Analyzovať výsledky komunálnych volieb cez stranícku a ideologickú optiku je pohľad, ktorý sa snažia forsírovať niektoré médiá a skupina anonymných internetových diskutérov. V skutočnosti je však rozhodovanie voličov a následná interpretácia ich rozhodnutia podstatne zložitejším a komplexnejším problémom.
Ďalšou neodškriepiteľnou skutočnosťou je, že vo väčšine obcí či menších miest ľudia kandidátov poznajú osobne. Ak o niekom vedia, že je to slušný a schopný človek, dajú mu svoj hlas bez ohľadu na politickú podporu. Prípadne sa voliči rozhodujú medzi väčším a menším zlom. Podobne môže zohrávať úlohu určitá zotrvačnosť voličov, prípadne snaha o zmenu. Rozhodovanie však v konečnom dôsledku v prevažnej miere ovplyvňuje osobnosť kandidáta a to, ako ho ľudia vnímajú.
Táto logika platí v určitej obmedzenej miere aj vo väčších mestách. Dobrým príkladom môže byť Bratislava. Voľba Milana Ftáčnika neznamená, že by boli Bratislavčania odrazu ľavičiari alebo dokonca podporovali Smer-SD. Keby voliči rozhodovali len na základe straníckeho trička, Milan Ftáčnik by v Bratislave nemal šancu. Je úplne jasné, že ak by Smer-SD, resp. pravica podporili iných kandidátov, voľby by dopadli úplne inak. Ak by sa v sobotu konali parlamentné voľby, neznamená to, že by Smer-SD získal v Bratislave 47 % hlasov.
Z výsledkov volieb v Bratislave nemožno vyvodiť ani záver, že by Bratislavčania stratili dôveru v schopnosť pravice viesť hlavné mesto. Svedčí o tom fakt, že väčšinu poslaneckých miest v mestskom zastupiteľstve a väčšinu starostov mestských častí obsadila pravica. Víťazstvo Milana Ftáčnika znamená, že obyvatelia Bratislavy mu prejavili viac dôvery ako Magde Vášaryovej. Víťazstvo Smeru-SD v Bratislave spočíva v tom, že stavil na správneho kandidáta.
Nepoučiteľná SDKÚ-DS
Príčinou prehry SDKÚ-DS v Bratislave je, že vychádzala z ilúzie, že masívna podpora pravicových strán v hlavnom meste sama osebe postačuje na víťazstvo. Jednoducho povedané, regionálni predstavitelia strany predpokladali, že voľby im vyhrá hocikto, kto bude mať na plagáte logá všetkých vládnych strán. Tento predpoklad sa však ukázal ako chybný.
Navyše, SDKÚ-DS v kampani zopakovala rovnaké chyby, aké urobila už v minulosti. Kým predstavitelia Smeru-SD sa po prepálenej kampani v roku 2002 snažia vyvarovať podobnému štýlu predvolebnej agitácie, SDKÚ-DS tvrdohlavo používa prostriedky, ktoré v minulosti nepriniesli efekt alebo dokonca pôsobili kontraproduktívne. V prezidentských voľbách v roku 2004 mnohým prekážalo, že sa im Eduard Kukan „nanominoval“ až do „obývačiek“. Použitie automatu s nahratým odkazom Magdy Vášaryovej, ktorý telefonoval obyvateľom Bratislavy, bol nápad presne z tejto kategórie. Podobne sa neosvedčila negatívna kampaň Ľubovi Romanovi, keď kandidoval proti Vladimírovi Bajanovi. Napriek tomu sa v Bratislave znova objavili bilbordy útočiace na Milana Ftáčnika a Jána Budaja. Pokiaľ ide o ostatné strany podporujúce Magdu Vášaryovú, tie si s kampaňou v jej prospech nerobili ťažkú hlavu.
Výsledok týchto volieb by mal byť pre SDKÚ-DS mementom. Ak si chce strana Mikuláša Dzurindu zobrať z porážky zobrať nejaké ponaučenie, mali by sa jej predstavitelia zamyslieť nad tým, že komunálne alebo krajské voľby sú v prvom rade o osobnostiach.
Glorifikácia nezávislých kandidátov
Najmä v minulosti sa v prípade víťazstva nezávislých kandidátov zvyklo zdôrazňovať, že ľudia dali prednosť osobnostiam. Akoby kandidát s podporou politickej strany nemohol byť osobnosťou. Členstvo v politickej strane alebo politická podpora sa u nás stále chápe negatívne.
Robiť závery z toho, že veľká časť zvolených starostov, primátorov a poslancov kandidovala bez oficiálnej podpory politickej strany je bez serióznejšej analýzy iba politologickou alchýmiou. Treba si uvedomiť, že politické strany majú svoje základné organizácie najmä v mestách, ktorých je 138 z viac ako 2600 obcí na Slovensku. Pravdepodobne žiadna zo strán nemá toľko členov, aby mohla nominovať svojich členov na všetky funkcie na celom Slovensku. Najmä v menších obciach, ktorých je niekoľkonásobne viac, strany jednoducho nemajú dosť ľudí, ktorých by mohli nominovať. Navyše, podporu politických strán kandidáti v obciach a malých mestách ani nepotrebujú, pretože ich voliči osobne poznajú.
V prípade nezávislých kandidátov sa tiež vynára otázka, do akej miery sú skutočne nezávislí. Vo viacerých prípadoch sa stalo, že stranícky kandidát sa vzdal kandidatúry v prospech nezávislého kandidáta a ten zvíťazil. Nebudú si strany, prípadne kandidáti, ktorí odstúpili z boja, nárokovať v takomto prípade na svoju odmenu?
Hodnotiť komunálne voľby len cez stranícke okuliare je veľkou chybou. Netreba polemizovať nad tým, či bodovali nezávislí a stredoľaví kandidáti, ale je potrebné si položiť otázku: vyhrali kvalitní kandidáti s predpokladmi dobre riadiť obec či mesto? Občania vo víkendových voľbách dali v nejednom prípade košom stranícky nanúteným nominantom a hlasovali predovšetkým za zmenu.
Zdroj foto: Zsolt Vajda a EPP
