Na tomto mieste treba ešte raz zdôrazniť: ani kritici leteckých útokov NATO sa nestavali na Kaddáfiho stranu. Ukazuje sa, že jeho autoritársky (možno až diktátorský) režim vymenil sociálno-ekonomický paternalizmus štátu za demokratické slobody, ako ich chápeme v Európe. Z toho určite rezultovali obete, či už symbolické alebo skutočné. A nesúhlas časti Líbyjčanov s týmto režimom bol legitímny. Lenže vojnový konflikt, v ktorom sa NATO postavilo na jednu zo zúčastnených strán a veľmi skoro prekročilo mandát rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, nemal „šancu“ priniesť to, po čom slobodumilovní Líbyjčania túžili.
Vplyvný mienkotvorný denník The Guardian predvčerom s odvolaním sa na vysokopostaveného vládneho predstaviteľa napísal, že „po takmer troch mesiacoch leteckých útokov už Británia a jej spojenci z NATO neverí, že to bude stačiť na odstránenie Mummmara Kaddáfiho“. Naopak, spojenci stále viac dúfajú, že Kaddáfiho čo najskôr opustia všetci dôležití spolupracovníci, alebo sa sám rozhodne opustiť krajinu. Sú totiž presvedčení, že to je jediná reálna cesta k odchodu líbyjského vodcu.
Povstalci podozrievajú NATO
„Nikto už nepočíta s možnosťou vojenského víťazstva,“ vyhlásil pre britský denník vysoko postavený armádny predstaviteľ, ktorý tak reagoval na slová šéfa britského vojenského loďstva admirála Marka Stanhopa. Ten na stretnutí s vybranými novinármi povedal, že bombardovanie už nemôže pokračovať dlhšie ako do konca leta. Podľa britských médií Stanhope len verejne vyjadril, čo si armádni velitelia hovoria súkromne už dlho. Pritom poriadne nahneval premiéra J. Camerona, ktorý na M. Stanhopa včera reagoval dokonca v parlamente. Upozornil, že Stanhopove komentáre môžu nevhodne spochybňovať spojenecké záväzky Británie v rámci tejto akcie NATO. A, pochopiteľne, ubezpečil, že to nie je oficiálny postoj Londýna.
Vojna proti Líbyi spôsobuje najnovšie vážne domáce problémy aj prezidentovi USA Barackovi Obamovi. Skupina kongresmanov naňho podala žalobu, lebo podľa nich poslal vojakov do tohto konfliktu v rozpore so zákonom. Biely dom sa včera zo všetkých síl usiloval legálnosť účasti americkej armády na útokoch obhájiť a vysvetliť. Pritom samotný Obama pomerne rýchlo znížil angažovanosť USA vo vojne, za čo ho západoeurópski spojenci opatrne kritizovali už pred takmer dvoma mesiacmi. The Guardian napr. predvčerom pripomenul, že USA odmietli nasadiť nízkoletiace útočné lietadlá A10 a bojové vrtuľníky, zatiaľ čo Británia nasadila 4 vrtuľníky Apache a Francúzi 12 bojových helikoptér. NATO má síce v rámci spoločného velenia k dispozícii ďalších 150 takýchto strojov, ale všetky patria k americkému námorníctvu.
Takéto nezhody a celkový vývoj vojny sa negatívne odráža aj na povstalcoch, ktorí sa opäť neúspešne pokúsili svoje ozbrojené jednotky sformovať do spoločne operujúcej armády. Chýbajú im skúsenosti i ťažké zbrane. Demoralizuje ich aj prístup spojencov. Napr. minulý piatok zaútočili britské Apache na Kaddáfiho vojská obkľučujúce Misurátu v noci. Tie útok opätovali cez deň rozsiahlym ostreľovaním pozícií povstalcov, ale za denného svetla sa už britské letecké stroje neukázali. Povstalci stratili 31 mužov, 120 ďalších bolo zranených. Niektorí velitelia povstalcov nahlas pochybujú, či spojenci vôbec majú záujem na koordinácií leteckých útokov s rebelmi na zemi. Nikto to nepovie nahlas, ale potichu tvrdia, že spojenci by boli radšej, keby Kaddáfiho porazilo povstanie v Tripolise, pričom kalkulujú s dopadmi takejto situácie na následný mocenský vývoj v krajine (po Kaddáfiho páde).
Výsledok: utrpenie, nesloboda, krv a mŕtvi
Gestám Kaddáfiho režimu veriť nemožno, ale už by aj najväčší „jastrabi“ mali dať priestor výlučne mierovým nástrojom. Cestu ukázal špeciálny ruský splnomocnenec, po rokovaní s ktorým Kaddáfiho syn včera pre taliansky denník Corriere della Sera vyhlásil, že jeho otec je pripravený na urýchlené všeobecné voľby pod medzinárodným dohľadom. Útočiace západné mocnosti sa, pochopiteľne, iba ťažko budú zmierovať s čímkoľvek, čo bude chápané ako priznanie vlastného zlyhania. Navyše opakovaného, lebo – presne ako na to kritici varovne upozorňovali – z Líbye sa stal druhý Irak: nestabilná krajina zmietaná vojnou, s obrovským množstvom utečencov, zruinovanými mestami (najmä hospodárskymi centrami) a rastúcou silou (islamských) radikálov.
Vojnový konflikt treba čo najskôr ukončiť aj podľa západných pozorovateľov. Tí majú obavy, že predlžovanie vojny zvyšuje riziko veľkých ľudských obetí. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) v najnovších Strategických komentároch upozorňuje, že s predlžovaním konfliktu „sa zvyšuje riziko vojnových zločinov, pretože tak vládni vojaci, ako aj povstalci sa budú radikalizovať“. IISS sa dokonca obáva, že pridlhý konflikt môže preskočiť do susedného Tuniska. Vážnym problém sú tiež utečenci, ktorých počet už spôsobil vážnu humanitárnu krízu – z Líbye utieklo asi milión ľudí. Nehovoriac o tom, že letecké útoky stáli len britských daňovníkov doteraz vyše 80 miliónov libier.
Okrem špekulácií, nakoľko ponesie Muammar Kaddáfi zodpovednosť za svoje zločiny sa po zisteniach denníka The Guardian vynára otázka, akú zodpovednosť za terajšiu tragédiu ponesú tí, ktorí vojnu NATO proti Líbyi schvaľovali a vysvetľovali rezolúciu BR OSN tak, že na ňu dáva mandát. Analytici, publicisti, novinári, politici – aj to i slovenskí. Napokon aj v úvode citované slová vysokého britského predstaviteľa dokazujú, že útočníkom od samého začiatku nešlo o ochranu civilistov (na čo výlučne mali mandát OSN), ale o odstránenie líbyjského vodcu. Ani len to sa nepodarilo, nieto ešte priniesť do krajiny väčšiu slobodu, či dokonca demokraciu. Namiesto toho sú všetci „jastrabi“ viac či menej zodpovední za ešte väčšie utrpenie, neslobodu, slzy, krv a mŕtvych, než pred vojnou.
Pre budúcnosť by bolo dobrým znamením, keby aspoň v tejto chvíli ustúpili cudzie ropné záujmy základnej potrebe všetkých Líbyjčanov, bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu sú: skončiť s vojnou a žiť v mieri.
Autor je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti
Foto: Charles McCain a Thierry Ehrmann
