľudský rozmer a rozum paralelne analyzuje a hľadá riešenia no v intenciách podnetu od srdca. Pri absencii srdca aktivity rozumu nadobúdajú neľudský, tvrdý, bezohľadný charakter. Problémom dneška je, že na mladých bez historickej pamäti a skúseností pôsobia rôzne vonkajšie sily vypočítavo cez city srdca a hýbu mladými masami manipulatívne zo zákulisia pre svoje skryté účely. Pôsobia na srdce a rozum so skúsenosťami či historickou pamäťou, ktorú mladí ešte nemajú. Rôzne sily ,ktoré chcú mladosť a neskúsenosť zneužiť, dávajú do rúk mladým mandát líderstva a idey, že práve oni sú kvalifikovaní a starší – „dědeček a babička už jen ujídají z chlebíčka“. Aj tak sa obávam sa, že väčšina ľudí doteraz volila aj bude voliť „srdcom“, t .j. bez preštudovania si volebných programov a bude sa rozhodovať na základe sympatií/antipatií k lídrom alebo podlídrom a na tom je založená aj bilbordová kampaň, kde to je o súboji grafikov a fotoshopu.
V novom roku 2020 prajem všetkým čitateľom a občanom hlavne zdravie, nádej, menej zákernosti, tvorivú myseľ a lásku. Lásku ako najušľachtilejší cit musí kultivovať a zažívať každý z nás, aby sa stal svet lepším, lebo to udáva vždy ten najlepší smer.