Tohtoročné voľby prezidenta SR znovu potvrdili už všeobecne známu skúsenosť o tom, ako prebiehajú voľby a volebné kampane v spoločnosti, kde vládnu zástupcovia kapitálu. Teda v systéme, kde ide o presadenie záujmov menšiny ďalej bohatnúť a posilniť svoje postavenie i možnosti. Pritom vytvárať dojem, že im ide len a len o blaho občanov, prosperitu krajiny, o slobodu, demokraciu a spravodlivosť. Momentálne si zvolili slogan, že im ide o lepšie Slovensko.
Celá predvolebná kampaň pred prvým kolom volieb sa niesla v tradícii už tridsaťročných skúsenosti pseudodemokracie. To znamená v duchu intenzívneho manipulovania verejnou mienkou, s vopred určenými cieľmi a zámermi. Jednoducho, súperiace skupiny oligarchov, za výdatnej podpory nadnárodných kapitálových skupín, prostredníctvom súkromných mediálnych prostriedkov, osôb z verejného politického života i zaškolených a dobre platených aktivistov systematicky, nepretržite a profesionálne masírovali rozum a city občanov Slovenska. Nielen s využitím aktuálneho diania na Slovensku i v zahraničí, ale aj za cenu zinscenovaných udalostí a skryto rozohraných káuz. Veď politickí technológovia „euroatlantického priestoru“ majú z podobnej činnosti bohaté skúsenosti. Poučili sa na svojich úspechoch i neúspechoch v dávnejšej i nedávnej minulosti.
Pozrime sa len na tie najpovrchnejšie a najviditeľnejšie znaky, skutočnosti, ktoré dokazujú manipuláciu s verejnou mienkou a zámerné ovplyvňovanie volebnej kampane.
Hlavne v televíznych, ale aj rozhlasových diskusiách s kandidátmi na prezidentov bolo jasne vidieť, ako moderátori smerujú obsah diskusie tak, aby zavádzali pozornosť diváka, poslucháča i samotných kandidátov tam, kde to vyhovuje vyššie uvedeným zámerom. Mnohé z nich sa potom zaoberali oblasťami, ktoré sú na hony vzdialené od podstaty veci. Teda od kompetencií prezidenta, daných ústavou a zákonmi. Takmer všetci kandidáti sa v niektorých veciach nechali strhnúť a hovorili o veciach, ktoré by ako prezidenti nikdy nemohli ovplyvňovať. Kampaň tak nevytvárala predpoklady na skutočnú prezentáciu kandidátov, ale omieľala témy, ktoré mali jedných kandidátov poškodiť a druhých bezdôvodne vyzdvihnúť. Nie však z dôvodu ich schopnosti a predpokladov na post prezidenta, ale z dôvodu „vyšších záujmov“ kapitálových skupín a oligarchov.
I v tejto kampaní sa použila metóda „osvedčená“ z predchádzajúcich volieb. Zloženie kandidátov v diskusných skupinách bolo opäť na svojvôli médií, teda ich majiteľov a moderátorov. Kľúč bol jasný – nimi „určení“ silní kandidáti v jednej skupine a tí „slabší“ kandidáti v ďalších skupinách. Akoby bol dnes problém urobiť diskusiu v skupinách, ktoré budú náhodne vylosované, čo by bolo určite aj objektívnejšie a možno aj prekvapivo zaujímavejšie.
Starou, z jasných dôvodov osvedčenou metódou, ktorá významne ovplyvňuje sledovanosť predvolebných diskusií, je výber vysielacích časov jednotlivých skupín kandidátov. Kým „preferovaných“ vysielajú v dobe, ktorá je dokázateľne najsledovanejšia, „neželaných“ vysielajú v takých časoch, v ktorých už vopred sú odsúdené na nízku sledovanosť relácií.
Ak sa verejne deklaruje, že médiá vymedzujú rovnaký časový priestor kandidátom na vyjadrenie ich názorov a postojov, tak uvedené zloženie skupín a rozličné vysielacie časy deklarovanú demokratickosť a rovnosť príležitostí veľmi podstatne narúšajú a spochybňujú.
Noviny a časopisy sú s objektivitou kampane a službou občanom na tom ešte horšie. Pretože sú úplne všetky súkromné, priestor dostávajú kandidáti, ktorí vyhovujú ich majiteľom a ich priateľom, a samozrejme tí, ktorí sú schopní zaplatiť si nelacné stránky ako reklamu. Sloboda, demokracia, rovnosť a spravodlivosť sú v tomto prípade už úplne na smiech, pretože najrozsiahlejšiu, najintenzívnejšiu a aj graficky najzaujímavejšiu reklamu si môžu zaplatiť len tí, ktorí majú bohatých „sponzorov“. Z akých radov sú títo sponzori, netreba ani trikrát hádať… A občan nie je informovaný, občan je manipulovaný.
Prieskumy verejnej mienky a ich predkladanie občanom sa nieslo tiež v duchu prepracovaných technológii. Pridávalo a uberalo sa percento kandidátom podľa vopred pripravených zámerov. A ukázalo sa, že ono to funguje stále. Hoci väčšina občanov už aj tak tuší, že výsledky prieskumov sa tvoria, a nie spracovávajú, aj tak „naletí“ a svoje rozhodnutie o výbere kandidáta pri voľbách si ponecháva až do posledných dní pred voľbami. V prípade terajšej kandidátky Čaputovej to bol do očí bijúci prípad.
Takže, už bežný pohľad na prezidentskú kampaň postačuje, aby občan so zdravým rozumom, triezvym pohľadom na vec, s priemerným vzdelaním a primeraným citom pre spravodlivosť, demokraciu a rovnosť pochopil, v akom systéme žije. O čo ide v jednotlivých voľbách a komu slúžia jednotlivé volebné kampane. Toto by nás malo znepokojovať, ale zároveň urážať. Urážať preto, ako nás, občanov podceňujú, ako si nás dovolia klamať, zavádzať i podvádzať, ako si dovolia s nami manipulovať.
(Autor je podpredseda KSS)
