Ešte z čias môjho základného vzdelávania si pamätám, že „Slovensko je malé, ale na prírodné krásy bohaté“. V tomto zmysle boli na štyri pokračovania uverejnené v istom denníku pozvánky vo forme máp „Vlakom za krásami Slovenska“. Aj s obrázkami najzaujímavejších a známych stavieb i prírodných úkazov, čo nám zanechala naša minulosť.
Len nezodpovedná zvedavosť naviedla ma k porovnávaniu, ktorými z pôvodne vybudovaných tratí sa za existujúcimi krásami môžem vypraviť, ak nemám auto, nechcem sa natriasať v autobuse po zničených a zanedbaných cestách, ale ponúkaným vlakom. Rozhodovanie limituje dnešný rozsah tratí v správe ŽSS, ktorá od roku 1992 zredukovala možnosť voľby o dvadsať. V oblasti západného Slovenska ich ubudlo 5, zo stredného 6 a najvýraznejšie dopadol východ, kde zanikla osobná premávka na 9 tratiach. Všade z dôvodov ekonomických; pre malý počet cestujúcich – zánik podnikov, do ktorých prichádzali za prácou ľudia z okolia, ale aj poklesom počtu detí cestujúcich do škôl, či ďalších ľudí za nákupmi alebo lekármi a liekmi. To je neodvratná minulosť, ktorej dôsledky sa pokúšajú riešiť iné štátne inštitúcie – agregovaním špecializovaných ambulancií zdravotnej starostlivosti, sieťou autobusov a najnovšie výzvami na presídlenie za prácou tam, kde je.
Prehľad tratí ŽSR, kde už dlho nepremávajú osobné vlaky a keď, tak len v deň konania púte v Levoči alebo len v piatok tam a v nedeľu späť.
Zahraniční investori, ktorí s podporou štátu postavili alebo stavajú na našom území svoje fabriky či logistické centrá, však neprišli riešiť slovenské regionálne a celospoločenské problémy, ale podnikať, mať čo najväčší zisk. Nie stavať domy či hľadať byty pre pracovníkov, ktorých majú zamestnať. Na tom sa predsa nedohodli so štátom! To je úlohou miest, ktoré by mali v predstihu postaviť nájomné byty a domy, čo sa nedeje pre nedostatok prostriedkov i z hľadiska praktického problému, komu by tie domy patrili, kto by bol ich správcom. Iste, sú aj podnikatelia, ktorí podnikajú s bytmi, ale nie pre jednoduchých ľudí, ktorí majú posilňovať potreby podnikateľov v priemysle. Na takých sa zarobiť nedá a nie všetci migranti sú pripravení bývať v ubytovniach či nocľahárňach aj s rodinami. A ako sa vyjadril jeden z podnikateľov, aj tak dosť pomáhajú ministrovi Richterovi tým že zamestnávajú nezamestnaných. Zaujímavá to myšlienka z jeho hlavy.
Investičný manažér jednej spoločnosti má predstavu, že migráciu ľudí z východu by mala podporiť vláda a možno(aj) súkromné firmy a to tam, kde je už vybudovaná dopravná infraštruktúra, obslužnosť, servis a napojenie na cestnú sieť Európy. Súčasne spomína aj železničné spojenia. Ale to určite neznamená, že rýchliky z Bratislavy do Košíc budú premávať rýchlejšie až o 10 minút s ponukou teplého čaju a možnosťou pripojenia na IT sieť. Predsa tí ľudia, ktorí dochádzajú na západné Slovensko za prácou, nemajú tisícky eur na nákup bytu či domov cene nad 100 tisíc eur. V tom je problém, ktorý treba riešiť.
Foto: Emil Polák
